Okrem toho tohtoročnú Nobelovu cenu za mier získali bieloruský ľudskoprávny aktivita Ales Biaľacki a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody. Informoval o tom Nobelov výbor.
„Laureáti Nobelovej ceny za mier reprezentujú občiansku spoločnosť vo svojich krajinách. Mnoho rokov presadzujú právo kritizovať moc a brániť základné občianske práva… Vyvinuli výnimočné úsilie pri dokumentovaní vojnových zločinov, porušovaní ľudských práv a zneužívaní moci. Spoločne demonštrujú význam občianskej spoločnosti pre mier a demokraciu,“ uviedol Nobelov výbor.
Politici bez nároku
Jeho zástupcovia tento rok vyberali zo 343 kandidátov – 251 jednotlivcov a 92 organizácií. V minulom roku si Nobelovu cenu odniesli novinári Dmitrij Muratov z Ruska a Mária Ressaová z Filipín za svoj boj za slobodu slova.
„Cenu dostala občianska spoločnosť, ktorá vzdoruje Putinovi,“ komentoval exilový ruský politológ Stanislav Belkovskij trojicu nových laureátov.
Biaľacki a ním založená organizácia Viasna bojuje proti diktátorovi Alexandrovovi Lukašenkovi, najbližšom spojencovi šéfa Kremľa, ktorý mu pre agresiu proti Ukrajine poskytol bieloruské zázemie. Centrum pre občianske slobody sa zase podľa Nobelovho výboru po ruskej invázii na Ukrajinu zapojilo do dokumentovania ruských vojnových zločinov proti civilnému obyvateľstvu s cieľom postaviť páchateľov pred súd.
„Politici nemali nárok uchádzať sa o túto cenu, lebo nedokázali a neodvážili sa odvrátiť veľkú vojnu v Európe,“ konštatoval Belkovskij na sociálnej sieti Telegram.
Naštvať diktátorov
Hoci ide o silný signál solidarity, s Putinom a Lukašenkom to sotva pohne. „Určite sa tým nič nezmení, ale diktátorov to naštve,“ povedal pre Pravdu analytik Moskovského Carnegieho centra Andrej Kolesnikov. Ocenenie Memorialu označil expert za obzvlášť spravodlivé: „Pre Rusko neexistuje dôležitejšia organizácia ako Memorial, ktorá zachováva autentickú národnú pamäť. Nie je náhoda, že Putinovi ,siloviki'zničili Memorial – po zničení spomienky mohli začať inváziu.“
Ruský politológ Alexander Kynev naznačil, že výber ocenených možno považovať za zaucho Putinovi. „Nobelov výbor sa postaral o najcennejší a najoriginálnejší darček k jubileu,“ napísal na Telegrame. „Rozhodnutie je múdre, vyvážené a veľkolepé. Štvrtá cena za mier je v Rusku,“ pripomenul Kynev, že po akademikovi Andrejovi Sacharovovi, sovietskom exprezidentovi Michailovi Gorbačovovi a vlaňajšom laureátovi, šéfredaktorovi Novej gazety Dmitrijovi Muratovovi je Memoriál ďalším ďalším oceneným z Ruska.
Dmitrij Gudkov, bývalý poslanec ruského parlamentu, ktorý sa tesne pred hroziacim zatknutím usadil na Cypre, spolu s Muratovom spomenul aj Nobelovu cenu za literatúru, ktorej laureátkou je kritička bieloruského diktátora Svetlana Alexievičová. „Svet ukazuje, na ktorej strane stojí v konfrontácii medzi spoločnosťou a Putinovým i Lukašenkovým režimom,“ poznamenal na Telegrame.
Memorial založili roku 1987 disidenti na čele s akademikom Sacharovom. Do vienka mu dali poslanie dokumentovať politické represie v Sovietskom zväze. Organizácia vybudovala databázu obetí gulagov a stalinského teroru. Stala sa tiež dôležitým obhajcom ľudských práv v Rusku s rozsiahlou sieťou pobočiek fungujúcich v desiatkach regiónov.
Ako za studenej vojny
Zákaz Memorialu, o ktorom ruské súdy rozhodli vlani v decembru, podľa politológa Alexeja Makarkina súvisel s vyhrotenou medzinárodnou situáciou. „Ľudí, ktorí sa venujú humanitárnej práci, začali obviňovať z prisluhovania Západu. Už nielen organizácie, ale aj fyzické osoby začali ciachovať nálepkou zahraničného agenta. Podobne ako za čias Sovietskeho zväzu sa to deje na pozadí eskalácie studenej vojny. V čase, keď predkladáme Západu ultimáta, potrebuje vládna moc konsolidáciu spoločnosti. Rovnako ako v sovietskych časoch úrady spočiatku vnímali disidentov ako pomerne neškodných výtržníkov, ktorí nedokážu podkopať základy štátu. Neskôr v nich však začali vidieť nepriateľov sovietskeho režimu, ktorí úmyselne ubližujú vlasti a treba ich preto izolovať vo väzení,“ povedal koncom minulého roku Makarkin pre Pravdu.
Podľa moskovského politológa ruská vláda tradične vychádza z presvedčenia, že krajina potrebuje „normatívnu históriu“. Rusi by národné dejiny mali vnímať z hľadiska vlastenectva, lebo iba tak podľa predstáv vlády možno vychovať občanov pripravených kedykoľvek brániť svoju vlasť. „Ak Memorial odkrýva zločiny minulosti aj ich páchateľov a celý režim označuje za zločinecký, tak oslabuje vlasteneckú výchovu, za čím naša vláda vidí objednávku zo Západu,“ dodal vtedy Makarkin.
Cena za mier je predposlednou Nobelovou cenou, ktorá bola tento rok ohlásená. Postupne boli tento týždeň oznámení laureáti ocenení za medicínu, fyziku, chémiu a literatúru. V pondelok sa verejnosť dozvie meno nositeľa tohtoročnej ceny za ekonómiu.
Okrem medaily a diplomu na laureátov Nobelových cien čaká aj finančná prémia desať miliónov švédskych korún (918-tisíc eur). Slávnostné odovzdávanie Nobelových cien sa uskutoční 10. decembra, v deň výročia úmrtia švédskeho vedca a zakladateľa ocenenia Alfreda Nobela (1833–1896).