Od augusta 1999 bol Putin premiérom a v decembri 1999 si ho vtedajší prezident Boris Jeľcin prekvapivo vybral ako svojho nástupcu. V marci 2000 prvýkrát zvíťazil v prezidentských voľbách a v máji 2000 zasadol do prezidentského kresla. O štyri roky neskôr víťazstvo s prehľadom zopakoval. S ohľadom na ústavu sa potom nemohol uchádzať o tretí mandát v rade, stal sa preto premiérom a ako svojho nástupcu v prezidentskom kresle si vybral Dmitrija Medvedeva. V roku 2012 si s Medvedevom svoje funkcie vymenili: Putin opäť vyhral prezidentské voľby a znova sa ocitol na čele štátu. V roku 2018 bol opäť zvolený a mandát by mu mal vypršať v roku 2024.
V januári minulého roka Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní ešte dvakrát kandidovať na post hlavy štátu. Právny predpis vychádza z navrhnutých úprav ústavy, ktoré Rusi odhlasovali v referende v roku 2020. Prezident je v Rusku volený na šesť rokov a doteraz posledné voľby sa uskutočnili v roku 2018, Putin tak môže byť prezidentom až do roku 2036, keď by mal 83 rokov a mal by za sebou 36 rokov pri mocenskom kormidle. Tým by prekonal aj komunistického diktátora Josifa Stalina, ktorý bol pri moci v rokoch 1927–1953, teda 26 rokov, ale ešte by sa nevyrovnal cárovi Petrovi Veľkému. Ten v období 1682–1725 vládol 42 rokov.
VIDEO: Putinove ‚nepokojné nohy‘. Opäť sa špekuluje o jeho zdravíSpočiatku si Putin, ako nie príliš známy politik, popularitu získal rozhodným postupom v druhej rusko-čečenskej vojne; najvýraznejšie zmeny, upevňujúce moc Kremľa, priniesli zákony, ktoré presadil v rámci boja proti terorizmu po prepadnutí školy v severoosetskom mestečku Beslan, kde v roku 2004 pri teroristickom útoku zahynulo vyše 330 ľudí.
Už onedlho po Putinovom nástupe do prezidentského úradu bolo ťažké nájsť vo svete hlavu štátu, ktorá má taký vplyv a popularitu ako on. Rusi v Putinovi objavili ideálneho vodcu, pretože podľa nich dokáže tvrdo hájiť záujmy krajiny v zahraničí a z Ruska po rokoch chaosu a úpadku opäť urobil stabilizovanú veľmoc. Putin má stále vysokú popularitu u mnohých Rusov, ktorí oceňujú, že sa postavil Západu a obnovil národnú hrdosť.
VIDEO: Putinovo vyhlásenie k národu k vojne na UkrajineV rokoch 2008 až 2012 bol Putin šéfom hlavnej politickej strany v krajine Jednotné Rusko, ktorá ovláda Štátnu dumu. Centralizácia ústrednej moci na čele s Putinom sa premieta aj do ekonomiky.
Putinovi odporcovia kritizujú stav demokracie v Rusku, rastúcu koncentráciu moci a budovanie kultu osobnosti, zvyšujúci vplyv štátu na médiá a ekonomiku alebo neobjasnené vraždy novinárov. Kritické hlasy sa ozývali už skôr aj zo zahraničia, hlavne pri ťažení Kremľa proti opozícii, počas rusko-gruzínskej vojny v Osetsku v roku 2008, pre ruskú anexiu Krymu v roku 2014 či pre uväzneného opozičného politika Alexeja Navalného, pokladaného za jedného z Putinových protivníkov na domácej scéne. O sankciách zo strany USA a EÚ Putin povedal, že vďaka nim sa Rusko zmobilizovalo.
VIDEO: Putinova superzbraň. Test ruskej medzikontinetálnej rakety Sarmat (Satan 2)Napäté vzťahy má Rusko najmä s USA, čo vygradovalo po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. USA už vlani uvalili na Rusko sankcie a krajiny si navzájom vyhostili niekoľko diplomatov. Putin odmieta rozšírenie NATO o Ukrajinu, čo za súčasnej krízy niekoľkokrát zopakoval. Stále tiež obviňuje Spojené štáty, že sa snažia udržať dominantné postavenie vo svete a všetko ovládať. Americký prezident Joe Biden Putina kvôli vojne na Ukrajine označuje za vojnového zločinca.
Putin pritvrdzuje aj vo výrokoch na adresu Ukrajiny. Vyslovil sa za demilitarizáciu Ukrajiny, ktorá by sa v ideálnom prípade sama zriekla ambícií vstúpiť do NATO a stala sa neutrálnou. „Po zuby ozbrojená krajina s jadrovými ambíciami je úplne neprijateľná,“ povedal. Zdôraznil, že juhovýchod dnešnej Ukrajiny, kde sa nachádzajú územia ovládané povstalcami, „býval historicky súčasťou Ruska“ a že „súčasná Ukrajina bola úplne vytvorená Ruskom, ruskými komunistami“.
„Sovietska Ukrajina vznikla v dôsledku boľševickej politiky, tvorcom Ukrajiny je Lenin,“ zdôraznil. Už na konci minulého roka označil rozpad Sovietskeho zväzu za zánik historického Ruska. Inváziu zdôvodnil bez dôkazov nutnou „denacifikáciou“ Ukrajiny, ktorú označil za kolóniu USA s bábkovým režimom a krajinu bez tradície nezávislej štátnosti. Už vlani v júni Putin obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že svoju krajinu odovzdal pod plnú kontrolu zahraničia.
VIDEO: Rasija, Rasija, skanduje Putin a lídri odštiepencovPutin opakovane varoval Severoatlantickú alianciu, aby na Ukrajine neprekročila „červenú čiaru“. Tou by podľa neho bolo rozmiestnenie určitých útočných rakiet na ukrajinskom území. V takom prípade by Rusko „bolo nútené konať“, zdôraznil šéf Kremľa. Vlani v decembri Putin pri rokovaní prostredníctvom videokonferencie s prezidentom USA Joeom Bidenom opäť žiadal spoľahlivé a právne záväzné záruky toho, že sa NATO nebude rozširovať na východ. Biden Putina uistil, že USA a ich spojenci zareagujú na prípadnú vojenskú eskaláciu medzi Ruskom a Ukrajinou tvrdými ekonomickými a ďalšími opatreniami. Po ruskej invázii na Ukrajinu nasledovali sankčné balíčky zo strany USA aj EÚ a západné krajiny pomáhajú Ukrajine aj vojenskou pomocou.
Čítajte aj Tristotisíc mobilizovaných nemusí Putinovi stačiť, predpovedá expert
Pred minuloročnými parlamentnými voľbami začal Putinov režim tvrdo potláčať aktivity kritické voči Kremľu. Súčasťou tohto ťaženia proti odporcom prezidenta Vladimira Putina bol aj zákon, ktorý zakazuje poslaneckú kandidatúru členom organizácií vyhlásených za extrémistické či teroristické. Dvojtretinovú väčšinu v Štátnej dume si v nich udržala vládna strana Jednotné Rusko, podľa opozície voľby sprevádzalo množstvo nezrovnalostí či priamo podvodov.
Súčasne ale mnohí zahraniční vodcovia Putina označovali za svojho priateľa. Bývalý americký prezident George W. Bush ho vítal ako „pozoruhodného vodcu“, na obdiv bolo dávané jeho priateľstvo s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom a talianskym premiérom Silviom Berlusconim. Bývalý americký prezident Donald Trump zase kedysi označil Putinovu priazeň za „bonus“ a o Putinovi vyhlásil, že je „fajn“. A pochvalne sa o ňom zmienil aj za súčasnej krízy, keď Putinovo počínanie okolo Ukrajiny označil za múdre a geniálne. Dobré vzťahy mal Putin aj s českým prezidentom Milošom Zemanom, s ktorým sa niekoľkokrát stretol. Inváziu na Ukrajinu ale prezident Zeman ostro odmietol.
Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Petrohrade. Jeho otec bojoval na fronte pri námorníctve a matka bola robotníčkou v továrni. Putin mal dvoch bratov, ktorí zahynuli ešte pred jeho narodením počas blokády Leningradu. V roku 1991 opustil kedysi obávanú sovietsku tajnú službu KGB, do ktorej vstúpil hneď po štúdiách práv v roku 1975. V KGB mal povesť zástancu tvrdej línie a kolegami z tajných služieb sa obklopuje v politike.
Čítajte aj Dokážete nájsť Putinovho dvojníka? Pozrite si fotky
Po dráhe špióna v Nemecku, vďaka ktorej perfektne ovláda nemčinu, sa stal asistentom prorektora Leningradskej štátnej univerzity. Na začiatku 90. rokov sa jeho niekdajší profesor Anatolij Sobčak stal primátorom Petrohradu a Putina vymenoval za svojho zástupcu.
V júni 1996 sa Putin objavil v blízkosti vtedajšieho prezidenta Jeľcina ako zástupca šéfa správy kremeľského majetku. V marci 1997 bol menovaný za zástupcu šéfa prezidentskej kancelárie a v júni 1998 nastúpil na čelo nástupkyne KGB – Federálnej bezpečnostnej služby (FSB).
Putin je známym a zapáleným džudistom, rád sa tiež ukazuje na lyžiach alebo s hokejkou a tradičné sú aj zábery Putina odpočívajúceho v tajge. S manželkou Ľudmilou, s ktorou sa zoznámil v roku 1980 počas jej štúdií v Leningrade, má Putin dve dcéry – Mášu a Katu, je už dvojnásobným dedkom. V roku 2013 sa Putinovo manželstvo oficiálne rozpadlo.
V roku 2007 americký časopis Time menoval Putina osobnosťou roka za to, že stabilizoval Rusko.
Čítajte aj Šéf ukrajinskej rozviedky: Putinova mobilizácia je darom pre Ukrajinu
Putin sa do histórie zapíše ako človek, ktorý rozpútal najväčší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny.
VIDEO: Ukrajinka z Kyjeva: Čo odkazuje proruským Slovákom a Putinovi na narodeniny
Putin je zodpovedný za súčasnú vojnu na Ukrajine, mnohí ju označujú za Putinovu vojnu. Tento rok 24. februára dal súhlas na „špeciálnu vojenskú operáciu“, potom ruské vojská vtrhli na Ukrajinu. Ruská armáda vo vojne, ktorej sa však v Rusku slovom vojna, pod prísnymi trestami, hovoriť nesmie, útočí aj na civilistov a civilné objekty. Ostreľuje humanitárne koridory, drží civilistov v obliehaných mestách a podľa dostupných informácií používa zakázané zbrane a útočí aj na jadrové zariadenia. V niektorých mestách zvolila taktiku „spálenej zeme“. Od pomoci Ukrajine sa Západ pokúsil zastrašiť aj hrozbou použitia jadrových zbraní – 27. februára šokoval svet, keď nariadil uviesť ruské jadrové sily do vysokého stupňa bojovej pohotovosti.
V poslednom čase sa Putin vyhráža použitím jadrových zbraní. Šéf Kremľa vyhlásil mobilizáciu a Rusko anektovalo, po nikým neuznaných referendách, štyri ukrajinské oblasti. Väčšina západných krajín to odmietla. Putin vyhlásil, že Rusko bude anektované územia hájiť „všetkými dostupnými prostriedkami“.
Aj nedávny prejav, ktorý predchádzal podpisu zmlúv o pripojení ukrajinských oblastí k Rusku, Putin venoval predovšetkým kritike Západu, ktorý podľa neho z chamtivosti vedie hybridnú vojnu proti Ruskej federácii. Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská vpadli na konci februára na Ukrajinu, obvinil „kolektívny Západ“, že kríza vznikla jeho vinou, v dôsledku jeho politiky, vedenej roky pred ruskou inváziou. Na Západe sú podľa ruského vodcu odmietané tradičné hodnoty, zavrhovaný človek a vzývaný satanizmus.