Čo chystá Kim? Kórey pretína hranica, na ktorej sa vojna neskončila

Onedlho sa ponoríme do útrob zeme. Čaká nás vstup do Tretieho tunela, ktorý pretína demilitarizovanú zónu (DMZ) medzi Severnou a Južnou Kóreou. Odložíme telefóny a na hlavy si nasadíme prilby. Tunel objavili v roku 1978 a režimu v Pchjongjangu mal slúžiť na prekvapujúci útok proti juhu. Odhaduje sa, že ním mohlo za hodinu prejsť až 30-tisíc severokórejských vojakov s ľahkou výzbrojou a cieľom bolo natiahnuť podzemnú cestu asi až k Soulu. Existujú štyri podobné stavby, o ktorých sa vie.

, 11.10.2022 14:00
Kórea, DMZ Foto: ,
Vojaci na stráži v Pchanmundžone.
debata (3)

Turistická atrakcia

Tunel Južná Kórea zatarasila troma betónovými barikádami. No na jazyk sa derie otázka, čo by sa stalo, keby sa Severná Kórea rozhodla pre inváziu práve vtedy, keď by sme boli pod zemou. Vyhodili by nás Juhokórejčania do vzduchu, aby tunel zničili?

Treba však priznať, že takýto scenár je extrémne nepravdepodobný. Keby KĽDR chcela zaútočiť na južného suseda, na Soul mieri jej mohutné delostrelectvo a režim Kim Čong-una v Pchjongjangu má k dispozícii všetky druhy zbraní hromadného ničenia vrátane atómových.

Dnes Tretí tunel slúži ako turistická atrakcia. Severná Kórea popierala, že ho kopala na vojenské účely. Vraj to mala byť uhoľná baňa, no po uhlí v ňom prakticky niet ani stopy. Teda okrem uhoľného prachu, ktorým podľa Juhokórejčanov nepriateľ potieral steny tunela, aby podporil tvrdenie o bani.

Do hĺbky viac ako 70 metrov sa dá dostať vláčikom, ktorý použijeme, alebo pešo. V demilitarizovanej zóne sme boli v septembri v rámci návštevy ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý v Južnej Kórei zavítal na zbrojársky veľtrh a stretol sa s juhokórejským rezortným kolegom.

VIDEO: Stíhačky či drony. Nakúpi Naď v Južnej Kórei zbrane za desiatky miliónov?

Ochrana hlavy je nevyhnutná. V tuneli ideme viac-menej zohnutí a počas rýchleho pochodu k severokórejskej hranici z času na čas počuť, ako prilby ťukajú o strop či podporné konštrukcie. V tretej betónovej barikáde je okienko, cez ktoré sa dá pozrieť smerom do KĽDR. Tunel má viac ako 1 630 metrov, na územie Južnej Kórey zasahuje v dĺžke 435 metrov.

Vraždenie sekerou

Demilitarizovanú zónu začali vytvárať v roku 1953. Vtedy trojročnú kórejskú vojnu ukončilo prímerie, ktoré podpísali zástupcovia KĽDR, Číny a OSN. Južná Kórea sa k nemu oficiálne nepripojila a za dohodnutým prímerím nikdy nenasledovala mierová zmluva.

Soul a Pchjongjang sú tak dodnes vo vojnovom stave. Existencia kórejskej DMZ to každým dňom pripomína. Zóna medzi dvoma Kóreami je dlhá asi 250 kilometrov a široká približne štyri kilometre.

Stretnutie severokórejského diktátora Kim... Foto: SITA/AP
Koreas Diplomacy Virus Outbreak Stretnutie severokórejského diktátora Kim Čong-una (vľavo) s vtedajším juhokórejským prezidentom Mun Če-inom v roku 2018 v Pchanmundžone na hranici medzi Kóreami.

Hoci je to demilitarizovaná oblasť, za desaťročia sa v nej odohralo viacero krvavých incidentov. V roku 1976 tu dokonca severokórejskí vojaci zabili dvoch Američanov, kapitána Arthura Bonifasa a prvého dôstojníka Marka Barretta. Tí boli súčasťou skupiny, ktorá mala v DMZ osekať topoľ, ktorý veleniu OSN bránil vo výhľade na sever. Napriek tomu, že KĽDR o tom vedela, jej vojaci zaútočili a sekerami dobili na smrť vojakov USA a zranili ďalších príslušníkov eskorty Organizácie Spojených národov.

Dnes v rámci demilitarizovanej zóny existuje Tábor Bonifas, v ktorom pôsobí velenie Organizácie Spojených národov. A sekera, ktorou zabili amerického kapitána, sa nachádza v Severokórejskom múzeu mieru. (Áno, KĽDR skutočne hovorí múzeum mieru objektu, v ktorom je vystavený vraždiaci nástroj.)

Tábor Bonifas je zároveň vstupom do Spoločnej bezpečnostnej zóny (JSA). Tá sa nachádza na mieste bývalej dedinky Pchanmundžon a priamo tu proti sebe stoja juhokórejskí a severokórejskí vojaci.

"Vidím ich takto po prvý raz,“ povedal nám príslušník juhokórejskej armády, ktorý sprevádzal slovenskú delegáciu. Podľa neho sú Severokórejčania od čias covidu „zalezení“ v objekte na svojej strane. No príchod Slovákov vojakov KĽDR očividne zaujal. Kým najprv nás pozorovali len spoza zácloniek, neskôr sa aj ukázali. Rozkazy však boli jasné. Smerom k Severokórejčanom neboli povolené žiadne gestá ani slovné prejavy.

JSA je známa radom konferenčných domčekov, z ktorých tri modré spravuje OSN a sú na hranici medzi Kóreami. V roku 2019 sa tu napríklad stretol vtedajší americký prezident Donald Trump s diktátorom Kim Čong-unom a stal sa prvým úradujúcim šéfom Bieleho domu, ktorý vstúpil na územie KĽDR.

Napätá situácia

Pchanmundžon má byť symbolom rokovaní a mieru, no situácia na Kórejskom polostrove je v tejto chvíli mimoriadne napätá. KĽDR v posledných dňoch cvične odpálila viacero rakiet a mnohí odborníci tvrdia, že je vysoko pravdepodobné, že Pchjongjang sa pripravuje aj na ďalší test atómovej bomby či na nejakú ešte horšiu provokáciu.

Severná Kórea v septembri prijala zákon, ktorým sa vyhlásila za jadrový štát. Soul na to reagoval s tým, že odkázal Pchjongjangu, že keď použije atómové zbrane, nasmeruje sa k sebazničeniu.

Kórejská demilitarizovaná zóna. Foto: Andrej Matišák, Pravda
Kórejská demilitarizovaná zóna. Kórejská demilitarizovaná zóna.

"Hoci bežní Juhokórejčania sa dianím týkajúcim sa Severnej Kórey príliš nezaťažujú, v skutočnosti sme svedkami zvyšujúceho sa napätia,“ reagovala pre Pravdu Gabriela Bernalová, odborníčka na Kórejský polostrov, ktorá pôsobí v Soule. "Nová legislatíva, ktorú Pchjongjang prijal, vysiela silný odkaz, že Severokórejčania veria vo svoje vojenské schopnosti a nezľakli sa hrozieb ani sankcií Západu a že KĽDR chce byť sebavedomejšia na svetovej scéne. Myslím si, že nezáujem amerického prezidenta Joea Bidena o nadviazanie kontaktov s režimom Kim Čong-una a podpora, ktorú Čína a Rusko poskytujú Severnej Kórei na úrovni OSN, Pchjongjang ešte viac povzbudili,“ vysvetlila Bernalová.

Analytik spravodajskej stránky NK News v Soule Arius Derr pre Pravdu povedal, že nepredpokladá, že by sa Severná Kórea rozhodla opäť rozpútať vojnu.

"Ani v Južnej Kórei tomu nikto vážne neverí. Ale najznepokojujú­cejšou súčasťou nového zákona je, že Severná Kórea si stanovila, že sa môže rozhodnúť použiť atómové zbrane, aj keby nebola vystavená jadrovému útoku. Inými slovami, Kim Čong-un hovorí, že odstrašovanie a udržanie jeho režimu už nie sú jedinými dôvodmi, pre ktoré by mohol siahnuť po atómových zbraniach. Nová legislatíva tvrdí, že jadrové zbrane by KĽDR mohla použiť aj pri konvenčnom útoku amerických alebo juhokórejských síl. Dokonca aj malá bojová potýčka sa môže stať dôvodom na jadrovú odpoveď. Kim tvrdí, že Severokórejčania sa môžu tiež uchýliť k atómovým zbraniam preventívne, teda stačí, aby si mysleli, že hrozí nejaký útok proti nim. Vytvára to väčší priestor pre nedorozumenia najmä preto, že Severná Kórea odmieta rozhovory so Soulom alebo s Washingtonom. A na rozdiel od studenej vojny nie je v Pchjongjangu červený telefón na komunikáciu,“ pripomenul Derr.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Severná Kórea #Kim Čong-un #Južná Kórea #kórejská vojna
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy