225. deň: Jednotka NATO na Slovensku je bojaschopná. Kyjev má medzi Američanmi značnú podporu

23:35 Úrady amerického štátu Aljaška zadržali dvoch mužov ruskej národnosti, ktorí na člne preplávali viac ako 480 kilometrov z Ruska cez Beringov prieliv až na Aljašku. Podľa vyjadrenia miestnych obyvateľov Rusi utiekli pred vojenskou mobilizáciou. Vo štvrtok to oznámili predstavitelia na Aljaške.

Podľa aljašských médií našla polícia mužov ešte v utorok pri pobrežnom mestečku Gambell na Ostrove svätého Vavrinca. Kancelária aljašskej senátorky Lisy Murkowskej uviedla, že komunikuje s colnou a pohraničnou strážou a ministerstvom vnútornej bezpečnosti Spojených štátov v súvislosti s rozhodnutím „o vstupe týchto osôb na územie USA“. Zadržaní muži uviedli, že vyplávali z mesta Egvekinot na Čukotke na severovýchode Ruska. (tasr/sky news)

22:10 Kazašské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo na „vážny rozhovor“ ruského veľvyslanca. Stalo sa tak po tom, ako Moskva požadovala od Kazachstanu vypovedanie ukrajinského ambasádora, informovala agentúra AFP. Vzťahy Ruska a Kazachstanu, dlhoročného verného spojenca Moskvy, sú napäté od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev už viackrát v tejto súvislosti vyjadril názory odlišné od stanovísk Moskvy. Okrem iného vyhlásil, že Kazachstan neuzná výsledky tzv. referend konaných na Ruskom okupovaných ukrajinských územiach. Avizoval tiež, že jeho krajina bude pomáhať desaťtisícom ruských občanov, ktorí utiekli z Ruska do Kazachstanu po vyhlásení mobilizácie, a zaistí ich bezpečnosť.

„(Ruský) veľvyslanec bol predvolaný na (kazašské) ministerstvo zahraničných vecí na vážny rozhovor. Hovorili sme o vyhlásení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej, ktoré nebolo v súlade s duchom rovnoprávneho strategického partnerstva,“ uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie v Astane. Rezort uviedol, že na stretnutí s ruským diplomatom prebehla „pomerne náročná diskusia“. (tasr)

21:56 Riaditeľka občianskeho združenia Post Bellum Sandra Polovková dostala štátne vyznamenanie Ukrajiny – Rád Za zásluhy III. stupňa. Informovalo o tom Veľvyslanectvo Ukrajiny v SR na sociálnej sieti s tým, že vyznamenanie bolo udelené v súlade s dekrétom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského z 23. augusta.

„Dnes som mala nesmiernu česť prevziať od pána veľvyslanca Ukrajiny na Slovensku Jurija Mušku jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny,“ uviedla pre TASR Polovková. Ocenenie dostala za významné osobné zásluhy o posilnenie medzištátnej spolupráce, či podporu štátnej suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny.

Poukázala, že Post Bellum dostalo na Ukrajinu počas prvých 100 dní od vypuknutia vojny nepriestrelné vesty, prilby, špeciálny frontový zdravotnícky materiál, uniformy, vojenské topánky za viac ako 1,3 milióna eur. Štátne vyznamenanie Polovková vníma ako poďakovanie a vyznamenanie všetkým, ktorí pri tom pomohli.

21:25 Rusko podalo na Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu predbežné námietky voči sťažnosti Ukrajiny súvisiacej s vojenskou agresiou Kremľa. Vo štvrtok to oznámil ICJ, informuje agentúra Reuters.

Ukrajina už dva dni po začatí ruskej agresie – 26. februára – podala žiadosť o právne konanie proti Rusku pre spor týkajúci sa výkladu, uplatňovania a vykonávania Dohovor OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Tento dohovor z roku 1948 podpísali obe krajiny.

Ukrajina argumentovala, že Rusko nepravdivo tvrdilo, že v ukrajinskej Luhanskej a Doneckej oblasti boli spáchané činy genocídy voči tamojšiemu rusky hovoriacemu obyvateľstvu. Podľa ukrajinskej vlády boli tieto tvrdenia Moskvy vykonštruované a ničím nepodložené. Uvedený dohovor navyše podľa Kyjeva neumožňuje podnikať inváziu na územie iného štátu s cieľom zabrániť údajnej genocíde.

Rusko vo svojom marcovom liste argumentovalo, že spor nespadá do jurisdikcie haagskeho tribunálu, pretože uvedený dohovor OSN nijako nereguluje použitie sily v sporoch medzi štátmi.

Reuters konštatuje, že fakt, že sa Moskva teraz obrátila na súd s oficiálnymi námietkami, naznačuje zmenu ruského postoja. Rusko sa totiž zatiaľ nezúčastňovalo na príslušných súdnych pojednávaniach a nepredložilo priamo na súd žiadne oficiálne dokumenty. (tasr)

20:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom virtuálnom prejave na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe vyzval európskych lídrov, aby Kyjevu dodali viac zbraní. Volal tiež po potrestaní Ruska ako agresora, ktorý vojensky napadol Ukrajinu.

Ukrajina musí podľa slov Zelenského zvíťaziť, aby „ruské tanky nepostupovali v smere na Varšavu či znova na Prahu“. „My, lídri Európy, sa môžeme stať lídrami mieru. Naše európske politické spoločenstvo sa môže stať európskym spoločenstvom mieru,“ zdôraznil Zelenskyj.

„Je veľmi dôležité, že spolupracujeme s našimi susedmi a spojencami, aby sme sa postavili (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi, ale tiež preto, aby sme riešili problémy, ktoré pred nami stoja,“ uviedla britská premiérka Liz Trussová pre médiá. (tasr/afp)

20:20 Ukrajinský prezident Zelenskyj sa prihovoril európskym lídrom, ktorí sa zišli na summite Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe. Prítomných oslovil prostredníctvom videospojenia, pričom poznamenal, že na stretnutí nie sú žiadni zástupcovia Ruska – „štátu, ktorý geograficky vyzerá, že patrí do Európy, no z hľadiska svojich hodnôt a správania je najviac protieurópskym štátom na svete“.

Ukrajina nechcela vojnu, povedal podľa spravodajského portálu BBC Zelenskyj s tým, že Európa je v silnej pozícii nasmerovať svoju energiu na ukončenie konfliktu. Podľa neho je to spôsob ako dosiahnuť mier v Európe, „aby ruské tanky neišli na Varšavu alebo znova na Prahu“. „Musíme uznať samozrejmé: sme nútení vysporiadať sa so štátom, ktorý nechce mier. Ktorý na všetky návrhy na skutočný mier reaguje raketovými útokmi, vyvolávaním umelých kríz a zosmiešňovaním,“ vyjadril sa ukrajinský prezident. Tiež spomenul dnešné ruské bombardovanie Záporožia.

Na samite EPC sa v Prahe stretli lídri 44 európskych krajín od Islandu až po Turecko. Rusko, ani jeho podporovateľa vo vojne Bielorusko, nepozvali. Prítomný bol napríklad aj predseda Európskej rady Charles Michel, ktorý sa na Twitteri poďakoval Zelenskému za účasť. „Európa je s vami a odvážnym ľudom Ukrajiny,“ uviedol. (sita/ap,bbc)

19:12 Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi vycestuje do Moskvy, aby prediskutoval jadrovú bezpečnosť a situáciu v Záporožskej jadrovej elektrárni. Novinárom v Kyjeve, kde sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, povedal, že jeho prácou „je zabrániť jadrovej havárii, a to je to, čo robím“. Grossi objasnil, že do Ruska vycestuje čoskoro a verí, že rozhovory, ktoré sa tam uskutočnia, budú na „veľmi vysokej úrovni“. Informuje o tom televízia CNN.

Grossi tiež uviedol, že zamestnanci elektrárne pracujú v „neznesiteľných podmienkach“ a pracovníci MAAE budú pokračovať vo svojej rotácii v elektrárni. Ako vysvetlil, existujú totiž náznaky, že v okruhu elektrárne sú míny, ale nie vo vnútri nej. (sita)

18:18 Zástupca šéfa ruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti na Ukrajine Kirill Stremousov v dôsledku úspešnej ukrajinskej protiofenzívy vo štvrtok odporučil ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi, aby sa zastrelil. Informuje o tom TASR na základe článku amerického magazínu Newsweek.

Stremousov viní za straty území v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti, ktoré ruské jednotky obsadili ešte v prvých týždňoch vojny, „nekompetentných vodcov armády“.

Čítajte viac Ruský šéf Chersonu naznačil, že minister obrany Šojgu by sa mal zastreliť

17:49 Ruská federácia podala na Medzinárodný súdny dvor v Haagu (ICJ) predbežné námietky v spore s Ukrajinou, ktorá odmietla obvinenie Moskvy z genocídy. Súdny dvor o pondelkovom kroku Ruska dnes bez ďalších podrobností informoval na twitteri. Na najvyššom súde OSN pre spory medzi štátmi môžu strany podať predbežné námietky, ak sa domnievajú, že súd nemá v danej veci právomoc.

Podanie námietok podľa agentúry Reuters znamená výraznú zmenu postoja Moskvy. Rusko sa predtým do rokovania so súdom nezapájalo, nezúčastnilo sa na vypočutí a v tomto prípade mu až doteraz nepredložilo žiadne dokumenty.

Súd teraz v reakcii na predbežné námietky usporiada vypočutie. Dátum nestanovil, ale očakáva sa, že sa uskutoční najskôr za niekoľko mesiacov.

16:20 Ukrajinské velenie tvrdí, že letecký útok, ktorého terčom bolo vo štvrtok ráno územie Ukrajiny, bol ruským letectvom podniknutý z územia Bieloruska. Informovala o tom britská stanica BBC, podľa ktorej ide o prvý takýto prípad od augusta.

Hovorca ukrajinského vojenskej letectva Jurij Ihnat spresnil, že išlo o raketový úder na Chmeľnyckú oblasť ležiacu na západe Ukrajiny.

Nasadené doň boli štyri lietadlá Tu-22 M3 strategického letectva vyzbrojené raketami Ch-22 Buria. Jedna raketa dopadla do blízkosti objektu civilnej infraštruktúry, druhá na nezastavané územie. K obetiam ani zraneniam nedošlo, uviedol Ihnat.

Naposledy bolo územie Bieloruska na útok voči Ukrajine použité 28. augusta, spresnil podľa denníka Ukrainska pravda zástupca vedúceho hlavného operačného oddelenia generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny Olexij Hromov.

16:11 Kontrola dvoch miest úniku zemného plynu z potrubí plynovodu Nord Stream spájajúcom Rusko s Európou posilnila podozrenie, že išlo o sabotáž. Podľa agentúry AFP to vo štvrtok uviedol švédsky prokurátor Mats Ljungqvist.

„Môžeme konštatovať, že na plynovodoch Nord Stream 1 a 2 vo švédskej výlučnej ekonomickej zóne došlo k detonáciám, ktoré viedli k rozsiahlemu poškodeniu plynovodov,“ vysvetlil Ljungqvist vo svojom vyhlásení.

Dodal, že „vyšetrovanie na mieste činu posilnilo podozrenie zo závažnej sabotáže“.

Informoval, že na mieste činu boli zhromaždené dôkazy, ktoré budú predmetom skúmania. Bližšie podrobnosti prokurátor nezverejnil s odvolaním sa na dôvernosť vyšetrovania a citlivosť celej kauzy.

15:10 Ukrajina vo štvrtok oznámila, že jej armáda za necelý týždeň znovu dobyla vyše 400 štvorcových kilometrov územia v južnej Chersonskej oblasti. Stalo sa po tom, čo Moskva túto oblasť – spolu s ďalšími troma okupovanými regiónmi Ukrajiny – vyhlásila za pripojenú k Rusku. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.

„Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili od začiatku októbra vyše 400 štvorcových kilometrov v Chersonskej oblasti. Naše úspechy sú celkom presvedčivé. Smery (oslobodzovania) však nezverejníme,“ uviedla na online brífingu hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeniuková.

Podľa jej slov postup ukrajinskej armády v oblasti naďalej pokračuje.

15:02 Predsedovia dvoch výborov Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, požiadali generálnu prokuratúru, aby preverila problémy so zásobovaním tylových zložiek ruských jednotiek vyslaných do vojny vedenej Ruskom na Ukrajine. Informovala o tom vo štvrtok britská stanica BBC.

Hlásenia o nedostatku zásob pre armádu, či o tom, že vôbec nie sú k dispozícii, sa začali aj v prokremeľských ruských médiách objavovať krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil 21. septembra tzv. čiastočnú mobilizáciu.

Rodiny zmobilizovaných tvrdia, že časti výstroja a vybavenia musia povolaným mužom kupovať oni sami, keďže na vojenskej správe a pri nástupe do služby im nedajú prakticky nič.

Medzitým informačný web ruskej vlády vo štvrtok informoval, že úrady nebudú kompenzovať náklady na nákup vybavenia a liekov Rusom povolaným do služby v armáde v rámci mobilizácie.

Na webe bolo zverejnené vysvetlenie, že mobilizovaní „majú k dispozícii všetko potrebné pre službu v armáde vrátane uniforiem, výstroja a podobne“. Nákup „doplnkových súčastí uniforiem, výstroja, liekov a podobne“ je na webe označený za „osobnú iniciatívu“ daného záložníka a náhrada nákladov, ktoré mu takto vznikli, mu preto neprislúcha.

14:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že je „ťažké povedať“, či sa po vojenských úspechoch Ukrajiny zvýšilo riziko jadrovej vojny. Vyjadril však presvedčenie, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin by takúto eskaláciu neprežil. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Ukrajinskej armáde sa v posledných týždňoch podarilo dobyť späť časť územia, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Putin pritom varoval, že bez váhania použije jadrové zbrane, ak sa Ukrajina pokúsi späť dobyť oblasti okupované ruskou armádou.

Čítajte viac Zelenskyj: Putin by jadrový útok neprežil

13:49 Nórska vláda navrhla vo štvrtok takmer desaťpercentné zvýšenie svojho obranného rozpočtu na ďalší rok v súvislosti s inváziou susedného Ruska na Ukrajinu. TASR správu prevzala od tlačovej agentúry AFP.

Táto škandinávska krajina, ktorá má s Ruskom 198-kilometrovú spoločnú hranicu v Arktíde, plánuje využiť dodatočné zdroje na posilnenie svojich vojenských spravodajských služieb, doplnenie zásob munície a posilnenie národnej gardy.

Stredoľavicová vláda vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2023 navrhuje výdavky vo výške 75,8 miliardy nórskych korún (7,2 miliardy dolárov), čo v porovnaní s rokom 2022 predstavuje nárast o 6,8 miliardy nórskych korún.

„Agresívna vojna Ruska proti Ukrajine je hrozbou pre nórsku i európsku bezpečnosť. Tento konflikt už má závažné bezpečnostné, politické, hospodárske aj humanitárne dôsledky,“ uviedol vo vyhlásení nórsky minister obrany Björn Arild Gram.

13:40 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali vo štvrtok všetky krajiny a medzinárodné organizácie, aby odsúdili fiktívne referendá na Ukrajine a pokusy Ruska o násilné získanie územia. Informuje o tom spravodajca TASR.

V uznesení, ktoré podporilo 504 poslancov, 26 bolo proti a 36 sa hlasovania zdržalo, sa uvádza, že výsledky fiktívnych referend, ktoré sa uskutočnili vo vojnovom stave s cieľom pripojiť Doneckú, Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú oblasť k Rusku, sú „nulitné a neplatné“. Poslanci v rámci schváleného textu vyzvali členské štáty EÚ, aby voči Rusku prijali ďalšie prísne sankcie.

Poslanci vyjadrili uznanie odvahe ukrajinského ľudu, ktorý bráni svoju vlasť a európske hodnoty, a v tejto súvislosti vyzvali členské štáty EÚ a ďalšie krajiny podporujúce Ukrajinu, aby výrazne zvýšili svoju vojenskú pomoc, najmä v oblastiach požadovaných ukrajinskou vládou.

Podľa odkazu poslancov Európskeho parlamentu sú nedávne hrozby Ruska o použití jadrových zbraní nezodpovedné a nebezpečné. Členské štáty eurobloku a jeho medzinárodní partneri by preto mali pripraviť rýchlu a rozhodnú reakciu v prípade, že Rusko uskutoční jadrový útok na Ukrajinu.

V uvedenom uznesení europoslanci vyzývajú na zriadenie ad hoc medzinárodného tribunálu pre agresiu na Ukrajine, v rámci ktorého by bol stíhaný Vladimir Putin a všetci ruskí civilní a vojenskí úradníci a ich splnomocnení zástupcovia zodpovední za riadenie, začatie a vedenie vojny na Ukrajine.

13:02 Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba odsúdil najnovšie ruské útoky na mesto Záporožie. Doteraz zničili obytnú budovu a vyžiadali si jedného mŕtveho a najmenej päť uviaznutých v troskách. Správu priniesol portál britského denníka The Guardian.

„Počas noci sedem ruských rakiet zasiahlo ľudí pokojne spiacich vo svojich domovoch v Záporoží. Ďalšie rakety dopadli počas dňa. Rusi ďalej zámerne útočia na civilistov, aby rozsievali strach. Ruský teror treba zastaviť – silou zbraní, sankciami a úplnou izoláciou,“ napísal Kuleba na Twitteri.

K útokom na Záporožie na juhovýchode Ukrajiny sa na Twitteri vyjadrila aj exilová líderka bieloruskej demokratickej opozície Sviatlana Cichanovská, žijúca v Litve.

„Ruský útok na obytné budovy v Záporoží je ďalším hanebným teroristickým činom proti obyvateľom Ukrajiny. Za Putinovu a Lukašenkovu vojnu zaplatili životom už tisíce nevinných dospelých a detí. Obaja na bojisku prehrávajú a mstia sa na civilistoch,“ napísala Cichanovská.

12:18 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že Valné zhromaždenie OSN „čo najjednomyseľnej­šie“ odsúdi ruskú anexiu ukrajinského územia. TASR informuje podľa správy britského denníka The Guardian.

Zelenskyj mal vo štvrtok cez videomost príhovor pre nezávislú expertnú skupinou Lowyho inštitút so sídlom v austrálskom Sydney. Ukrajinský prezident zároveň vyzval Austráliu, aby pomohla v hlasovaní OSN pri odsúdení ruských krokov.

„Žiadam Austráliu, aby využila všetok svoj vplyv a presvedčila čo najviac krajín, nech nezostanú neutrálne a hlasujú za dodržiavanie medzinárodného práva a proti anektovaniu (ukrajinských území) Ruskom,“ povedal Zelenskyj cez videomost.

10:23 Ukrajinské protiofenzíva v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny ani po mesiaci úspešných operácií nekulminovala a teraz postupuje do západnej časti Luhanskej oblasti. Vo svojej poslednej analýze ruskej invázie na Ukrajinu to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

„Ukrajinské sily sa 5. októbra zmocnili Hrekivky a Makijivky na západe Luhanskej oblasti, približne 20 kilometrov juhozápadne od mesta Svatove,“ píše ISW. „Ruským silám sa nepodarilo udržať brehy riek Oskil a Severný Donec a využiť ich ako prirodzené hranice, jednotkám v prenikaní do zraniteľných častí Ruskom okupovanej severovýchodnej Ukrajiny,“ poznamenal inštitút.

Terén v západnej časti Luhanskej oblasti je podľa neho vhodný pre rýchly manévrový spôsob boja, ktorý Ukrajinci účinne použili v Charkovskej oblasti v septembri. „A podľa otvorených zdrojov nie sú žiadne náznaky, že by ruská armáda západ Luhanskej oblasti výrazne posilnila,“ dodal ISW, ktorý sa domnieva, že dve pokračujúce ukrajinské protiofenzívy pravdepodobne nútia Kremeľ uprednostňovať obranu jednej oblasti na úkor druhej, čo môže zvýšiť pravdepodobnosť ukrajinského úspechu v oboch.

9:27 Podľa ukrajinského ministerstva obrany Rusko vo vojne prišlo už o 61 330 vojakov, informuje rezort na sociálnej sieti. Za posledných 24 hodín padlo ďalších 330 okupantov.

Ukrajinci ruskej armáde zničili aj 2 449 tankov, už vyše 5-tisíc obrnených vozidiel, 1 424 delostre­leckých systémov či takmer 500 lietadiel a vrtuľníkov.

8:37 Ruský útok na ukrajinské mesto Záporožie si vyžiadal dve obete. Útok okrem infraštruktúry zasiahol aj obytné domy, informoval o tom gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch. Záchranári pátrajú v troskách zrútených stavieb po preživších.

Staruch napísal na sociálnej sieti telegram, že na mieste zahynula jedna žena a ďalší človek zomrel pri prevoze do nemocnice. Útokov podľa neho bolo sedem. „Pod troskami domov je najmenej päť osôb. Mnoho ľudí sa podarilo zachrániť, je medzi nimi trojročné dievčatko, Záchranné operácie pokračujú,“ napísal Staruch.

Záporožská oblasť je jedným zo štyroch ukrajinských regiónov anektovaných Ruskom. Kyjev nemieni nelegálny záber územia prijať a s ruským krokom nesúhlasí mnoho spojencov Ukrajiny.

7:58 Ruská armáda zaútočila raketami na infraštruktúru v ukrajinskom Záporoží. Informoval o tom gubernátor Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch, ktorého citovala agentúra Unian.

„Okupant zaútočil raketami na regionálne centrum. Jeho cieľom boli infraštruktúrne objekty. Zisťujeme informácie o obetiach a škodách,“ povedal Staruch. V meste vypukli podľa neho požiare a zasahujú záchranári.

„Dodržujte bezpečnostné pravidlá, zostaňte na bezpečných miestach, nepribližujte sa k oknám, nefotografujte dôsledky náletov. Nie je potrebné informáciu o úderoch šíriť,“ odkázal Staruch miestnym obyvateľom.

Ukrajinská armáda v týchto dňoch úspešne postupuje proti ruským okupačným jednotkám na východe a juhu krajiny. Prezident Volodymyr Zelenskyj priebežne informuje o ďalších oslobodených dedinách.

V Ruskom okupovanej Záporožskej oblasti sa nachádza jadrová elektráreň, ktorú ruské jednotky obsadili v marci, ale obsluhujú ju stále Ukrajinci. Ruský prezident Vladimír Putin v stredu nariadil vláde elektráreň prevziať do ruského vlastníctva.

6:00 Mnohonárodné bojové zoskupenie Severoatlantickej aliancie na Slovensku je teraz schopné bojového nasadenia, uviedla centrála NATO. Jednotka pod českým velením vznikla tento rok na jar v reakcii na rozhodnutie NATO posilniť svoje východné krídlo po ruskej invázii na Ukrajinu.

Nedávno skončené cvičenie Strong Cohesion (Silná súdržnosť) preukázalo, že vojaci z Česka, Nemecka, Slovenska, Slovinska a Spojených štátov sú schopní fungovať pod jednotným velením a sú pripravení prevziať svoje povinnosti, uviedlo vo vyhlásení NATO.

Bojové zoskupenie NATO na Slovensku vzniklo v záujme posilnenia východného krídla Severoatlantickej aliancie po vojenskej invázii Ruska na Ukrajine. Pozemné jednotky sú umiestnené vo vojenskom priestore Lešť, členovia protivzdušnej obrany potom na leteckej základni Sliač. Na Slovensku je podľa júlových údajov, na ktoré sa odkazuje agentúra DPA, približne 1 100 vojakov z ďalších krajín NATO.

Okrem Slovenska bola prítomnosť síl NATO v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu posilnená aj v Poľsku, Litve, Lotyšsku, Estónsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku.

VIDEO: Cvičenie NATO na Lešti.

5:55 Takmer tri štvrtiny Američanov si myslí, že by Spojené štáty mali naďalej podporovať Ukrajinu, napriek ruským hrozbám o možnom použití jadrových zbraní na ochranu svojho územia. Vyplynulo to z najnovšieho prieskumu verejnej mienky spoločnosti Ipsos pre agentúru Reuters.

Výsledky prieskumu naznačili, že prezident Joe Biden má aj naďalej podporu, pokiaľ ide o poskytovanie pomoci Ukrajine, či už ide o zbraňové systémy, výcvik či ďalšiu vojenskú pomoc pre vládu prezidenta Volodymyra Zelenského. To všetko napriek obavám, že by sa vojna mohla vyostriť, ak Ukrajina získa zbrane dlhého doletu, ktoré by mohli zasiahnuť Rusko.

Internetového prieskumu sa zúčastnilo 1 005 Američanov. 73 percent z nich súhlasilo s tým, že by USA mali pokračovať v podpore Ukrajiny. Boli medzi nimi tak demokrati, ako aj republikáni, avšak viac podpory bolo vidieť medzi Bidenovými demokratmi (81 percent) oproti republikánom (66 percent). 66 percent respondentov potom uviedlo, že by mal Washington Ukrajine poskytovať zbrane. Ešte v auguste s tým súhlasilo len 51 percent opýtaných.

Spojené štáty už poskytli Ukrajine pomoc v hodnote viac ako 16,8 miliardy dolárov. V utorok prezident Biden prisľúbil ďalší balík pomoci za 625 miliónov dolárov. Jeho súčasťou budú ďalšie zbrane a vojenská technika, vrátane salvových raketometov HIMARS.