Zákaz plavby a kotvenia platí v okruhu 9,26 kilometra (päť námorných míľ) v okolí únikov, píše FAZ s odvolaním sa na pondelkové vyjadrenie švédskej pobrežnej stráže. Okrem toho tam do odvolania nie je povolený ani rybolov či prieskum morského dna.
Švédska pobrežná služba v pondelok s podporou vojenského námorníctva vyslala k poničeným plynovodom Nord Stream 1 a 2 ponorku. Tá má zozbierať viac informácií o incidente, ktorý seizmológovia označujú za výbuchy a ktoré narušili potrubia a zapríčinili únik plynu, napísala agentúra Reuters.
„Za misiu zodpovedá pobrežná stráž, my ich ale podporujeme jednotkami. Jedinou, ktorú budeme menovať, je HMS Belos, čo je záchranné podmorské plavidlo,“ povedal Reuters hovorca švédskeho námorníctva Jammie Adamsson.
Európske štáty incident vyšetrujú ako sabotáž so zatiaľ neznámym páchateľom. Rusko, ktorého štátna firma Gazprom je väčšinovým vlastníkom plynovodov, zo sabotáže obvinilo Západ, konkrétne Spojené štáty. USA akékoľvek zapojenie do incidentu odmietli.
V debate o bezpečnosti podmorskej infraštruktúry sa v pondelok stretli zástupcovia desiatich severských štátov na čele s Britániou, ktoré dlhodobo spolupracujú v rámci NATO. V spoločnom vyhlásení incident následne označili za „úmyselné poškodenie“ a oznámili, že rokovali o zvýšení „námornej prítomnosti, prieskumných aktivít a vzájomnom zdieľaní spravodajských informácií“.
Londýn vyslal do oblasti Severného mora bojovú loď
Británia vyslala do oblasti Severného mora fregatu Kráľovského vojenského námorníctva na ochranu potrubí a káblov. TASR správu prevzala v utorok z webovej stránky stanice Sky News.
Fregata HMS Somerset podľa britského ministerstva obrany spolupracuje s nórskym vojenským námorníctvom s cieľom zaistiť bezpečnosť „tých, ktorí pracujú v okolí potrubia“.
Wallace v nedeľu povedal, že Británia získa dve špecializované lode na ochranu infraštruktúry na dne morí. Okrem Británie sa na tento typ obrany po incidente s Nord Streamom viac zameralo aj Taliansko, ktoré posilnilo dohľad nad svojou podmorskou infraštruktúrou. Nórsko zase vyslalo vojakov na stráženie svojej plynárenskej a ropnej infraštruktúry na pobreží.
Bezpečnosť kritickej infraštruktúry bude aj okrem iného témou pražského neformálneho summitu Európskej únie 7. októbra, kde unijní lídri údajnú sabotáž na Nord Stream veľmi pravdepodobne odsúdia. „Sme odhodlaní zabezpečiť našu kritickú infraštruktúru,“ napísal na svojom Twitteri predseda Európskej rady Charles Michel.