Na Ukrajine je 11. september každý deň

Z Charkova pre Pravdu píše ukrajinská publicistka a spisovateľka

12.10.2022 08:00
Russia Ukraine War Foto: ,
Charkovčania sa v čase ruského raketového útoku 10. októbra schovávajú v metre.

Charkov 10. októbra. Žiadna voda, žiadne svetlo, žiadne spojenie.

Neviem, kedy bude tento príspevok zverejnený, telefón niekedy chytí 4G.

Správy od priateľov prichádzajú s oneskorením. Správičky. Súdiac podľa týchto útržkov dnes po celej Ukrajine lietajú rakety.

Snažím sa aktualizovať svoje kanály na Telegrame. Kyjev, Ľvov, Odesa, Dnipro – všade to lieta, všade sú mŕtvi a zranení. Kremeľský trpaslík besnie.

Obrázky a videá sa nenačítajú, vidím len texty. Deväť rakiet S-300 dopadlo v Charkove.

— Žijete?!

Túto posvätnú otázku teraz môžete položiť len tak, že ju zakričíte z balkóna.

Dnes, ako na zlosť, nám celý deň leje, je zima.

Informácií je žalostne málo. S istotou však viem, že niekde tam vonku, naskrz premoknutý ujo Koľa nadáva ako vo štvrtej cenovej, ale šraubovákom sa neúnavne rýpe v nejakých dôležitých kábloch.

Svetlo bude. Ak nie dnes, tak zajtra. Ak nie zajtra, tak kašľať na to. Nech je to hoci až po víťazstve. Už nás nič nevydesí. Žiadna panika, žiadne slzy.

Je chladno. Z mojich ohrievačov funguje len doberman. Je teplý.

Infekcia mi celý deň doslova trhá dušu. Hovorím: „Hektor, pi z misky, bastard.“ A on nie, len stojí nad kohútikom a vzlyká. Tak to má naučené.

V správach zaznel citát kremeľského trpaslíka po výbuchu na Krymskom moste: „Toto je teroristický útok zameraný na zničenie kriticky dôležitej občianskej infraštruktúry Ruska.“

Klamstvá a cynizmus nemajú medze.

Nedávno som sprevádzala splnomocnenca nejakej zahraničnej nadácie, jej presný názov si nepamätám. Priatelia ma, ako dobrovoľníčku, požiadali. Ukazovala som mu Charkov. Cudzinec buď registroval škody, alebo analyzoval situáciu.

Ukazujem mu ruiny Domu tlače, rozprávam, že ma tu svojho času slávnostne prijali do zväzu novinárov. Zrazu si uvedomil, že nie som len turistická sprievodkyňa, a začal sa ma vypytovať, aby vraj „pochopil súvislosti“.

— Nuž, povedzte, Aňa, nemal Janukovyč voličov, ktorí sa chceli kamarátiť s Ruskom?

Alebo…

— Ste si istá, Aňa, že obyvatelia Krymu nevyjadrili svoj reálny názor v referende v roku 2014?

Zastavila som auto a vravím: Počuj, Michael, pamätáš si 11. septembra v New Yorku? Vtedy si si, došľaka, tiež vyjasňoval súvislosti? Alebo si si priamo naštudoval vzťahy Al-Kajdá s Pentagonom? Analyzoval si voličskú základňu Saddáma Husajna?

Svet jednoducho zmeravel pri pohľade na padajúce veže dvojičiek.

A nič si nevyžadovalo ďalšiu analýzu. Neboli žiadne pochybnosti, že išlo o strašný teroristický čin, masové vraždenie civilistov.

Je to úplne jasné, Michael. Netreba sa pitvať vo vrstvách.

Táto kopa kameňov je moja alma mater a toto je škola mojej dcéry, a tam, čo vidíš, bola pošta, kde zomrelo trinásť ľudí, keď čakali v rade na humanitárnu pomoc.

Michael sa trocha zarazil. Zostal ticho.

Volodymyr Oleksandrovyč, pán prezident, pekne ťa prosím, ak sa zajtra zíde G7, povedz im, že u nás máme už celý poondiaty polrok, či ešte viac, jedenásty september.

Každý. Boží. Deň.

Azda to aspoň takto pochopia.

Sergej Surovikin – generál s totálnou bezohľadnosťou
Obsah vznikol v spolupráci s Mall.tv

© Autorské práva vyhradené

chyba
Viac na túto tému: #charkov #bombardovanie #vojna na Ukrajine #raketové útoky #Anna Gin