231. deň: Rusko ukázalo röntgen "výbušného" kamiónu. Ľudia dokázali, že ide o podvrh

Ruské bezpečnostné zložky zverejnili röntgenovú snímku auta, ktorého náklad spôsobil cez víkend výbuch na Kerčskom moste na Kryme. Na zverejnenej röntgenovej snímke však nie je vidieť rezervné koleso, ktoré je viditeľné na zázname z priemyselnej kamery, a chýba aj jedna z náprav nákladného vozidla.

12.10.2022 05:55 , aktualizované: 23:39
Kamión Foto:
debata (1279)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 231. deň
  • V kauze výbuchu na Krymskom moste zadržali osem podozrivých
  • Ukrajina opätovne dobyla v Chersonskej oblasti ďalších päť obcí
  • Rusi zasiahli trhovisko v Avdijivke, zahynulo najmenej sedem ľudí
  • VZ OSN drvivou väčšinou odsúdilo ruskú anexiu štyroch ukrajinských regiónov
Sergej Surovikin – generál s totálnou bezohľadnosťou
Obsah vznikol v spolupráci s Mall.tv
Viacero explózií bolo po niekoľkých mesiacoch...
Na snímke zničené autá po ruskom útoku v Kyjeve...
+14Hasiči zasahujú na mieste ruského útoku v...

23:39 Ukrajina má podľa prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského silu na to, aby pokračovala vo vojne proti Rusku. „Máme odvážnych ľudí, máme udatných vojakov,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre stanicu ZDF, ktorý bol odvysielaný v stredu.

Nikto podľa Zelenského nemá rád prehry a nikto nechce byť porazeným. „Nemôžeme si dovoliť prehrať, je to pre nás otázka prežitia,“ povedal. „Naše emócie sú prepojené s touto krajinou. Myslím si, že to v nás musíme udržať a je to všetko, čo vlastníme. Z toho čerpáme aj našu silu pokračovať v boji,“ uviedol.

Prípadné víťazstvo by podľa prezidenta bolo „víťazstvom pre celú krajinu“ a Ukrajinci toto víťazstvo chcú dosiahnuť s čo najnižším počtom obetí. (tasr, dpa)

23:35 Ruský jadrový útok by zmenil priebeh konfliktu na Ukrajine a takmer určite by vyvolal „fyzickú reakciu“ spojencov Kyjeva a potenciálne aj Severoatlantickej aliancie. V stredu to povedal vysokopostavený predstaviteľ NATO, ktorý si želal ostať v anonymite.

Vladimir Putin Čítajte viac Ruský jadrový útok by vyvolal fyzickú reakciu Západu, tvrdí predstaviteľ NATO

23:15 Krajiny skupiny G7 v stredu uviedli, že budú „stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné“. Kyjevu sľúbili podporu v oblasti financií a Moskvu vyzvali, aby ukončila svoju „nespravodlivú a brutálnu vojnu“.

Ministri financií a predstavitelia centrálnych bánk skupiny hospodársky najvyspelejších krajín sveta (G7) sa stretli v stredu vo Washingtone. Vo vyhlásení uviedli, že dosiahli „výrazný pokrok“ v rokovaniach o navrhovanom cenovom strope na ruskú ropu.

Členskými krajinami G7 sú Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Spojené štáty a Taliansko. (tasr)

23:13 Ukrajinský premiér Denys Šmyhal v stredu vyzval občanov, aby sa pripravili na nadchádzajúcu zimu, pretože Rusko ju plánuje využiť „ako svoju zbraň“ vo vojne proti Ukrajine.

Šmyhal občanom odporučil pripraviť si zásoby základných potrieb, ako teplé oblečenie, sviečky, baterky a batérie. Premiér dodal, že aj keď elektrická sieť v súčasnosti funguje normálne, Ukrajina plánuje znížiť spotrebu elektriny o 25 percent vo večerných hodinách na celom území.

Požiadal preto Ukrajincov, a predovšetkým majiteľov podnikov, aby večer znížili spotrebu elektriny. Dočasné výpadky elektriny označil za nevyhnutné, aby sa nepreťažili niektoré energetické siete. Stále pokračujú opravy na energetickej infraštruktúre, ktorú tento týždeň poškodili početné ruské útoky, dodal Šmyhal. (ap, tasr)

23:04 Na Valnom zhromaždení OSN v stredu 143 zo 193 krajín odsúdilo nedávnu ruskú anexiu štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských území. Proti rezolúcii hlasovalo iba Rusko, Bielorusko, Sýria, Nikaragua a Severná Kórea.

Moskva usporiadala hlasovanie o pripojení Doneckej ľudovej republiky, Luhanskej ľudovej republiky, Chersonskej oblasti a Záporožskej oblasti k Rusku. Na základe výsledkov územia pripojila k Rusku. Kyjev aj Západ hlasovania aj anexie neuznávajú.

22:58 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu povedal, že šéf Kremľa Vladimir Putin sa musí „vrátiť k stolu“ na rozhovory o Ukrajine.

Emmanuel Macron Čítajte viac Macron: Putin sa musí vrátiť k rokovaciemu stolu o Ukrajine

22:35 Moldavsko v stredu vyzvalo občanov, aby znížili spotrebu elektriny počas energetickej špičky. Susedná Ukrajina totiž prestala vyvážať elektrinu po ruských raketových útokoch, ktoré poškodili jej energetickú sieť.

Ministerstvo pre infraštruktúru uviedlo, že Moldavsko teraz má deficit 50 až 100 megawattov. To zhoršuje už aj tak zlú energetickú situáciu, keď ruská spoločnosť Gazprom znížila dodávky zemného plynu o 30 percent. „V špičke prekračuje dopyt po elektrine dostupnú výrobnú kapacitu,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení.

Vyzvalo občanov, aby práčky, umývačky riadu a ďalšie domáce spotrebiče a nabíjanie elektroniky presunuli až na 23.00 hodinu. Postsovietske Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie európske krajiny a má spoločnú hranicu s Ukrajinou a s členským štátom EÚ Rumunskom. Obavy o dodávky energií malo už pred pondelkovými raketovými útokmi Ruska, pretože je závislé od ruských dodávok plynu.

Rusmi vlastnená Kučurganská tepelná elektráreň (GRES) v separatistickom regióne Podnestersko vyrába asi 70 percent elektriny Moldavska. Ruský Gazprom od 1. októbra jej znížil dodávky zemného plynu o 30 percent pre spor okolo platieb.

Podpredseda moldavskej vlády Andrei Spinu neskôr v stredu povedal, že Rumunsko pomôže Moldavsku pri dodávkach elektriny, hoci za vyššiu cenu, ako Moldavsko platilo GRES-u a Ukrajine. Lacný zemný plyn od Gazpromu do elektrárne GRES zaistil Moldavsku nízke ceny elektriny v porovnaní so susednými krajinami.

Moldavská prozápadná vláda podporuje Ukrajinu počas ruskej invázie. Ukrajina oznámila pozastavenie vývozu elektriny do európskej rozvodnej siete v pondelok, po ruských raketových útokoch, ktoré zasiahli ukrajinskú energetickú sieť a usmrtili najmenej 20 ľudí. (reuters, tasr)

22:33 Spojené štáty a spojenci musia Ukrajine poskytnúť systémy protivzdušnej obrany, aby sa mohla brániť pred ruskými raketovými útokmi. V stredu to uviedol predseda zboru náčelníkov štábov amerických ozbrojených síl Mark Milley po stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

„Čo Ukrajina požaduje a čo si myslíme, že môže byť poskytnuté, je integrovaný systém protiraketovej obrany. Ten nekontroluje celý vzdušný priestor nad Ukrajinou, ale je navrhnutý tak, aby kontroloval prioritné ciele, ktoré Ukrajina potrebuje chrániť,“ povedal Milley.

Protiraketová obrana by zahŕňala systémy krátkeho, stredného a dlhého dosahu schopné chrániť vzdušný priestor vo všetkých výškach. „Snažia sa vytvoriť obranný systém,“ dodal. Milley načrtol plán, podľa ktorého by systémy protivzdušnej obrany z rôznych krajín vrátane Izraela a Nemecka mali byť dodané na Ukrajinu.

„Mnoho krajín má (systém protivzdušnej obrany) Patriot, mnoho krajín má iné systémy, existuje celý rad izraelských systémov, ktoré sú celkom schopné, Nemci majú systémy… takže veľa krajín, ktoré tu dnes boli, má širokú škálu systémov,“ povedal americký generál. Úlohou bude dodať tieto systémy na Ukrajinu a vycvičiť jej vojakov pri obsluhu, keďže každý zo systémov je rozdielny. Táto stratégia bude podľa Millyeho „z technického hľadiska dosť komplikovaná“, no „je dosiahnuteľná“.

Americký minister obrany Lloyd Austin uviedol, že systémy budú Ukrajine poskytnuté tak rýchlo, ako ich tam fyzicky dokážu dopraviť. Milley v stredu zároveň odsúdil ruské raketové útoky na Ukrajinu, pri ktorých zahynuli civilisti a naznačil, že tieto útoky spĺňajú definíciu vojnových zločinov podľa vojnového práva. (reuters, ap, tasr, cnn.com)

20:54 Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi je na ceste do Kyjeva, kam smeruje po rozhovoroch s ruskými predstaviteľmi o zriadení ochrannej zóny okolo okupovanej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny. Grossi to v stredu oznámil na Twitteri.

„Po stretnutiach v Petrohrade sa vraciam do Kyjeva, tak ako som sa dohodol s ukrajinským prezidentom (Volodymyrom) Zelenským,“ uviedol Grossi a zverejnil aj svoju fotografiu vedľa ukrajinského vlaku na stanici. „Práca na zriadení bezpečnostnej a ochrannej zóny okolo Záporožskej atómovej elektrárne pokračuje,“ dodal.

Grossi sa stretol v utorok v Petrohrade aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Rusko „je pripravené diskutovať o všetkých záležitostiach týkajúcich sa spoločných záujmov a príčin obáv“ ohľadne ZAES, uviedol Putin Grossimu na stretnutí. Rusko je tiež ochotné hovoriť o prevádzke ukrajinskej ZAES. Šéf Kremľa na stretnutí tiež povedal, že všetko, čo sa týka jadrovej aktivity, je v súčasnosti „príliš a nebezpečne politizované“.

ZAES na juhu Ukrajiny je najväčšou svojho druhu v Európe a začiatkom marca ju obsadili ruské vojská. Odvtedy bola opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy zo vzniku jadrovej katastrofy, sa navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. Grossi preto v auguste viedol v ZAES medzinárodný tím inšpektorov, aby MAAE priamo na mieste zistila skutočný stav. (reuters, tasr)

18:59 Členské štáty EÚ sa dohodli na približnej podobe vojenskej misie zameranej na výcvik 15-tisíc ukrajinských vojakov v niekoľkých členských krajinách, potvrdili v stredu európski diplomati. Na stretnutí veľvyslancov členských štátov EÚ v Bruseli došlo k politickej dohode, ktorú podľa jedného z diplomatov predložia na pondelkové zasadnutie Rady EÚ pre zahraničné veci v Luxemburgu.

Myšlienku vytvoriť výcvikovú misiu pre ukrajinských vojakov oznámil v auguste šéf diplomacie EÚ Josep Borrell. V pracovnom dokumente na túto tému, do ktorého nahliadla agentúra AFP, sa píše, že vojenská asistenčná misia EÚ (EUMAM) bude poskytovať výcvik veľkému množstvu príslušníkov ukrajinských ozbrojených síl v rôznych vojenských funkciách.

Dvaja diplomati, ktorí si pre citlivosť témy želali ostať v anonymite, uviedli, že na začiatku by malo byť vycvičených 15-tisíc ukrajinských vojakov.

Predmetná dohoda vyžaduje, aby boli v každej členskej krajine EÚ vytvorené ústredia a školiace strediská EUMAM, ktoré by poskytovali výcvik, uviedol jeden z diplomatov. Poľsko a Nemecko podľa dvoch diplomatov vyhlásili, že sú pripravené byť súčasťou misie.

Misia EUMAM má byť financovaná z rozpočtového mechanizmu známeho ako Európsky mierový nástroj (EPF). Z tohto fondu bolo vyčlenených 2,5 miliardy eur na financovanie nákupu zbraní a vojenského vybavenia pre Ukrajinu. Ďalších 500 miliónov eur na pomoc Ukrajine má byť schválených v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. (tasr, afp)

18:31 Moskva verí, že turecký prezident Receo Tayyip Erdogan na nadchádzajúcom stretnutí s prezidentom Vladimirom Putinom v Kazachstane „oficiálne“ ponúkne sprostredkovanie rokovaní Ruska s Ukrajinou. V stredu to uviedol poradca ruského prezidenta pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov.

„Turci ponúkajú svoje sprostredkovanie. Ak sa nejaké rozhovory uskutočnia, tak s najväčšou pravdepodobnosťou budú na ich území: v Istanbule alebo Ankare,“ povedal Ušakov. Dodal, že „Erdogan pravdepodobne niečo navrhne oficiálne“ počas štvrtkových rozhovorov s Putinom v kazašskej metropole Astana.

Turecko, členský štát Severoatlantickej aliancie, má dobré vzťahy s Ruskom aj Ukrajinou. Ankara odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine, no nepridala sa k rozsiahlym ekonomickým sankciám Západu voči Rusku. Zároveň sa dlhodobo snaží pôsobiť ako sprostredkovateľ v snahách o urovnanie rusko-ukrajinského konfliktu.

„Turecko sa v zásade nepripája k nezákonným sankciám Západu. A táto pozícia Turecka dáva ďalší impulz pre rozšírenie obchodnej a hospodárskej spolupráce,“ povedal Ušakov. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa v Turecku uskutočnili dve rokovania medzi Moskvou a Kyjevom vrátane marcového osobného stretnutia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova a jeho ukrajinského kolegu Dmytra Kulebu.

Od začiatku apríla sú však mierové rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou pozastavené. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navyše po ruskej anexii štyroch ukrajinských regiónov vyhlásil, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, kým bude pri moci Putin. „Chcel by som mu povedať: nikdy nehovor nikdy,“ zareagoval Ušakov na Zelenského vyhlásenie. (afp, tasr)

18:15 Ruská armáda mohla na Ukrajine nenávratne prísť o viac ako 90-tisíc vojakov, uviedol v stredu ruský investigatívny portál Važnyje istorii (istories.media) s odvolaním sa na nemenovaný zdroj z ruskej tajnej služby FSB a nemenovaného bývalého pracovníka tajných služieb.

Do uvedeného počtu portál počíta vojakov zabitých v bojoch, ale aj tých nezvestných a tých, ktorí zomreli po zranení v poľných nemocniciach alebo utrpeli také zranenia, ktoré im bránia v návrate k službe v armáde.

Odhad ruského investigatívneho portálu je blízky tomu, s ktorým prišiel na začiatku septembra britský minister obrany Ben Wallace, podľa ktorého bolo na Ukrajine zabitých vyše 25-tisíc ruských vojakov.

Celkové straty ruskej armády Wallace odhadol na viac ako 80-tisíc osôb. Americké ministerstvo obrany v auguste odhadlo, že na Ukrajine zomrelo alebo bolo ranených od 70 do 80-tisíc ruských vojakov. Velenie ukrajinskej armády uvádza, že Rusko na Ukrajine k dnešnému dňu prišlo o 63 380 vojakov. (istories.media, edition.cnn.com, čtk)

17:37 Americký minister obrany Lloyd Austin v stredu vyzdvihol ukrajinské sily bojujúce proti Rusku a vyjadril podporu Ukrajine zo strany USA i Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny.

„Táto kontaktná skupina stojí jednotne a odhodlane. Budeme pokračovať v podpore obranných spôsobilostí Ukrajiny pre súčasné naliehavé potreby a aj dlhodobo,“ povedal Austin na stretnutí Kontaktnej skupiny v Bruseli.

Americký minister obrany pripomenul nedávne ruské letecké útoky na Ukrajinu, ktoré boli namierené aj voči civilným cieľom. „(Ruský prezident Vladimir) Putin si vybral vojnu, Ukrajina sa však rozhodla brániť sa a darí sa jej to veľkolepo,“ povedal Austin.

Dodal, že ruskému prezidentovi nevyšli plány na rýchle dobytie Kyjeva, či pripojenie štyroch ukrajinských regiónov bez medzinárodnej reakcie na tieto kroky.

zväčšiť Americký minister obrany Lloyd Austin (vľavo) a... Foto: SITA/AP, Stephanie Lecocq
Lloyd Austin / Olexij Reznikov / Americký minister obrany Lloyd Austin (vľavo) a ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov počas bilaterálneho stretnutia pred zasadnutím Severoatlantickej rady na úrovni ministrov obrany 12. októbra 2022 v Bruseli

„Ukrajinské sily zmenili dynamiku tejto vojny,“ povedal Austin. Ukrajinskí vojaci podľa neho oslobodili „stovky miest spod ruskej okupácie a získali späť tisíce štvorcových kilometrov svojho územia“. Ukrajinským vojakom pri tom pomohla aj podpora zo strany Kontaktnej skupiny, uviedol. Táto skupina bude podľa jeho slov pokračovať v podpore obranných spôsobilostí Ukrajiny.

Austin tiež pripomenul, že USA pred dvoma týždňami oznámili ďalší balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 1,1 miliardy dolárov. Tzv. Kontaktná skupina pre Ukrajinu bola založená na jar a zahŕňa približne 50 krajín sveta. V stredu sa jej predstavitelia stretli na rokovaní v Bruseli. (tasr, dpa)

17:06 Regulárna ruská armáda robí nábor do vojny na Ukrajine aj medzi odsúdenými väzňami, vyplýva z tvrdení tamojších občianskoprávnych aktivistov a mediálnych informácií. „Od konca septembra začalo ministerstvo obrany s náborom odsúdených,“ uviedol nezávislý investigatívny spravodajský portál Važnyje istorii (istories.media).

Tento ruský web, ktorý je kritický voči Kremľu, informoval tiež o návštevách armádnych predstaviteľov v trestaneckých kolóniách v Riazanskej oblasti blízko Moskvy, ako aj v Stavropole na Severnom Kaukaze.

Občianskoprávni aktivisti z organizácie Gulagu.net predtým tiež informovali o pokusoch o nábor v takýchto kolóniách aj v Nižnonovgorodskej oblasti. (tasr/dpa)

16:50 Zintenzívnenie ruských vzdušných útokov na územie Ukrajiny sťažuje humanitárnu pomoc tamojším obyvateľom, upozornili v stredu humanitárne organizácie Caritas a Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK).

Tisícky ľudí sú na Ukrajine odrezaní od dodávok vody a energií, školy sú zatvorené a verejná doprava ochromená, uviedla vo vyhlásení Caritas. Ruské raketové útoky donútili aj Červený kríž, aby na dva dni obmedzil svoje programy pomoci na Ukrajine, spresnil vedúci delegácie MVČK na Ukrajine Jürgen Högl pre rakúsku rozhlasovú stanicu Ö1.

Humanitárna situácia na Ukrajine sa podľa generálneho riaditeľa Caritas Europa Michaela Landaua vyhrocuje. „Je to jasné: Spolu s ďalšími a zosilnenými útokmi sa enormne zvyšuje potreba pomoci,“ upozornil. Poškodenie elektrickej siete na Ukrajine môže viesť k „ťažkej zime“, dodal Högl. „Dochádza k citeľnému nedostatku elektriny. Aj tu v Kyjeve máme od včera (utorka) dočasné výpadky prúdu,“ dodal. (tasr/apa)

16:28 Najnovšie výroky generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova možné považovať za potvrdenie toho, že NATO bojuje v konflikte na Ukrajine na strane Kyjeva. Peskov to povedal v stredu na pravidelnom brífingu pre ruské médiá, informuje TASR na základe správ denníka The Guardian aj agentúry Reuters.

Stoltenberg v utorok v Bruseli povedal, že víťazstvo Ruska na Ukrajine by bolo „porážkou pre nás všetkých“. Peskov okrem reakcie na tieto vyjadrenia v stredu tiež obvinil lídrov západných krajín zo „škodlivej a provokatívnej“ rétoriky, ku ktorej sa uchyľujú v reakcii na ruské hrozby použitia jadrových zbraní.

Putin 21. septembra varoval Západ, že neblafuje, keď tvrdí, že na obranu Ruska pred „jadrovým vydieraním“ zo strany Západu bude pripravený použiť jadrové zbrane.

16:12 Záporožská jadrová elektráreň (ZAES) je už opäť napojená na vonkajší zdroj energie. Obnovenie dodávok energie oznámil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. TASR informácie prevzala z agentúry Reuters a denníka The Guardian.

„Náš tím priamo na mieste ma informoval, že vonkajšie napojenie Záporožskej jadrovej elektrárne bolo obnovené. Prevádzkovateľ elektrárne uviedol, že výpadok prúdu z dnešného rána zapríčinilo poškodenie vzdialenej rozvodne spôsobené ostreľovaním, čo podčiarkuje, aká riskantná je tam situácia,“ uviedol Grossi v príspevku na Twitteri.

Grossi dopoludnia informoval, že odborníci v ZAES zaznamenali kompletnú stratu vonkajšieho zdroja energie, a to už druhý raz v priebehu piatich dní. Energiu na zaistenie jadrovej bezpečnosti počas tohto výpadku produkovali tamojšie záložné dieselové generátory.

15:33 Moskovský mestský súd v stredu opäť zamietol odvolanie ruského opozičného politika Iľju Jašina proti jeho vzatiu do väzby. V politikovom mene to v statuse zverejnenom na platforme Telegram oznámili jeho spolupracovníci, informuje TASR. Jašin bol donedávna jedným z posledných predstaviteľov politickej opozície, ktorí zostali pôsobiť v Rusku a boli ešte aj na slobode.

Dňa 28. júna však Jašina zadržali pre údajné kladenie odporu polícii. V rámci správneho konania dostal trest 15 dní väzenia. Deň pred prepustením na slobodu sa proti Jašinovi začalo trestné konanie za „šírenie úmyselne nepravdivých informácií o nasadení ozbrojených síl Ruskej federácie“, za čo v Rusku hrozí trest odňatia slobody až na 15 rokov.

Dôvodom pre začatie tohto konania bola Jašinova analytická relácia vysielaná na platforme YouTube 7. apríla. Zverejnil v nej fragment materiálu stanice BBC o ukrajinskom meste Buča, kde miestni obyvatelia hovorili o údajných vojnových zločinoch ruských vojakov.

15:00 Únik plynu z plynovodov Nord Stream je „aktom medzinárodného terorizmu“, ktorý takto zavádza „nebezpečný precedens“. Podobne bol teroristickým útokom aj víkendový výbuch na Kerčskom moste spájajúcom Moskvou anektovaný ukrajinský Krymský polostrov s pevninským Ruskom. Putin to vyhlásil v stredu na medzinárodnom fóre Ruský energetický týždeň 2022.

putin Čítajte viac Putin: Výbuchy na Nord Streame a Kerčskom moste sú aktom terorizmu

14:20 Ruské bezpečnostné zložky zverejnili röntgenovú snímku auta, ktorého náklad spôsobil cez víkend výbuch na Kerčskom moste na Kryme. Na zverejnenej röntgenovej snímke však nie je vidieť rezervné koleso, ktoré je viditeľné na zázname z priemyselnej kamery, a chýba aj jedna z náprav nákladného vozidla. V rámci ruského vyšetrovania bolo doteraz zadržaných osem osôb. Informuje o tom portál idnes.cz.

Na fotografii je údajne vidieť výbušniny, ktoré v sobotu ráno prevážalo nákladné auto, ktoré vrazilo na most spájajúci anektovaný Krymský polostrov s ruským územím, čo spôsobilo výbuch. Pravosť fotografie ani jej zdroj však nie je možné nezávisle overiť, píše portál. Röntgenová snímka neukazuje náhradnú pneumatiku, ktorá je na fotografii aj videu z inšpekcie jasne viditeľná. Rovnako tak nie je viditeľná jedna z náprav kamiónu.

„FSB epicky spackala röntgen kamiónu a video z jeho kontroly,“ napísal na Twitteri server Tpyxa. „Uprostred snímky chýba aj kovová tyč kamiónu na podvozku,“ upozorňujú čitatelia v komentároch. „V Rusku sa ale nikto na nič nepýta,“ odpovedá ironicky jeden z účtov.

**13:56 Na žiadosť amerických úradov bol v Londýne zadržaný 62-ročný britský podnikateľ Graham Bonham-Carter, ktorý je obvinený zo sprisahania s cieľom porušiť sankcie uvalené na ruského oligarchu Olega Deripasku. TASR správu prevzala z webu britského denníka The Telegraph.

Graham Bonham-Carter, ktorý je bratrancom známej britskej herečky Heleny Bonham-Carterovej, bol zatknutý v Spojenom kráľovstve, pretože v USA čelí obvineniam z podvodu v súvislosti s financovaním amerických nehnuteľností, ktoré kúpil Deripaska.

Bonham-Carter je stíhaný aj v súvislosti s pokusom o vyvezenie umeleckých diel patriacich Deripaskovi z USA do Londýna. Federálna prokuratúra na Manhattane bude žiadať Bonham-Carterovo vydanie na stíhanie v USA.

Ako informovala britská stanica BBC, Bonham-Carter od roku 2003 pracoval pre spoločnosti ovládané ruským miliardárom, pričom sa staral aj o správu jeho nehnuteľnosti na námestí Belgrave Square v Londýne. Bonham-Carter pritom zároveň zatajil zdroje ich financovania.

Graham Bonham-Carter je navyše podozrivý z pokusu o nelegálnu prepravu umeleckých diel kúpených pre Deripasku v aukčnom dome v New Yorku. Podľa prokuratúry Brit úmyselne zatajil informáciu, že ide o majetok ruského oligarchu.

13:20 Najmenej sedem osôb zahynulo a ďalších osem bolo zranených pri stredajšom ruskom delostreleckom zásahu na trhovisko v strategicky položenom mestečku Avdijivka, nachádzajúcom sa iba niekoľko kilometrov od Donecka na východe Ukrajiny. Informuje o to TASR na základe správy britskej stanice Sky News.

„Rusi zasiahli centrálne trhovisko, kde sa v tom čase nachádzalo veľa ľudí,“ uviedol na sociálnej sieti Telegram ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa neho v takomto ostreľovaní „nie je žiadna vojenská logika – iba neskrotná túžba zabiť čo najviac našich ľudí a zastrašiť ostatných“.

Všetkých obyvateľov oblasti vyzval, aby sa z nej evakuovali. „Po víťazstve sa všetci vrátime domov, avšak teraz je najdôležitejšie prežiť,“ vyzval obyvateľov.

13:15 Istej obyvateľke Ruska hrozí až päť rokov v trestaneckej kolónii za údajné hanobenie hrobu rodičov prezidenta Vladimira Putina na Serafimovskom cintoríne v Petrohrade. Informuje o tom portál Mediazona. Žena na hrobe nechala papierik s odkazom.

irina cybanevová Čítajte viac Ďalší odkaz na hrobe Putinových rodičov. Želala mu smrť?

12:50 Zatiaľ čo na Ukrajine pokračujú boje, Európania sa pripravujú na protivníka, ktorý je rovnako neistý ako nezvládnuteľný: zimu, ktorej nápor hrozí prídelmi energie a výpadkami prúdu.

rusko plyn Gas LNG Čítajte viac Krutá zima, nádejný spojenec Moskvy proti Európe

12:35 Ruská tajná služba FSB tvrdí, že v okolí Moskvy zadržala Ukrajinca s dvoma prenosnými protileteckými riadenými strelami Igla, ktorý chystal v spolupráci s ukrajinskými tajnými službami „diverznú akciu“ pri ruskej metropole.

Rusko, Moskva Čítajte viac FSB: Chytili sme Ukrajinca, ktorý pri Moskve chystal diverznú akciu

12:18 Pápež František v stredu počas generálnej audiencie vo Vatikáne odsúdil „neutíchajúce bombardovanie“ ukrajinských miest a zároveň vyzval tých, ktorí majú „osud vojny vo svojich rukách,“ aby s ostreľovaním prestali. TASR správu prevzala z webovej stránky Vatican News a denníka The Guardian.

„Moje srdce sa vždy obracia k ukrajinskému ľudu, najmä k tým, ktorí žijú v oblastiach zasiahnutých bombardovaním,“ povedal pápež veriacim na vatikánskom Námestí sv. Petra. Zároveň sa modlil za to, aby zainteresované strany „zastavili tento uragán násilia a opätovne nastolili mierové spolužitie“.

Najvyšší pontifex vyzval ešte na začiatku októbra ruského prezidenta Vladimira Putina, aby ukončil „špirálu násilia a smrti“ na Ukrajine. Bola to doposiaľ najsilnejšia výzva hlavy katolíckej cirkvi za uplynulých sedem mesiacov od začiatku ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine.

11:53 Za „nezmyselné“ označil ruské vyšetrovanie výbuchu na Krymskom moste z minulého víkendu hovorca ukrajinského ministerstva vnútra Andryj Jusov.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu informovala, že v kauze výbuchu na Krymskom moste zadržala osem podozrivých – päť občanov Ruska, troch Ukrajincov a jedného Arména. Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov.

„Všetky aktivity FSB a vyšetrovacej komisie (v tejto veci) sú nezmyslom,“ citovala Jusova ukrajinská verejnoprávna spoločnosť Suspiľne. Tieto inštitúcie nazval „falošnými štruktúrami, ktoré slúžia režimu (šéfa Kremľa Vladimira) Putina“. (tasr/sky news)

11:14 Záporožská atómová elektráreň (ZAES) na juhu Ukrajiny, ktorú okupujú ruské jednotky, znova prišla o napojenie na vonkajší zdroj energie. V stredu o tom informoval šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi.

Grossi uviedol, že odborníci prítomní v ZAES zaznamenali kompletnú stratu vonkajšieho zdroja energie už druhý raz v priebehu piatich dní. Energiu na zaistenie jadrovej bezpečnosti teraz produkujú tamojšie záložné dieselové generátory.

Šéf MAAE zároveň označil stratu napojenia na vonkajšie zdroje energie za „mimoriadne znepokojujúcu“ a vyzval na vytvorenie bezpečnej zóny v okolí elektrárne.

Moskvou dosadený šéf Záporožskej oblasti Jevgenij Balickij vyhlásil, že bezpečnú zónu okolo ZAES sa nepodarí vytvoriť, kým „nebude frontová línia vzdialená minimálne 100 kilometrov, inak to je riskantné“, píše denník The Guardian, ktorý sa odvoláva na ruskú agentúru RIA Novosti. (tasr/ap,guardian)

10:20 Ukrajina v stredu oznámila, že opätovne dobyla päť ďalších obcí v strategicky významnej Chersonskej oblasti na juhu krajiny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Kyjev pokračuje v protiofenzíve proti ruským jednotkám napriek masívnemu bombardovaniu zo strany Moskvy, ktoré v uplynulých dňoch zasiahlo viaceré mestá na Ukrajine.

„Ukrajinské ozbrojené sily oslobodili päť ďalších obcí v okrese Beryslav (v Chersonskej oblasti): Novovasylivka, Novohryhorivka, Nova Kamyanka, Tryfonivka, Červone,“ spresnil úrad ukrajinského prezidenta v dennom hlásení.

„Nepriateľ pokračuje v ostreľovaní pozícií našich oddielov, aby odrazil protiofenzívu pozdĺž celej kontaktnej línie,“ dodal.

Ukrajinské ozbrojené sily oznámili protiofenzívu na juhu krajiny koncom augusta, pripomína AFP. Po tom, čo takmer úplne opätovne ovládli Charkovskú oblasť, ukrajinské sily dosiahli územné zisky aj na mnohých ďalších miestach východného frontu a tiež na juhu krajiny.

10:11 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) v stredu oznámila, že zmarila niekoľko útokov na ruskom území. Z ich prípravy obvinila ukrajinskú tajnú službu SBU. Podľa agentúry AFP o tom informovali ruské tlačové agentúry.

FSB vo vyhlásení zverejnenom na svojom oficiálnom webe tvrdí, že terčom jedného útoku mal byť jeden z dopravných a logistických terminálov v meste Briansk na západe európskej časti Ruskej federácie.

V súvislosti s prípravami na útok bol zadržaný občan Ukrajiny, ktorý podľa FSB konal na základe pokynov Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).

Podľa FSB muž pricestoval z Kyjeva cez Estónsko do jednej z pohraničných oblastí Ruska, kde si v dohodnutej skrýši vyzdvihol komponenty výbušných zariadení.

9:43 Podnikateľ a miliardár Elon Musk odmietol tvrdenia, že so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom hovoril o vojne na Ukrajine a Muskovom „mierovom pláne“ na ukončenie tohto konfliktu, ktorý vyvolal pozitívnu odozvu Moskvy. V stredu to uviedla televízia CNN, informuje TASR.

Americký politológ Ian Bremmer, ktorý zároveň pôsobí ako šéf konzultačnej spoločnosti Eurasia Group, v rozhovore pre CNN uviedol, že Musk mu v septembri osobne povedal o svojom rozhovore s Putinom.

Musk však na Twitteri pravdivosť Bremmerových slov a uviedol, že s ruským prezidentom sa nezhováral už viac ako rok. Spresnil, že spolu naposledy hovorili „pred približne 18 mesiacmi, pričom témou rozhovoru bol vesmír“.

„Elon Musk mi povedal, že o Ukrajine hovoril priamo s Putinom a Kremľom. Povedal mi tiež, ako má Moskva nastavené hranice,“ napísal v reakcii na Twitteri Bremmer. Musk zareagoval tvrdením, že „Bremmerovi by nemal nikto veriť“.

8:44 Viac ako 20 ruských občanov sa na jachtách preplavilo z prístavov v Tichom oceáne do Južnej Kórey s cieľom vyhnúť sa mobilizácii do vojny na Ukrajine vyhlásenej v septembri šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. Väčšine z nich však vstup do krajiny zamietli, napísala v stredu agentúra Reuters s odvolaním sa na lokálne médiá.

Juhokórejská rozhlasová a televízna stanica KBS v utorok informovala, že najmenej 21 Rusov zakotvilo v prístavoch na juhu Kórey, avšak len dvom z nich úrady vstup povolili. Ostatných do krajiny nevpustili s tým, že ich dôvody boli „rozporuplné“.

8:34 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) informovala, že v kauze výbuchu na Krymskom moste zadržala osem podozrivých, uviedla v stredu agentúra DPA.

Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov.

Zadržaných bolo päť občanov Ruska, traja občania Ukrajiny a jeden Armén, ktorí sa podieľali na príprave zločinu, uviedla FSB.

FSB spolu s Vyšetrovacím výborom Ruskej federácie (Sledkom) zistili, že organizátorom útoku na Krymský most bola hlavná správa vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany, jej riaditeľ Kyrylo Budanov, jeho podriadení a agenti.

8:32 Americká ministerka financií Janet Yellenová v utorok vyzvala spojencov USA, aby urýchlili proces vyplácania prostriedkov finančnej pomoci pre Ukrajinu. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

„Vyzývame našich partnerov a spojencov, aby sa k nám pridali a urýchlene vyplatili Ukrajine to, k čomu sa zaviazali, a svoje úsilie ešte zintenzívnili,“ povedala Yellenová, ktorá vo Washingtone prijala svojho ukrajinského kolegu Serhija Marčenka.

Yellenová uviedla, že rýchlejšia a objemnejšia podpora pomôže Ukrajine zabezpečiť chod základných úradov a začať s obnovou krajiny. Tiež zdôraznila, že Spojené štáty začnú v najbližších týždňoch vyplácať ukrajinskej vláde pomoc vo výške 4,5 miliardy dolárov, ktorú americký Kongres schválil 30. septembra.

„Zaviazali sme sa, že vám tieto financie poskytneme čo najskôr, pretože vieme, aké dôležité je podporovať váš statočný odpor proti ilegálnej ruskej invázii,“ dodala.

6:15 Americký prezident Joe Biden sa domnieva, že jeho ruský náprotivok Vladimir Putin je racionálny aktér, ktorý sa však veľmi prepočítal, čo sa týka napadnutia Ukrajiny. Povedal to v rozhovore pre CNN. Podľa neho podcenil odpor Ukrajincov voči invázii.

„Domnievam sa,… že si (Putin) myslel, že ho privítajú s otvorenou náručou… myslím si, že sa však totálne prepočítal,“ dodal.

Biden sa nedomnieva, že Rusko použije vo vojne s Ukrajinou jadrové zbrane. Považuje však za nezodpovedné, že ruský prezident Vladimir Putin o tejto možnosti hovorí. Schôdzku s ruským prezidentom úplne nevylučuje, teraz však pre ňu nevidí dôvod.

biden Čítajte viac Biden: Putin je racionálny, ale pri Ukrajine sa totálne prepočítal

5:55 Ukrajinské úrady v pondelok požiadali obyvateľov krajiny, aby večer obmedzili používanie elektrických spotrebičov a v utorok svoju výzvu zopakovali. Kyjev sa podľa ukrajinského ministra energetiky Hermana Haluščenka snaží rýchlo obnoviť pripojenie z iných zdrojov.

Na otázku, či Ukrajina získa energiu z Európy, Haluščenko v rozhovore pre CNN odpovedal, že je to „jedna z možností, ktoré sú na stole“, píše CNN. Minister zároveň vyzval partnerov Kyjeva, aby poskytli napadnutej krajine systémy protivzdušnej obrany, ktoré by jej pomohli infraštruktúru chrániť.

Rusko v pondelok vo viacerých vlnách zasiahlo mestá naprieč Ukrajinou pri rozsiahlych vzdušných útokoch, ktoré si podľa Kyjeva vyžiadali životy najmenej 19 ľudí, desiatky zranených a ktoré vyradili tiež z prevádzky dodávky elektrickej energie a tepla. V utorok ruské ostreľovanie pokračovalo, hlásili ho napríklad zo Záporoiaí, kde úrady informujú o jednej obeti. Terčom nových útokov sa stala tiež Odesa alebo tepelná elektráreň vo Vinnyckej oblasti. Ukrajinská armáda medzitým uviedla, že niektoré ruské rakety alebo drony zostrelila.

Ruské raketové útoky od pondelka zasiahli asi 30 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. Uviedol to Haluščenko a dodal, že to je prvýkrát od začiatku ruskej invázie v krajine, čo sa Moskva „dramaticky“ zamerala na energetickú infraštruktúru Ukrajiny.

Jedným z dôvodov je podľa neho to, že ukrajinský vývoz elektriny do Európy „pomáha európskym krajinám šetriť na ruskom plyne a uhlí“. Ukrajinské ministerstvo energetiky v pondelok uviedlo, že pre útoky ruských rakiet od utorka pozastaví vývoz elektriny. Krok zdôvodnilo potrebou stabilizovať vlastnú energetickú sústavu.

Rusko dnes potvrdilo, že pokračuje v úderoch zameraných na ukrajinskú vojenskú alebo energetickú infraštruktúru. Ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba Moskvu obvinil z páchania vojnových zločinov. Skupina hospodársky vyspelých krajín G7 na dnešnom mimoriadnom rokovaní odsúdila ruské raketové údery na ukrajinských civilistov a uviedla, že ruský prezident Vladimir Putin sa za ne bude zodpovedať.

© Autorské práva vyhradené

1k+ debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine