Kallasová nemenovala nikoho konkrétneho, ale jej komentáre prišli po tom, ako generálny riaditeľ spoločnosti Tesla Elon Musk zverejnil na Twitteri návrh na ukončenie vojny, ktorý vyvolal zúrivý nesúhlas Kyjiva. Musk sa vyjadril, že Rusko by si malo ponechať polostrov Krym anektovaný v roku 2014 a „pseudoreferendá“ v štyroch ukrajinských oblastiach, ktorých anektovanie Moskva oznámila minulý týždeň, by sa mali opakovať pod dohľadom OSN. Musk tiež povedal, že na dosiahnutie mieru by Ukrajina mala prijať neutrálny štatút a vzdať sa snahy o vstup do NATO.
Čítajte viac Musk pobúril Ukrajincov. Jeho "mierový plán" Kyjev odmieta
V rozhovore pre agentúru AP Kallasová pripomenula sovietsku okupáciu Estónska, počas ktorej bola uväznená, deportovaná alebo zabitá významná časť tamojšej politickej a spoločenskej elity. „Aj keď bude mier, neznamená to, že sa ľudské utrpenie pre tieto územia skončí,“ povedala Kallasová.
Zdá sa, že vojna na Ukrajine v ostatných týždňoch vstúpila do novej, nebezpečnejšej fázy. Ruský vodca Vladimir Putin oznámil mobilizáciu záložníkov, oznámil nelegálnu anexiu Rusmi okupovaných ukrajinských území a sľúbil brániť ruské územia „akýmikoľvek prostriedkami“ vrátane jadrových zbraní.
Čítajte viac Putin vyslal smerom k Ukrajine nukleárny vlak, v pohybe je aj ponorka Belgorod
Kallasová tvrdí, že takéto vyhrážky treba brať vážne, ale nie v štýle „Ó, poddajme sa“. Dodala, že Putinovi netreba ustupovať. „Jadrové mocnosti sveta dali Rusku veľmi jasný signál: ‚Keď použijete jadrové zbrane, niet cesty späť.‘“
Premiérka vyjadrila nádej, že zahanbujúce neúspechy Ruska na bojisku, domáci odpor voči vojenskej mobilizácii Moskvy a narastajúca kritika zo strany Putinových spojencov znamenajú, že „sme svedkami začiatku konca tejto vojny“. Mobilizácia i rýchle oznámenie anexie sú podľa nej známky paniky a potvrdením toho, že vojna sa nevyvíja podľa ruských plánov.