Začiatok konca? Ruský expert: Putin ešte nikdy nečelil takému riziku ako teraz

"Je nevyhnutné, aby som bol proti vojne,“ povedal pre Pravdu krátko po začiatku invázie proti Ukrajine Sergej Utkin, ruský odborník na medzinárodné vzťahy. V tom čase pracoval v Akadémii vied v Moskve. Dnes je už na Juhodánskej univerzite v Odense. Prečo sa rozhodol z Ruska odísť? Ako vníma mobilizáciu a ako na ňu podľa neho budú reagovať Rusi? A prečo si myslí, že režim Vladimira Putina čelí doteraz nepoznanému riziku? Aj na tieto otázky Utkin odpovedal.

, 04.10.2022 06:00
Vladimir Putin Foto:
Ruský prezident Vladimir Putin musel pre neúspech vo vojne proti Ukrajine siahnuť k mobilizácii.
debata (183)

Kedy a prečo ste sa rozhodli opustiť Rusko?

Na jar som dostal ponuku z univerzity z Dánska. Povedal som si, že v súčasnej situácii je to dobrá príležitosť, aby som robil niečo zmysluplné. V Moskve som pracoval na projektoch, ktoré sa týkali vzťahov Ruska a Západu. No prestali byť relevantné, najmä z pohľadu štátom financovaného inštitútu. Ako viete, hneď na začiatku invázie som sa postavil proti vojne a svoje postoje som neskrýval.

VIDEO: Rusi utekajú. Ukrajinskí vojaci tancujú

usi ušli z Lymanu a ukrajinskí vojaci si zaslúžia oslavovať. Hoci aj tancom, ako na videách, ktoré zverejnilo ukrajinské ministerstvo obrany a ukrajinské médiá.

Mali ste preto problémy?

Lídri organizácie, v ktorej som pracoval, moje postoje v podstate rešpektovali a netlačili na mňa. Ale atmosféru v krajine nebolo možné ignorovať. Priestor pre každého ruského občana, ktorý chcel verejne vyjadriť svoj názor na vojnu, sa výrazne zužoval. Preto som sa rozhodol využiť ponuku, ktorú som dostal, lebo v týchto zúfalých časoch je to nová profesionálna skúsenosť.

Keby ste boli v Rusku, spadali by ste pod mobilizáciu?

Nemyslím si to. Nemám vojenský výcvik. A zatiaľ je to formálne tak, že odvádzajú ľudí, ktorí už nejaký absolvovali.

vojna, Ukrajina, protest, Istanbul Čítajte viac Je nevyhnutné, aby som bol proti vojne, tvrdí ruský expert

Ako vnímate to, čo sa deje v Rusku v súvislosti z mobilizáciou? Vidíme, ako sa desaťtisíce mladých mužov usilujú čo najrýchlejšie dostať z krajiny. Myslíte si, že takáto reakcia režim Vladimira Putina prekvapila?

Podľa mňa si Kremeľ uvedomoval, že s vyhlásením mobilizácie budú spojené problémy, preto ju pomerne dlho odkladal. Ľudia o nej špekulovali hneď od začiatku invázie, ale vládni predstavitelia stále popierali, že ju pripravujú. Vedeli, že to nebude jednoduché. To, že sa Kremeľ pre ňu rozhodol, ukazuje, že si uvedomuje, že buď bude na bojovom poli prehrávať, alebo sa s tým niečo pokúsi urobiť. Mobilizácii sa teda režim už nemohol vyhnúť. Nemyslím si, že je prekvapujúce, že vidíme, ako sa ľudia snažia z Ruska dostať. Trochu nečakané je asi len to, že je ich tak veľa. Ale bolo jasné, že mnohí Rusi mobilizáciu odmietnu. Ukrajina hneď na začiatku vojny zakázala bojaschopným mužom opustiť krajinu. Keby to neurobila, určite by boli aj takí, čo by odišli. Rusko takto po spustení invázie nepostupovalo. Podľa mňa to svedčí o tom, že Kremeľ bol presvedčený, že má na vojnu dostatočné sily. A keď sa niektorí ľudia po 24. februári z Ruska aj rozhodli odísť, režim to mohol dokonca vnímať pozitívne.

Prečo?

Lebo to znižovalo šancu, že títo Rusi budú protestovať. Ak sa do armády usilujete naverbovať ľudí, ktorí by radšej utiekli alebo urobili niečo zúfalé, len aby nemuseli narukovať, asi z nich nebudú najlepší vojaci.

Kremeľ verí, že západné demokracie len diskutujú, nikdy nič nie sú schopné urobiť a radšej sa vyhnú použitiu tvrdej sily.

Vyzerá to tak, že ruskí verbovači sa do veľkej miery zameriavajú na to, aby do armády dostali príslušníkov etnických skupín či chudobnejších ľudí, ktorí nemajú prostriedky na to, aby z Ruska odišli. Je to tak?

Je to presne tak, ako hovoríte. Toto sa dialo aj pri bežných odvodoch ľudí v minulosti. Ak bývate v Rusku vo veľkom meste, zvyšovala sa vaša šanca, že pre svoje deti vybavíte výnimku z povinnej vojenskej služby. V prípade, že žijete niekde v menších obciach a na vidieku, často nemáte prostriedky na to, ako sa armáde vyhnúť. Dokonca je možné, že ozbrojené sily by pre vás znamenali lepší život, postup na sociálnom rebríčku a nejakú kariéru. Samozrejme, teraz, v čase vojny je situácia iná. Vstup do armády je rizikom, ale stále sa nájdu ľudia, ktorí to urobia dobrovoľne. Neplatí, že 100 percent Rusov odíde z krajiny alebo sa pridá k protestom. Nemalú časť ľudí sa podarí mobilizovať.

raketa, Rusko Čítajte viac Washington Post: Sme dva či tri kroky od jadrovej vojny

Nakoľko je súčasná situácia nebezpečná pre Putina? Je jeho postavenie oslabené? Vojna sa určite nevyvíja podľa Putinovho plánu a ruskí okupanti museli ustúpiť z viacerých oblastí. A k tomu môžeme prirátať problémy s mobilizáciou. Je tento mix udalostí pre Putina politicky riskantný?

Určite je. Samozrejme, hlavným dôvodom, prečo je to pre Putina také rizikové, je fakt, že ešte nikdy nečelil takejto situácii. Naposledy sme riešili mobilizáciu v roku 1941, ako správne pripomínajú ľudia. Takže je to skutočne špecifická situácia. Preto je mnoho detailov, ktoré Kremeľ nemôže predvídať. Uvažujem nad tým, ako predstavitelia režimu vnímajú nálady spoločnosti.

Čo si podľa vás myslia?

Je to veľmi náročné posúdiť. Otázkou je, aké má Kremeľ o Rusoch ilúzie. Viacerí opoziční politici, z ktorých je väčšina už v zahraničí, tvrdia, že možno prezident a vláda naozaj verili, že keď vo voľbách dostávajú veľa hlasov, ľudia ich skutočne milujú, a teda sú za nich aj ochotní bojovať. No v realite to tak nie. Rusi sa v prvom rade usilujú vyhýbať sa politike a do ničoho sa nezapájať. Sústreďujú sa na svoje životy. Naozaj je náročné si predstaviť, že by si niekto mohol myslieť, že všetci Rusi sa tešia na to, že sa na pokyn Kremľa zapoja do boja. Vyzerá to však tak, že vláda minimálne predpokladala, že mobilizácia by mohla fungovať, keď ľuďom sľúbi materiálnu podporu. Ale aj tak ju mnohí Rusi odmietajú. Putin naozaj čelí riziku a ukáže sa, nakoľko je jeho režim odolný.

Ustojí to Kremeľ?

Putin stavil veľa na ideu, že jeho režim je oveľa odolnejší ako západné demokracie. Lebo tie prechádzajú volebnými cyklami, do vládnych funkcií stále prichádzajú noví ľudia a nové politické strany. Kremeľ verí, že západné demokracie len diskutujú, nikdy nič nie sú schopné urobiť a radšej sa vyhnú použitiu tvrdej sily. A, naopak, Rusko má lídra, ktorý napriek problémom a ekonomickým ťažkostiam, dokáže ľuďom vysvetliť svoje rozkazy a oni sa nimi budú riadiť. V tom by mala spočívať odolnosť režimu. No, ako ukázala mobilizácia, režim čelí skutočným výzvam, a uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Je veľmi zložité predpovedať všetky scenáre, ako bude ruská spoločnosť v konečnom dôsledku reagovať. Je však možné, že budeme svedkami protestov, ktoré budú oveľa vážnejšie, ako predpokladala vlá­da.

Ruská mobilizácia nejde podľa plánu, až... Foto: SITA/AP
Vojna na Ukrajine Ruská mobilizácia nejde podľa plánu, až polovica odvedených ľudí vraj nie je schopná vojenskej služby.

Od invázie sme videli viaceré prieskumy, z ktorých vyplývalo, že Rusi vojnu podporujú, respektíve, že ich veľmi nezaujíma. A do veľkej miery sa tieto postoje dajú určite pripísať štátnej propagande, ktorej ľudia veria. Vyzerá to však tak, že Rusi majú celkom dobrú predstavu o tom, čo sa deje na Ukrajine. Usudzujem to podľa reakcie na mobilizáciu. Keby mali pocit, že Putinovi ide na Ukrajine všetko podľa plánu a víťazstvo je na dosah, asi by ľudia z krajiny neutekali, však?

Samozrejme, samotná mobilizácia vzbudila záujem Rusov o vojnu. Ako povedal jeden opozičný politik, mnoho ľudí pochopilo až vtedy, čo sa stalo 24. februára, keď im vláda povedala, že budú musieť narukovať. Dovtedy do nemalej miery verili tomu, že ide len o nejakú obmedzenú vojenskú operáciu, o ktorú sa postarajú profesionáli. A že ich úlohou len je, aby sa príliš nestarali o to, čo sa deje. Veď predsa prezident Putin povedal, že je to potrebné urobiť, mal teda na to asi nejaké dôvody. Tomuto prístupu by som pripisoval aj to, čo ukazovali prieskumy. Teda tichý súhlas väčšiny spoločnosti s tým, čo sa deje. Nemyslím si, že by Rusi vojnu vyslovene aktívne podporovali, ale vyhodnotili si to tak, že v prvom rade nechcú mať žiadne problémy s vládou, ktorá sa rozhodla niečo urobiť. Určite je tu aj menšia skupina ľudí, ktorá inváziu z rôznych dôvodov s nadšením víta. A na druhej strane sú tí, ktorí proti nej viac-menej aktívne vystupujú. No povedal by som, že asi 70 percent Rusov vojnu síce vyslovene nepodporuje, ale nemalo s ňou nejaký väčší problém, kým neovplyvňovala ich životy. Mobilizácia však túto situáciu mení. Vojna začala vstupovať do životov Rusov a je možné, že to bude mať vplyv na to, ako ju vnímajú.

© Autorské práva vyhradené

183 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #Vladimir Putin #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna #ruská vojna proti Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy