226. deň: Hrozba jadrovej skazy je najvyššia od kubánskej krízy, varuje Biden

Ruský prezident Vladimir Putin podľa amerického prezidenta Joea Bidena nežartuje o použití jadrových zbraní, lebo jeho armáda je na Ukrajine vysoko neefektívna. Biden varoval, že riziko jadrového armagedonu je vysoké. Biely dom a Pentagón však reagovali, že také náznaky neevidujú.

07.10.2022 05:55 , aktualizované: 23:43
Ukrajina, Rusko, USAID, návšteva Powerová Foto: ,
Šéfka americkej vládnej agentúry pre medzinárodný rozvoj Samantha Powerová (druhá vľavo) si prezerá zničené ruské armádne vozidlá v Kyjeve 6. októbra 2022.
debata (436)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 226. deň
  • V Charkovsku exhumovali už 534 tiel civilistov
  • Ruský útok na Záporožie si vyžiadal 11 obetí
  • Ukrajinská armáda od začiatku vojny oslobodila na juhu krajiny 2400 km2 územia
  • Biden varuje pred rizikom jadrového armagedonu
  • Zeman: Po použití jadrových zbraní príde vojenská reakcia
  • Pri nehode v Záporoží by uniklo 10-krát viac rádioaktivity než v Černobyli

VIDEO: Mobilizácia. Takto prebieha výcvik ruských odvedencov.

Video
Pre Vladimira Putina to bolo už druhé...
Ruský prezident Vladimir Putin počas námorného...
+25German Chancellor Angela Merkel and Russian...

23:43 V meste Lyman na východe Ukrajiny sa po jeho oslobodení ukrajinskými silami a odchode ruských jednotiek našlo provizórne pohrebisko s 200 hrobmi a jeden masový hrob. Podľa policajných správ bolo medzi mŕtvymi niekoľko malých detí a niekoľko rodín.

lyman ukrajina pohrebisko hroby Čítajte viac V oslobodenom Lymane našli provizórne pohrebisko s 200 telami a hromadný hrob

23:28 Generálny tajomník OSN António Guterres sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorá prispela k zníženiu svetových cien potravín. Podľa agentúry AFP o tom v piatok informoval Guterresov hovorca Stéphane Dujarric.

AFP pripomenula, že v júli boli pod záštitou OSN podpísané dve dohody: jedna s platnosťou 120 dní umožnila vývoz ukrajinského obilia, ktoré bolo zadržané v prístavoch v dôsledku ruskej invázie, a druhá má uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív v čase sankcií uvalených voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Rusko sa však sťažuje, že ani po uzavretí tejto dohody nemôže predávať svoje výrobky – západné sankcie totiž postihujú jeho finančný i logistický sektor.

Dujarric informoval, že Guterres sa prostredníctvom telefonickej diplomacie snaží vyriešiť situáciu s rôznymi úradmi, ktoré blokujú obchodovanie s ruskými hnojivami a ruským obilím. Dodal, že dvaja vysokí predstavitelia OSN odcestujú približne o týždeň do Moskvy, aby o týchto otázkach rokovali s ruskými predstaviteľmi.

22:40 Ruskí predstavitelia začali pripravovať tamojšiu verejnosť na možné použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si však podľa vlastných slov nemyslí, že Moskva sa naozaj chystá tieto zbrane použiť.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Rusko pripravuje svojich občanov na použitie jadrových zbraní, tvrdí Zelenskyj

21:56 Gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v piatok informoval, že ruská armáda pri útoku na mesto Záporožie vôbec prvýkrát použila takzvanými „kamikadze“ dronmi nesúcimi výbušniny. Informoval o tom britský denník The Guardian.

Podľa Starucha ide o Iránom vyrobené drony Šáhid-136, ktoré v meste ležiacom na juhovýchode Ukrajiny zasiahli a poškodili dva objekty civilnej infraštruktúry. Dodal, že mesto zasiahli aj rakety. Zranený bol pritom jeden civilista.

Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov sú tieto „samovražedné“ drony lacnejšie a menej sofistikované ako rakety, ale zdajú sa byť efektívne, pokiaľ ide o spôsobovanie škôd na pozemných cieľoch.

Drony Šáhid-136 sú schopné zostať vo vzduchu niekoľko hodín a krúžiť nad potenciálnymi cieľmi. Následne „vletia“ do nepriateľských jednotiek, obrnených vozidiel alebo budov a pri náraze explodujú.

21:20 Francúzsko zriadilo fond na vojenskú pomoc Ukrajine, ktorý obsahuje počiatočných 100 miliónov eur, a bude slúžiť na priamy nákup zbraní a ďalšieho vojenského vybavenia na obranu pred ruskou inváziou. V piatok to oznámil šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron, informuje agentúra AFP.

Priblížil, že aktuálne prebiehajú rokovania – najmä s Dánskom – o dodaní samohybných húfnic Caesar Ukrajine. Paríž poskytol ukrajinským silám už 18 týchto delostreleckých systémov. Fond bude znamenať značný nárast vojenskej podpory Francúzska Ukrajine, ktorá doteraz dosiahla 233 miliónov eur.

„Francúzsko vojensky podporuje Ukrajinu od prvého dňa (invázie) protitankovými a protilietadlovými systémami,“ povedal Macron. Nový fond podľa neho posilní spoluprácu s francúzskym obranným priemyslom.

AFP približuje, že najväčšie dodávky vojenskej techniky poskytujú Ukrajine Spojené štáty (v prepočte 25 miliárd eur). Británia poskytla zbrane a vybavenie v hodnote približne štyroch miliárd eur a Poľsko vo výške 1,8 miliardy eur.

20:36 Ukrajinský prezident Zelenskyj vyzval Európsku úniu, aby pokračovala v tlaku na ruský energetický sektor. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že Zelenskyj prišiel s touto výzvou deň po prijatí ôsmeho balíka sankcií EÚ uvalených na Rusko od jeho invázie na Ukrajinu.

„Musíme pokračovať v tomto smere, teda vyvíjať tlak na ruský energetický sektor, na tento hlavný zdroj príjmov agresorského štátu,“ povedal v prejave k účastníkom stretnutia európskych lídrov v Prahe. Zelenskyj sa v príhovore poďakoval EÚ za nový balík sankcií, ktorý Rusku prináša nové obchodné obmedzenia. Rozširuje sa ním aj zoznam osôb, ktorých sa týka zmrazenie majetku a zákaz cestovania do EÚ.

Ukrajinský prezident vo svojom príhovore súčasne zopakoval výzvy na „demilitarizáciu“ Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Zelenskyj vo svojom príhovore tiež zdôraznil, že Ukrajina žiada nielen odsun ruskej vojenskej techniky z objektu, ale aj stiahnutie všetkých vojakov zo závodu. Uviedol, že v súčasnosti sa v objekte ZAES nachádza približne 500 Rusov.

19:48 Spojené štáty neevidujú žiadne náznaky, že by sa Rusko pripravovalo v blízkej budúcnosti použiť jadrové zbrane. Vyhlásil to v piatok Biely dom po tom, čo prezident Joe Biden vo štvrtok varoval svet pred jadrovým „armagedonom“, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Nevidíme dôvod na úpravu našej strategickej jadrovej pozície,“ uviedla v tejto súvislosti hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. Na otázku, či bol Bidenov výrok založený na nejakých nových poznatkoch tajných služieb, odpovedala hovorkyňa záporne.

Podobné vyhlásenie ako Biely dom vydal v piatok aj Pentagón.

19:02 Ukrajinská armáda od začiatku vojny oslobodila na juhu krajiny 2400 kilometrov štvorcových územia. Povedal to v piatok zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. Takmer všetko toto územie podľa jeho slov bolo oslobodené za ostatné dva týždne, keď Ukrajina zintenzívnila svoju protiofenzívu v Chersonskej oblasti. Informuje o tom portál cnn.com.

Podľa Tymošenka k oslobodeným oblastiam patrí šesť obcí v Chersonskom okrese severne od samotného mesta Cherson a 61 obcí v okrese Beryslav. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom štvrtkovom večernom príhovore uviedol, že od 1. októbra Kyjev v Chersonskej oblasti opäť získal viac ako 500 kilometrov štvorcových.

18:10 Európska únia je rozhodnutá mobilizovať všetky nástroje na podporu Ukrajiny vo vojenskej, politickej i humanitárnej oblasti. Vyhlásil to v piatok na záverečnej tlačovej konferencii neformálneho summitu EÚ v Prahe predseda Európskej rady Charles Michel, podľa ktorého európski lídri prijali rozhodnutie o nevyhnutnosti posilnenia sankcií proti Rusku.

Ruská vojna na Ukrajine má podľa Michela „obrovské dôsledky“ na celý svet, a to najmä v podobe potravinovej a energetickej krízy. Za Európsku úniu prisľúbil podporu tretím krajinám, predovšetkým s potravinami. Ako zdôraznil, je potrebné zmierňovať ekonomické a sociálne dôsledky krízy.

EÚ na to podľa neho musí reagovať trojakým spôsobom. Je potrebné znížiť spotrebu energie, pričom prvé rozhodnutia na úrovni Európskej únie už boli pre to prijaté. „Každý má možnosť konať, aby sme boli schopní vyrovnať sa s touto výzvou,“ apeloval.

18:03 Holandské úrady zadržali 55-ročného muža, ktorý podľa vyšetrovateľov predával ruským spoločnostiam mikročipy použiteľné na vojenské účely. V piatok to oznámil Holandský úrad pre vyšetrovanie finančných podvodov (FIOD), informuje agentúra AFP.

Zadržaný muž konal v rozpore so sankciami uvalenými na Moskvu západnými krajinami v súvislosti s inváziou na Ukrajinu.

Podozrivý má podľa hovorcu FIOD dvojité holandské a ruské občianstvo. Polícia ho zadržala 27. septembra vo východnej časti Holandska po tom, čo sa na finančnú políciu obrátila jedna z bánk.

17:34 Ruské ministerstvo obrany odvolalo veliteľa Východného vojenského okruhu. Generálplukovníka Alexandra Čajka vystrieda generálporučík Rustam Muradov. Informovala o tom rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Ruské ministerstvo obrany v júli zverejnilo informáciu, že Muradov v rámci invázie na Ukrajinu velí skupine Východ.

Údajný odchod Čajka je posledným zo série odvolaní najvyšších armádnych predstaviteľov, ktorým predchádzala séria porážok a ponížení vo vojne na Ukrajine.

Kremeľ ani ministerstvo obrany túto zmenu zatiaľ oficiálne nepotvrdili, hoci šéf Muradovovho rodného Dagestanu Sergej Melikov mu už k vymenovaniu zablahoželal.

Do Východného vojenského okruhu patria jednotky dislokované na ruskom Ďalekom východe. Východný vojenský okruh je jedným z piatich, ktoré tvoria ruské ozbrojené sily, vysvetlilo RFE/RL.

16:27 Prípadná nehoda v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, by mohla spôsobiť únik desaťnásobne vyššieho množstva rádioaktivity, než uniklo pred 36 rokmi v Černobyli. V piatkovom rozhovore pre agentúru AP to uviedol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec.

Únik takéhoto veľkého množstva rádioaktivity by mohol postihnúť oblasť s rozlohou až na dva milióny štvorcových kilometrov, čo je „trikrát viac ako je celková rozloha Ukrajiny“, respektíve polovica rozlohy Európskej únie, varoval minister.

Dodal, že jadrová katastrofa takéhoto rozsahu by mohla vyvolať „vlnu ekologických utečencov“ utekajúcich do iných oblastí Ukrajiny alebo do zahraničia.

Za doposiaľ najhoršiu jadrovú katastrofu sa považuje havária v Černobyľskej atómovej elektrárni na severe Ukrajiny, ku ktorej došlo v apríli 1986.

15:35 Šéf Kremľa Vladimir Putin by mal byť postavený pred medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. Vyhlásila to v piatok Olexandra Matvijčuková, šéfka ukrajinskej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), ktorá sa stala jedným z laureátov tohtoročnej Nobelovej ceny za mier. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Aby „státisíce obetí vojnových zločinov dostali šancu na spravodlivosť…, je nutné vytvoriť medzinárodný tribunál a postaviť Putina, Lukašenka a ďalších vojnových zločincov pred súd,“ uviedla Matvijčuková na sociálnej sieti Facebook.

Vyzvala tiež na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov „pre systematické porušovanie charty OSN“ zo strany Moskvy.

Vladimir Putin Čítajte viac Z Nobelovky je Putinova anticena. Získali ju aktivisti z Bieloruska, Ruska a Ukrajiny

15:19 Českí ministri sa v Kyjeve 31. októbra zúčastnia na spoločnom zasadnutí ukrajinskej a českej vlády. Rokovať budú o dôsledkoch ruskej agresie aj o obnove Ukrajiny, informoval v piatok hovorca českej vlády Václav Smolka, ktorého cituje spravodajský portál iDNES.cz.

Do Kyjeva by mala odísť zhruba polovica členov českého kabinetu podľa toho, na akej agende sa pri príprave stretnutia politici dohodnú. „Nepôjde celá vláda, ako je pri takýchto rokovaniach zvykom, len určitá časť,“ potvrdil Smolka. V podobnom formáte rokuje česká vláda aj s partnermi z Poľska, Slovenska a Izraela.

Vláda ČR bude pri tom musieť vziať do úvahy všetky možné bezpečnostné riziká. „Na podobných cestách je to bežné. Tá ukrajinská bude mať samozrejme svoje špecifiká,“ doplnil Smolka.

13:53 Neznáme bezpilotné lietadlo sa zrútilo na vojenské letisko v ruskej Kalužskej oblasti, ktorá sa nachádza približne 200 kilometrov severovýchodne od rusko-ukrajinských hraníc. V piatok to uviedol gubernátor Kalužskej oblasti Vladislav Šapša, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Dnes došlo k výbuchu na vojenskom letisku Šajkovka v Kalužskej oblasti… Zrútil sa tam dron prichádzajúci pravdepodobne smerom od hraníc,“ napísal Šapša na Telegrame.

Infraštruktúra a vybavenie letiska podľa gubernátora neboli poškodené a armádne operácie nie sú ohrozené. Dodal, že príčinu a okolnosti incidentu vyšetrujú.

13:48 Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v piatok schválila rezolúciu na vymenovanie experta na monitorovanie porušovania ľudských práv a občianskych slobôd v Rusku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Návrh rezolúcie predložili všetky členské krajiny EÚ okrem Maďarska. V Rade UNHCR ju potom podporilo 17 zo 47 členských krajín. Šesť bolo proti a 24 sa zdržalo hlasovania.

Ide o prvú rezolúciu, ktorá sa zameriava na porušovanie ľudských práv vo vnútri krajiny, pripomína AFP. Iniciatíva reagovala na požiadavky ruských obhajcov ľudských práv a medzinárodných organizácií, ktoré odsúdili zneužívania práva voči občianskej spoločnosti v Rusku v posledných rokoch a ktoré zosilnilo po invázii na Ukrajinu 24. februára.

13:37 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom zopakoval, že Ankara je ochotná podieľať sa na mierovom riešení vojny na Ukrajine. Oznámila to v piatok Erdoganova kancelária, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Obaja lídri hovorili okrem zlepšovania bilaterálnych vzťahov aj o najnovšom vývoji na Ukrajine, ktorú Rusko vo februári vojensky napadlo. Turecko, člen NATO, udržiava blízke vzťahy s oboma krajinami a počas vojny sa snaží o vyváženosť týchto vzťahov. Odmieta západné sankcie voči Moskve, ale kritizuje ruskú inváziu a dodáva Kyjevu vojenskú techniku, napríklad drony.

12:55 Podľa odhadov Organizácie Spojených národov v častiach Charkovskej oblasti, ktorú nedávno oslobodila ukrajinská armáda, potrebuje humanitárnu pomoc asi 140-tisíc ľudí. Väčšina z nich je prakticky bez dodávok potravín, vody, elektriny a plynu aj bez prístupu k lekárskej starostlivosti, povedal dnes hovorca Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) svetovej organizácie. V Izjume, kde pôvodne žilo 46-tisíc obyvateľov, teraz živorí 8000 až 9000 ľudí odkázaných na naliehavú pomoc.

Od polovice septembra, keď ukrajinské jednotky vytlačili ruských okupantov, začali do týchto častí Charkovskej oblasti jazdiť humanitárne konvoje OSN. Pomoc sa dostala k viac ako 73-tisíc ľuďom. Okrem potravín dostali hygienické potreby, kuchynské vybavenie, solárne svietidlá alebo prikrývky.

12:16 Štvrtkové vyjadrenia ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že NATO by malo preventívne udrieť na Rusko, potvrdili, že spustenie „špeciálnej vojenskej operácie“ na Ukrajinu bolo potrebné, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Sergej Lavrov Čítajte viac Lavrov: Zelenského vyjadrenia potvrdili, že špeciálna operácia bola potrebná

11:27 Šéf zahraničnej politiky Európskej únie (EÚ) Josep Borrell bude naliehať na lídrov 27 členských štátov, aby vyčlenili viac financií na vojenskú podporu Ukrajiny. Uviedol to pri príchode na piatkový neformálny summit EÚ v Prahe, informuje TASR na základe správ televízie ČT24 a agentúry DPA.

Borrell lídrov podľa vlastných slov požiada, aby podporili návrh na ďalšiu spoločnú platbu za zbrane a vojenské vybavenie pre Kyjev. Žiadať bude aj o podporu svojho návrhu na výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov.

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku neuviedol sumu novej pomoci. Doteraz EÚ poskytla vojenskú pomoc v piatich balíkoch po 500 miliónov eur z rozpočtového mechanizmu Európsky mierový nástroj (EPF), približuje DPA.

11:19 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová upozornila, že je dôležité, aby vyhrážky vyslovené počas vojny na Ukrajine neboli brané na ľahkú váhu. Povedala to počas štvrtkovej ceremónie pri príležitosti 77. výročia založenia mníchovských novín Süddeutsche Zeitung. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Merkelová uviedla, že ruská invázia na Ukrajinu bola „vážnym bodom obratu“, po ktorom by sme mali všetci brať slová vážne, zaoberať sa nimi a „neklasifikovať ich od začiatku ako bluf“.

Bývalá nemecká kancelárka zdôraznila, že trvalý mier v Európe môže nastať len so zapojením Ruska. „Keďže sa nám to zatiaľ nepodarilo, neskončila sa vlastne ani studená vojna,“ dodala.

10:54 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov vyzval v piatok ruských vojakov, aby zložili zbrane. Sľúbil im „život a bezpečie“. Ruských vojakov podľa Reznikovových slov „oklamali a podviedli“. „Platíte krvou za predstavy a falošné ciele iných,“ povedal vo videu, ktoré na svojej oficiálnej webovej stránke zverejnilo ministerstvo obrany Ukrajiny.

„Zaručujeme život, bezpečie a spravodlivosť všetkým, ktorí okamžite odmietnu bojovať. A zaručíme, aby boli súdení tí, ktorí vydávali zločinecké príkazy,“ povedal. Moskva podľa Reznikova „nemá rada pravdu“ a je pre ňu jednoduchšie povedať, že ruskí vojaci hrdinsky padli v boji voči „imaginárnym hordám“ NATO.

„Krajiny NATO nám poskytujú zbrane, to je pravda. No tými zbraňami vás bijú ukrajinskí vojaci,“ uviedol Reznikov. Ukrajinskí vojaci podľa slov ministra obrany nepotrebujú ruskú pôdu. Majú dostatok ukrajinskej, ktorú sa usilujú získať všetku naspäť. (afp, tasr)

9:26 Ukrajinské úrady dnes ráno zvýšili bilanciu smrteľných obetí štvrtkového raketového útoku na Záporožie na 11, uviedla agentúra Unian. Doteraz bolo známych sedem obetí, podľa Ukrajincov stoja za útokom Rusi. Po zásahu obytných domov sa vo štvrtok mnoho ľudí ocitlo pod troskami. Záporožie okrem toho dnes čelilo ďalšiemu útoku, pri ktorom podľa prvých informácií utrpel zranenie jeden človek, povedal šéf oblastnej správy Oleksandr Staruch.

V noci na štvrtok ruské sily podľa ukrajinských predstaviteľov urobili na Záporožie, centrum rovnomennej oblasti, niekoľko raketových útokov. Poškodili v ňom vyše 40 budov.

„Na jednej adrese bolo spod trosiek päťpodlažného domu vyslobodených šesť preživších a osem tiel obetí,“ uviedli dnes ráno na sociálnej sieti Telegram k štvrtkovému útoku ukrajinskí záchranári. Upresnili, že záchranné akcie ešte pokračujú.

Zachrániť sa zatiaľ podarilo 21 ľudí uväznených pod troskami. Staruch vo štvrtok povedal, že je medzi nimi aj trojročné dievčatko.

Dnes ráno prišli informácie o novom útoku na mesto. „Okupant dnes prvýkrát v Záporoží použil bezpilotné lietadlá. Práve preto obyvatelia nepočuli silné zvuky explózií. Podľa prvých informácií je jeden zranený,“ napísal Staruch na sociálnej sieti Telegram.

9:11 Moskovský patriarcha Kirill, ktorý stojí na čele ruskej pravoslávnej cirkvi, vyzval prelátov, duchovných a veriacich modliť sa zdravia ruského prezidenta Vladimíra Putina a potvrdil texty modlitieb „o zdravie hlavy štátu ruského“, napísal dnes na svojom webe denník Kommersant.

Veriaci majú odporúčané modliť sa nielen 7. októbra, kedy Putin oslavuje 70. narodeniny, ale aj nasledujúci deň, poznamenal denník.

„Ruský prezident Vladimír Putin 7. októbra tohto roku dosiahne 70 rokov. Najsvätejší moskovský patriarcha Kirill nabáda všetkých arcipastierov, pastierov, mníchov a laikov, aby sa v tento deň vo svojich domovoch vrúcne modlili za zdravie hlavy štátu ruského,“ hovorí sa v liste, ktorý rozoslal moskovský patriarchát po diecézach v celom Rusku.

Pokiaľ ide o 8. október, patriarcha odporučil počas bohoslužieb predniesť osobitnú modlitbu za zdravie ruského prezidenta.

Kirill je vnímaný ako spojenec Kremľa, ktorý podporuje Putina a aj jeho vojnu proti Ukrajine.

8:22 Svet čelí podľa českého prezidenta Miloša Zemana z dôvodu ruskej agresie na Ukrajine riziku použitia jadrových zbraní. Podľa Zemana je tak potrebné vyslať dôrazný a jasný signál, že pri ich použití bude nasledovať diplomatická aj vojenská reakcia. Český prezident to povedal na úvod štvrtkovej neskorej večere účastníkom Európskeho politického spoločenstva (EPC) na Pražskom hrade, informuje na svojej webstránke stanica ČT24.

Európu podľa Zemana sužujú dva hlavné problémy súčasného sveta. Za jeden z nich považuje ruskú agresiu na Ukrajine a za ten druhý zase energetickú krízu. Ako jedno z riešení energetickej krízy pritom český prezident odporučil takzvanú daň z neočakávaných ziskov, ktorou by sa podľa neho znížili mimoriadne zisky veľkých energetických spoločností.

„Drahí priatelia, to, čo potrebujeme, je odvaha, odvaha rozhodovať, žiadne váhanie, žiadna politika ústupkov, žiadne ničnerobenie, a tak mi dovoľte, aby som skončil známym heslom, ktoré sa používalo aj počas zamatovej revolúcie v našej krajine: Hlboko v srdci verím, že raz zvíťazíme,“ dodal Zeman.

7:42 Dvaja Rusi prišli na člne na Aljašku, aby sa vyhli mobilizácii v Rusku. Stalo sa tak ešte v utorok. Dvojica sa dostala na pláž pri meste Gambell na Ostrove svätého Vavrinca v Beringovom mori, ktoré sa podľa štátnej webstránky nachádza zhruba 58 kilometrov od Čukotského polostrova na ruskom Ďalekom východe. Úrad aljašskej senátorky Lisy Murkowski vo štvrtok informoval, že dvojica už požiadala o azyl v USA. Americké ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť vo vyhlásení uviedlo, že Rusov previezli do Anchorage, kde ich podrobia previerke a následne spracujú ich prípady podľa príslušných zákonov.

Agentúra AP pripomína, že je nezvyčajné, aby sa niekto vydal do USA touto cestou. Rusi sa bežne pokúšajú prísť do USA cez Mexiko, ktoré nevyžaduje víza. V auguste americké úrady 42-krát zastavili Rusov bez právneho statusu, ktorí sa pokúšali dostať do krajiny cez Kanadu.

Odkedy ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu na posilnenie ruských síl na Ukrajine, utiekli z Ruska tisíce mužov. Zatiaľ čo Putin povedal, že cieľom tohto kroku je povolať asi 300 -tisíc mužov s minulou vojenskou službou, mnohí Rusi sa obávajú, že povolanie bude napokon rozsiahlejšie.

7:06 Nasadenie iránskych bezpilotných lietadiel na ruskej strane zásadne neovplyvní vojnu proti Ukrajine, uvádza vo svojej analýze americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Iránske drony neprinášajú efekt, ktorý by bol porovnateľný s nasadením amerických raketometov HIMARS ukrajinskou armádou.

„Ruská armáda sa zrejme nepokúša asymetricky koncentrovať nálety týchto dronov na kľúčové body v blízkosti frontu. Vypúšťajú veľa dronov proti civilným cieľom v tyle. Pravdepodobne dúfajú, že terorom dosiahnu výsledok. Ale toto počínanie neprináša úspech,“ mienia analytici ISW.

VIDEO: No davaj! Ukrajinci ničia Rusom drony z Iránu
Video

Ukrajinskí vojaci po tom, čo v lete dostali raketomety HIMARS, použili presné rakety s ďalekým dosahom predovšetkým na ničenie muničných skladov, komunikácií a štábov v ruskom tyle. Vďaka tomu podľa vojenských odborníkov dokázali spôsobiť prelom na bojisku, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.

Ukrajinské sily tvrdia, že len počas štvrtkového popoludnia a večera protileteckými raketami zostrelili na juhu krajiny päť nepriateľských dronov, z toho štyri iránskej výroby. Celkovo zostrelili 60 percent zo 86 iránskych dronov Šáhid-136, ktoré Rusko doteraz vypustilo proti cieľom na Ukrajine, dodal denník Ukrajinska pravda.

Vo vojnových podmienkach nemožno overiť tvrdenia znepriatelených strán z nezávislých zdrojov.

6:38 Na územiach v Charkovskej oblasti, ktoré spod ruskej okupácie oslobodila ukrajinská armáda, exhumovali od 7. septembra už 534 tiel civilistov vrátane 19 detí. Ukrajinským médiám to povedal popredný predstaviteľ tamojšej ukrajinskej polície, informovala stanica BBC.

Podľa citovaného predstaviteľa polície bolo medzi objavenými telami 226 ženských, 260 mužských a 29 ďalších, ktorých pohlavie dosiaľ úrady nezistili. Dodal, že medzi týmito telami sú zarátané aj tie, ktoré sa našli v masovom pohrebisku pri meste Izium.

Ukrajinský vojak používa detektor kovov na...
Oleg Kotenko, komisár pre otázky osôb...
+3Oleg Kotenko, komisár pre otázky osôb...

V lesoch za mestom Izium, ktoré v rámci protiofenzívy v septembri opätovne získali ukrajinské sily, sa našli stovky tiel. Podľa ukrajinských predstaviteľov, vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského, tam pochovaní ľudia boli buď mučení, zastrelení, alebo zahynuli pri ruskom ostreľovaní.

6:09 Rusko vôbec nepadlo na kolená, zatiaľ čo európske ekonomiky krvácajú. Je jasné, že politiku sankcií treba zmeniť, podčiarkol maďarský premiér.

orbán Čítajte viac Rusko nepadlo, Európa krváca, tvrdí Orbán a chce zmenu politiky sankcií

5:55 Riziko jadrovej apokalypsy je podľa amerického prezidenta Joea Bidena najvyššie od kubánskej raketovej krízy z roku 1962, pretože ruskí predstavitelia hrozia možnosťou použiť jadrové zbrane po tom, keď utrpeli vážne neúspechy vo vojne proti Ukrajine. Tú sami pred ôsmimi mesiacmi rozpútali.

Ruský prezident Vladimir Putin „nežartuje, keď hovorí o použití taktických jadrových zbraní či biologických alebo chemických zbraní, pretože jeho armáda je takpovediac vysoko neefektívna“, povedal Biden podľa tlačových agentúr AP a AFP.

„Nečelili sme vyhliadke na armagedon od čias (prezidenta Johna Fitzgeralda) Kennedyho a kubánskej raketovej krízy,“ poznamenal počas zbierania prostriedkov na kampaň demokratov pred voľbami senátorov. „Máme do činenia, prvýkrát od kubánskej raketovej krízy, s priamou hrozbou použitia jadrových zbraní, ak sa veci budú vyvíjať tak ako doteraz,“ dodal.

Biden tiež spochybnil ruskú jadrovú doktrínu a varoval, že aj použitie taktickej zbrane s nižším učinom by sa mohlo rýchlo vymknúť kontrole a spôsobiť celosvetovú skazu. „Nemyslím si, že by bolo možné ľahko použiť taktickú zbraň bez toho, aby to neskončilo armagedonom,“ povedal Biden.

Americkí predstavitelia niekoľko mesiacov varovali pred vyhliadkou, že by Rusko mohlo na Ukrajine použiť zbrane hromadného ničenia, pretože na bojisku čelí sérii neúspechov. Ešte tento týždeň však uviedli, že nezaznamenali žiadnu zmenu ruských jadrových pri ruských jadrových silách, ktorá by vyžadovala zmenu pohotovosti jadrových síl USA.

Ruský prezident Vladimir Putin, čeliaci húževnatému ukrajinskému odporu, ktorý za silnej pomoci Západu trvá už 225 dní, vo svojich prejavoch varoval, že je odhodlaný použiť „všetky dostupné prostriedky“, aby si udržal okupované ukrajinské územia, ktoré sa rozhodol pripojiť k Rusku. Ale tieto anektované územia sa zmenšujú spolu s tým, ako ukrajinská armáda postupuje na východe a juhu krajiny. Putin sa tiež domnieva, že Západ chce zničiť Rusko.

Kubánska kríza vypukla následkom rozmiestnenia sovietskych rakiet na ostrove, ovládnutom Fidelom Castrom. Po odhalení rakiet Spojené štáty vyhlásili námornú blokádu Kuby. Krízu, hroziacu v októbri 1962 rozpútaním jadrovej vojny, sa nakoniec podarilo urovnať a svet sa vrátil do studenej vojny.

© Autorské práva vyhradené

436 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine