Srbský prezident Aleksandar Vučič o svojom priateľovi, maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi, prezradil – vraj s jeho súhlasom – že v čase kosovskej vojny odolal tlaku Washingtonu a Londýna na otvorenie frontu vo Vojvodine.
Vučič s týmto tvrdením vyrukoval na víkendovej tlačovej konferencii, na ktorej hovoril o ponuke Berlína a Paríža, že ak Belehrad uzavrie dohodu s Prištinou o urovnaní vzťahov a nebude brániť vstupu Kosova do OSN, tak Európska únia urýchli prístupové rokovania so Srbskom a výrazne mu zvýši finančnú pomoc.
„Veľmoci to robia aj pre aktuálnu geopolitickú situáciu a vojnu na Ukrajine,“ citovala srbského prezidenta BBC. „Myslia si, že týmto spôsobom vyriešia vnútroeurópske problémy. Druhým dôvodom je, bez akýchkoľvek pochybností a skrývania, že ten argument Kosova vezmú z ruky Putina, aby sa nemohol odvolávať na ten precedens,“ dodal.
Vučič pripustil, že pre otvorenie ďalšej kapitoly prístupovej zmluvy bude kľúčový nielen vzťah ku Kosovu, ale aj zladenie zahraničnej politiky Srbska s EÚ. Belehrad dlhodobo odoláva tlaku Bruselu, aby sa pripojil k sankciám proti Moskve. Srbský prezident pripustil, že „ak uvidíme, že to viac nemôžeme robiť“ a „škody budú už príliš vysoké“, potom by sa postoj jeho krajiny k sankciám mohol zmeniť.
V Srbsku je otázka Kosova i vzťahov s Ruskom veľmi citlivou témou. A ostrieľaný politik, ktorý bol v čase kosovskej vojny ministrom informácií Miloševičovho režimu, od takýchto komplikovaných tém má vo zvyku odbočiť – prekryť ich nejakým šokujúcim odhalením.
To ste nevedeli
Tentoraz si Vučič pomohol príbehom, ktorý mu vraj prezradil maďarský premiér. „To ste nevedeli,“ prebudil záujem novinárov unavených po vyše hodine tlačovej konferencie. „V roku 1999 malo Maďarsko zaútočiť na Srbsko po zemi, Orbán mi to potvrdil,“ citoval Vučiča denník Politika. Severný front mal podľa neho odpútať časť srbských síl z juhu krajiny.
V čase, keď sa NATO bombardovaním Juhoslávie snažilo vynútiť si od Miloševičovho režimu zastavenie krviprelievania v Kosove, bol predsedom vlády Maďarska, čerstvého člena aliancie, po prvý raz vtedy ešte len 36-ročný Orbán. Podľa Vučiča maďarský premiér s podporou nemeckého kancelára Gerharda Schrödera odolal tlaku vtedajšieho šéfa Bieleho domu Billa Clintona i bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej.
„Orbán odmietol Clintonovu žiadosť a Schröder mu pomohol v Bielom dome. Potom odišiel do Británie, mal oficiálne rozhovory s (vtedajším premiérom Tonym) Blairom a navštívil Margaret Thatcherovú. Zazvonil pri dverách, hovorím vám to s jeho dovolením, Thatcherová otvorila dvere a povedala ‚veľmi ma trápi, že ste odmietli zaútočiť na Srbsko, kvôli tomu zomrie oveľa viac britských vojakov‘,“ dokončil svoje rozprávanie Vučič, ktorý minulý mesiac Orbána dekoroval vysokým srbským vyznamenaním, aké predtým udelil aj Vladimirovi Putinovi a bieloruskému diktátorovi Alexandrovi Lukašenkovi.
Bájka ako od Mečiara
Podľa maďarského opozičného denníka Népszava Vučičom zverejnená legenda, ktorú Orbán doteraz nekomentoval, „krváca z tisíc rán“. „Clinton nechcel pozemnú operáciu proti Juhoslávii, čo napísal aj vo svojej autobiografii. Vysvetlil aj prečo, keď upozornil, že by si vyžiadala veľmi veľké ľudské obete,“ pripomína Népszava.
Bývalému zahraničnopolitickému redaktorovi a diplomatovi Júliusovi Lőrinczovi, znalcovi Balkánu a Maďarska, pripomenul Orbánov príbeh bájky niekdajšieho predsedu slovenskej vlády Vladimira Mečiara. „Obaja akoby boli námesační. Mečiar vravieval, že bol na krok od toho, aby dosiahol mier na západnom Balkáne, ale Američania mu to vyfúkli,“ pripomenul Lőrincz nikým nepotvrdené výmysly bývalého slovenského premiéra.