"V Prahe sa zídeme na dvoch dôležitých podujatiach. Na prvom zasadnutí Európskeho politického spoločenstva (EPS) 6. októbra. A na našom neformálnom zasadnutí sa stretneme 7. októbra,“ napísal v pozývacom liste lídrom EÚ predseda Európskej rady Charles Michel.
Nedopečený projekt?
Slovensko v českom hlavnom meste zastupuje premiér Eduard Heger. Európsku dvadsaťsedmičku dnes v Prahe doplnili zástupcovia 17 krajín, ktoré sú mimo únie, ako sú Ukrajina, Británia, Turecko, členovia Európskeho združenia voľného obchodu a štáty západného Balkánu a Kaukazu.
VIDEO: Vyjadrenie predsedu vlády SR Eduarda Hegera pred pražským summitom
"Tento summit bude o energetike a, samozrejme, o ekonomike. Je to pre nás úžasná príležitosť mať za jedným stolom všetky krajiny Európy, aby sme sa spoločne bavili o vízii mieru a bezpečnosti, lebo vidíme, že to nie je samozrejmosť,“ citovala agentúra TASR Hegera.
Vytvorenie Európskeho politického spoločenstva je myšlienka francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Mala by to byť platforma na diskusiu, spoluprácu a prípadnú koordináciu politík v oblasti bezpečnosti či ekonomiky. Z Ukrajiny, ale aj z ďalších štátov, ktoré majú ambície vstúpiť do EÚ, však zaznieva, že EPS sa v žiadnom prípade nemôže stať akousi náhradou za členstvo v únii.
Pražský hrad ešte nikdy neprivítal toľko zahraničných lídrov, koľko ich prišlo na stretnutie Európskeho politického spoločenstva. No napriek veľkej sláve je do značnej miery jasné, že debata o nových formátoch spolupráce v Európe má svoje limity. V EPS je jednoducho zastúpených priveľa krajín s príliš rôznorodými postojmi.
Expert na európsku politiku Vihar Georgiev zo sofijskej Univerzity Klimenta Ochridského pripomína, že v Európe už existuje niekoľko podobných zoskupení ako EPS. Je preto otázne, či starý kontinent potrebuje ďalší takýto projekt.
Čítajte viac Dokážete nájsť Putinovho dvojníka? Pozrite si fotky
"Stanovený cieľ Európskeho politického spoločenstva znie, že chce poskytnúť platformu pre politickú koordináciu. EPS by preto mohlo potenciálne poskytnúť priestor pre multilaterálnu diplomaciu v oblastiach, v ktorých by malo úsilie EÚ obmedzený úspech, ako sú energetika, klíma a migrácia. Tento prístup však môže pomerne rýchlo zlyhať vzhľadom na rozdielne pohľady zúčastnených štátov,“ povedal pre Pravdu Georgiev.
"Úprimne povedané, neviem presne, čo si mám o EPS myslieť. Nebolo by správne úplne do úzadia odsunúť debatu o tom, ako by mohla únia fungovať, keď absorbuje nových členov, aby sa nezmenila len na akúsi medzivládnu organizáciu. Nie som si však istá, či Macronovo EPS je úplne najlepší spôsob, ako to robiť,“ reagovala pre Pravdu Isabel Camisaová, odborníčka na zahraničnú politiku z univerzity v portugalskej Coimbre. "Prikláňam sa k názoru, že hoci je za touto myšlienkou dobrý úmysel, je to nedopečený projekt. Nie je to prvý raz, čo sme svedkami niečoho podobného. Príkladom je Únia pre Stredomorie (vznikla v roku 2008 na podnet vtedajšieho francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, pozn. red.),“ skonštatovala Camisaová.
Otázka priorít
Otázkou teda je, či EPS minimálne do istej miery neodvádza pozornosť od toho, čo momentálne musí únia prioritne riešiť. Teda ruskú vojnu proti Ukrajine a s ňou spojené energetické a ekonomické dôsledky. Je dobré, ak sa o týchto problémoch porozpráva EÚ aj s partnermi, lebo tí musia byť vo viacerých oblastiach súčasťou riešení, ale členské štáty s nimi potrebujú prísť rýchlo. Ekonomická neistota a obavy z rastúcich cien energií sú totiž vodou na mlyn extrémistom a proruským politickým silám.
"Čo sa týka ekonomickej neistoty, skutočným problémom je, že to vyzerá tak, že EÚ ako celok nie je dostatočne informovaná o tom, aká zložitá je energetická situácia. Ľudia tomu stále nevenujú dostatočnú pozornosť a to sa nám už v zime môže veľmi vypomstiť. Takže EÚ, ale najmä národné vlády by na dennej báze mali informovať o troch základných veciach. O tom, prečo čelíme kríze. O tom, ako zasiahne ekonomiky a naše každodenné životy. A o tom, čo robí EÚ a vlády, aby zabránili kríze,“ zdôraznil Georgiev.
EÚ zatiaľ nemá spoločné riešenie, ako riešiť zvýšené ceny energií, čo môže mať drastické dosahy na hospodárstvo aj na domácnosti.
"Pre Slovensko je kľúčové, aby praskla cenová bublina plynu, pretože vieme, že ju vyhnalo do tých výšin Rusko,“ vyhlásil podľa TASR Heger.
"Otázky ako ukrajinská vojna, pri ktorej je v stávke bezpečnosť kontinentu a vplýva na ekonomiku, a základné hodnoty, ako sú sloboda, demokracia, by, samozrejme, mali dominovať v agende EÚ. Prioritou únie by naozaj malo byť reagovať na ekonomické obavy svojich občanov. EÚ je politický systém a ako taký musí brať do úvahy požiadavky ľudí. Podpora občanov pre úniu v skutočnosti veľmi závisí od jej schopnosti pochopiť krízové momenty a včas reagovať na problémy,“ povedala Camisaová.
Ak to únia podľa odborníčky nedokáže, vnútorné hrozby, ktorým čelí už teraz, sa budú prehlbovať. "Napríklad výrazná popularita protisystémových politických strán, ktoré používajú extrémistickú a nacionalistickú rétoriku, rastúca podpora pre neliberálnych vodcov, ktorí spochybňujú požiadavky demokracie, ako sú právny štát, sloboda tlače alebo rešpektovanie práv menšín,“ zdôraznila Camisaová.