232. deň: Iránske drony spôsobujú značné škody, Teherán porušuje rezolúciu OSN

Valné zhromaždenie OSN odsúdilo ruský pokus o anexiu ukrajinských území. Zo 193 bolo za 143 krajín, 5 bolo proti a 35 sa zdržalo. Iránske drony v posledných dňoch pôsobia na Ukrajine značné škody. Irán popiera, že by ich Rusku dodával. Ich predajom by porušoval rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015.

13.10.2022 05:55 , aktualizované: 23:29
OSN, vojna na Ukrajine, Rusko Foto:
Hlasovanie Valného zhromaždenia OSN o Ukrajine, tri štvrtiny pléna odsúdilo ruský pokus o anexiu ukrajinských území.
debata (825)

Najdôležitejšie udalosti

  • Invázia ruských vojsk pokračuje už 232. deň
  • Ostreľovanie Mykolajiva Rusmi zabilo štyroch ľudí
  • FSB: Vo vojne padlo už 90-tisíc ruských vojakov
  • Iránske drony spôsobujú Ukrajine problémy
  • Ruskí separatisti tvrdia, že dobyli dve obce pri Bachmut
  • Mnohé krajiny sľúbili Kyjevu dodávky protivzdušných systémov
  • Macron: Na ruský jadrový útok rovnakou mincou neodpovieme
  • Ukrajina identifikovala už 186 podozrivých ruských vojnových zločincov
Sergej Surovikin – generál s totálnou bezohľadnosťou
Obsah vznikol v spolupráci s Mall.tv
Viacero explózií bolo po niekoľkých mesiacoch...
Na snímke zničené autá po ruskom útoku v Kyjeve...
+14Hasiči zasahujú na mieste ruského útoku v...

23:28 Po ukrajinskom ostreľovaní vybuchol muničný sklad v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou, informoval miestny gubernátor Viačeslav Gladkov, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„V obci v Belgorodskej oblasti vybuchol muničný sklad po ostreľovaní ukrajinskými ozbrojenými silami,“ napísal Gladkov na sociálnej sieti Telegram. Podľa prvotných informácii pri výbuchu nebol nikto zranený a tamojších obyvateľov presúvajú do bezpečia.

Gladkov ešte predtým uviedol, že ukrajinská armáda ostreľovala bytovky v meste Belgorod. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak odmietol tvrdenia, že za týmito útokmi stojí Ukrajina. Rusko sa podľa neho snažilo ostreľovať ukrajinský Charkov, „ale niečo sa pokazilo“.

Dve ruské obce v neďalekej Kurskej oblasti ostali vo štvrtok bez elektriny pre ukrajinské ostreľovanie, ktoré poškodilo elektráreň, napísal na Telegrame kurský gubernátor Roman Starovojt.

Ruské úrady opakovane obviňujú Kyjev z ostreľovania lokalít v ruskom pohraničí, Ukrajina obvinenie z takýchto útokov popiera a tvrdí, že Rusko ich využíva na propagandistic­ké ciele.

23:08 Ruské ostreľovanie juhukrajinského Mykolajiva, kde bol zasiahnutý päťpodlažný bytový dom, pripravilo o život najmenej štyroch ľudí, uviedla dnes agentúra Unian. V nemocnici zomrel aj 11-ročný chlapec, ktorý strávil šesť hodín pod sutinami. Kyjevská oblasť oznámila útoky drony, ktoré po zásahu cieľa explodujú. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) napísal, že ruskú armádu pravdepodobne v ich používaní cvičia vojaci z Iránu.

Mykolajiv podľa starostu Oleksandra Sjenkevyča čelil v noci masívnemu ostreľovaniu, Rusko podľa neho na prístavné mesto vypálilo rakety protivzdušnej obrany S-300, ktoré Moskva v poslednom čase stále častejšie používa aj proti pozemným cieľom. Podľa správ z dopoludnia sa po útoku pátralo najmenej po siedmich ľuďoch.

„Rakety zasiahli päťposchodový obytný dom. Dve horné poschodia boli úplne zničené, zvyšok je pod sutinami. Na mieste pracujú záchranári,“ uviedol na telegrame Sjenkevyč.

Videozáznam zverejnený agentúrou Unian ukázal, ako záchranári vyťahujú spod sutín jedenásťročného chlapca a nesú ho do sanitky a aj otca, ktorý sa radoval zo záchrany syna. Chlapec ale neskôr zomrel v nemocnici na zástavu srdca, uviedol šéf mykolajivskej oblastnej správy Vitalij Kim.

**22:46 Situácia ohľadom Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) je naďalej „znepokojujúca“. Vo štvrtok to povedal generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Situácia sa nijako nezlepšila, uviedol šéf MMAE, ktorý v uplynulých dňoch absolvoval v Petrohrade stretnutie s ruskými predstaviteľmi vrátane šéfa Kremľa Vladimira Putina.

MAAE neustále presadzuje vytvorenie demilitarizovanej zóny okolo ZAES, čo znamená: „žiadny útok na elektráreň a elektráreň nesmie byť použitá ako nástroj na útok“, vysvetlil Grossi.

Šéf MAAE verí, že Rusku záleží na bezpečnosti elektrárne, pretože spolupracuje s MAAE. Napriek tomu však podľa vlastných slov nedostal žiadne náznaky, že ruský prezident je pripravený diskutovať s MAAE o definitívnych „parametroch“, ktoré umožnia nájsť bezpečné riešenie pre ZAES uprostred vojny.

21:50 Ruská novinárka Anastasija Kaševarovová** v najnovšom príspevku na sociálnej sieti Telegram znova vyjadrila hnev nad správami, že telá nedávno mobilizovaných mužov sa už vracajú v rakvách. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Kaševarovová, ktorá pravidelne v príspevkoch podporuje prezidenta Vladimira Putina, na Telegrame odsúdila ruských veliteľov za to, že vo vlasti mobilizujú „nevycvičených“ mu­žov.

„Čeľabinsk, Jekaterinburg, Moskva – zinkové rakvy už prichádzajú. Povedali ste nám, že ich budú cvičiť, že nebudú do týždňa posielaní na frontovú líniu. Zasa ste klamali?“ uviedla.

Dodala, že miestni velitelia nepočúvajú príkazy zhora, svojich nadriadených, a mobilizovaných mužov jednoducho „hádžu rovno na bojisko“. Poďakovala sa „pravým dôstojníkom“, ktorí podľa nej robia všetko pre to, aby týchto chlapcov pripravili".

21:29 Chodník pre peších a cyklistov, ktorý vedie okolo sídla ruského ambasády v centre Varšavy, ponesie názov na počesť obetí rôznych foriem agresie, ktorých sa Rusko dopustilo počas 20. a 21. storočia. Príslušný návrh dnes schválilo varšavské zastupiteľstvo, informuje portál gazeta.pl.

Za touto iniciatívou stála národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS). „Je nutné urobiť všetko, čo je len možné, aby Rusko naďalej nepohŕdalo zásadami medzinárodného spolužitia,“ uviedol zastupiteľ za PiS Filip Fronckowiak. Jedným zo spôsobov bolo pomenovať komunikáciu pre peších a cyklistov Chodník obetí ruskej agresie. Návrh podporilo 55 zastupiteľov, nikto nebol proti a dvaja sa zdržali.

Fronckowiak pripomenul, že podobný krok urobila Praha aj Vilnius. Pražské zastupiteľstvo na návrh Prahy 6 v marci premenovalo časť Korunovačnej ulice pri ruskej ambasáde na Ukrajinských hrdinov.

Varšavskí zastupitelia svojim rozhodnutím vzdávajú hold nielen obetiam súčasnej ruskej agresie proti Ukrajine, ale chcú pripomenúť aj pamiatku ľudí, ktorí prišli o život v gulagoch, pri masakre v Katyni v roku 1940, počas hladomoru na Ukrajine začiatkom 30. rokov minulého storočia, za vojen v Čečensku alebo pri rôznych politických procesoch.

**19:49 Španielsko dodá Ukrajine štyri systémy protivzdušnej obrany stredného doletu, oznámil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Šéf NATO povedal, že staršie systémy Hawk z Madridu doplnia modernejšie systémy dodávané Nemeckom, Francúzskom a Spojenými štátmi. „Videli sme, že keď mobilizujeme, keď vyzývame spojencov NATO, aby urobili viac, tak naozaj robia viac, a to robí obrovský rozdiel,“ povedal Stoltenberg po zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) na úrovni ministrov obrany.

Americký minister obrany Lloyd Austin poďakoval Španielsku za „veľmi, veľmi rýchlu odpoveď“ na ukrajinskú žiadosť o viac systémov protivzdušnej obrany. Dodal, že na podobnú reakciu vyzýva aj ostatných spojencov.

Systém protivzdušnej obrany Hawk americkej výroby začali USA používať počas studenej vojny. Neskôr ich americká armáda nahradila modernejšími systémami protivzdušnej obrany Patriot. Španielsko v uplynulých rokoch zrenovovalo niektoré zo svojich systémov Hawk, aby predĺžilo ich životnosť, píše AFP.

19:15 Ruská armáda bude zničená vojenskou reakciu Západu v prípade, ak ruský prezident Vladimir Putin použije jadrové zbrane proti Ukrajine, uviedol šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

„Putin hovorí, že neblafuje. Nemôže si dovoliť blafovať a musí byť jasné, že ľudia podporujúci Ukrajinu, členské štáty Európskej únie, Spojené štáty a NATO tiež neblafujú,“ povedal Borrell vo štvrtok v Bruseli. Dodal, že akýkoľvek jadrový útok proti Ukrajine podnieti odpoveď, nie jadrovú, no takú silnú, že ruská armáda bude zničená.

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok na zasadnutí Severoatlantickej rady (NAC) uviedol, že základným účelom jadrového odstrašovania NATO je zachovať mier a zabrániť nátlaku voči spojencom Aliancie, píše Reuters. Dodal, že okolnosti, za ktorých NATO možno bude musieť použiť jadrové zbrane, sú „extrémne vzdialené“.

Šéf NATO povedal, že ak by Rusko použilo akékoľvek jadrové zbrane proti Ukrajine, malo by to vážne následky. „Nebudeme špecifikovať, ako presne zareagujeme. Zásadne to však zmení povahu konfliktu,“ dodal.

**18:49 Šéf ruskej okupačnej správy v ukrajinskej Chersonskej oblasti Vladimir Saldo požiadal Rusko o pomoc pri evakuácii civilistov. „Navrhli sme všetkým ľuďom z Chersonskej oblasti, nech odídu do iných oblastí, ak chcú, aby sa tak ochránili pred zásahom rakiet," uviedol Saldo na platforme Telegram.

„Obraciam sa na vedenie tejto krajiny (Rusko), žiadam vás, aby ste pomohli s organizáciou tejto práce… My, ľudia z Chersonskej oblasti, vieme, že Rusko neopúšťa svojich vlastných,“ dodal.

Oblasť čelí čoraz väčšiemu počtu raketových útokov, ktoré spôsobujú „vážne škody“, uviedol Saldo. Ľudia z Chersonskej oblasti sa evakuujú na polostrov Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, alebo aj do oblastí ležiacich na juhu Ruska.

Kyjev v stredu informoval, že pri protiofenzíve v Chersonskej oblasti znovu získal päť obcí a v minulom týždni sa mu podarilo ovládnuť viac ako 400 štvorcových kilometrov okupovaného územia.

18:09 Ukrajina doteraz identifikovala 186 podozrivých ruských vojnových zločincov, oznámil ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin. Rozsah zločinov je obrovský, uviedol Kostin na tlačovej konferencii v holandskom Haagu. Existujú dôkazy, že na Ukrajine boli spáchané všetky druhy vojnových zločinov, akými sú mučenia, vraždy či znásilnenia. Dodal, že desať ľudí už z vojnových zločinov usvedčili.

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu (ICC) so sídlom v Haagu Karim Khan povedal, že Ukrajina by mohla ICC vydať Rusov podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, aj keď Moskva nie je jeho členom, píše AFP. „Právne áno, nepredstavovalo by to prekážku našej jurisdikcii… ak by bol dôvod, prečo by sa tie procesy nemohli konať na Ukrajine, či už pre nejaké dodatočné právne ustanovenia… som si istý, že by sme spolupracovali s Ukrajinou“ povedal Khan.

ICC začal krátko po začatí vojny na Ukrajine vyšetrovať vojnové zločiny, no trvá na tom, aby sama Ukrajina, ak je to možné, postavila podozrivých pred súd. ICC vznesie vlastné obvinenia, až keď bude mať dostatočné dôkazy, dodal Khan.

Ukrajinskí vyšetrovatelia zhromažďujú dôkazy po nedávnych ruských raketových útokoch, povedal Kostin a označil ich za „teroristické činy“. „Každý raketový úder, každý výbuch, každý zásah na civilné ciele – všetko je zdokumentované,“ dodal Kostin.

Rumunsko medzičasom oznámilo, že sa pripojilo k medzinárodnému vyšetrovaciemu tímu, ktorý na Ukrajine vyšetruje vojnové zločiny. Tvorí ho Litva, Poľsko, Ukrajina, Estónsko, Lotyšsko, Slovensko, ICC a Agentúra EÚ pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust).

17:21 Francúzsko považuje akýkoľvek predaj iránskych bezpilotných lietadiel Rusku za porušenie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015. Vyplýva to z vyhlásenia francúzskeho ministerstva zahraničných vecí, informuje agentúra Reuters.

Francúzska diplomacia zároveň s partnermi v EÚ koordinuje, ako na danú situáciu reagovať. Rezolúcia BR OSN z roku 2015 nadväzovala na iránsku jadrovú dohodu.

Tri drony ovládané ruskou armádou vo štvrtok ráno zaútočili na zariadenia kritickej infraštruktúry v obci Makariv v Kyjevskej oblasti. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že išlo o samovražedné drony iránskej výroby.

Ukrajina v posledných týždňoch zaznamenala viacero útokov, do ktorých ruská armáda nasadila iránske bezpilotné lietadlá Šáhid-136. Teherán však popiera, že by tieto drony dodával Rusku.

16:48 Ruské jednotky začali od svojho velenia dostávať rozkazy, aby zastavili útočné operácie v niektorých častiach frontovej línie, predovšetkým v Doneckej oblasti. Na Facebooku o tom informuje generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Ako sa uvádza v správe generálneho štábu, hlavnými dôvodmi týchto rozkazov sú „extrémne nízka morálka a psychický stav vojakov, početné prípady dezercie z radov zmobilizovaných a odmietnutia poslúchnuť bojové rozkazy“.

16:14 Munícia z druhej svetovej vojny ležiaca na dne Baltského mora komplikuje vyšetrovanie únikov z plynovodov Nord Stream. Ako referuje web tv2bornholm.dk, povedal to dánsky minister obrany Morten Bödskov.

V oblasti, kde nastali explózie, ktoré poškodili potrubia, sa podľa neho nachádza množstvo munície z obdobia druhej svetovej vojny. „Na morskom dne je toho veľa, a preto to nie je také jednoduché. Ale práce pokračujú a sú v plnom prúde,“ uviedol Bödskov.

putin Čítajte viac Putin dal Európanom ponuku s plynom. Nemecko ju ale rázne odmietlo

Podmorské explózie, pravdepodobne spôsobené stovkami kilogramov výbušnín, koncom septembra poškodili plynovody Nord Stream 1 a 2 na štyroch miestach južne od Švédska a Dánska a viedli k obrovským únikom metánu do medzinárodných vôd v Baltskom mori.

Vyšetrovanie vedené viacerými krajinami zatiaľ neprinieslo žiadne konkrétne závery. Ruský vodca Vladimir Putin však už vyhlásil, že za sabotážou stojí Západ. Tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.

15:53 Na Ukrajinu sa pri výmene zajatcov vrátilo z Ruska ďalších 20 ľudí, uviedol šéf prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Ide o druhú výmenu v tomto týždni.

„Podarilo sa nám oslobodiť 20 ľudí zo zajatia. Je to 20 príbehov hrdinov – 14 vojakov ozbrojených síl Ukrajiny, štyria členovia teritoriálnej obrany, jeden príslušník národnej gardy a jeden príslušník námorníctva,“ informoval Jermak v príspevku na twitteri, kde tiež zverejnil fotografiu idúcich autobusom.

V utorok Jermak informoval o výmene 32 vojakov.

Doteraz najväčšia známa výmena medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnila koncom septembra. Ukrajine sa vtedy podľa úradov podarilo zo zajatia dostať 215 ľudí, medzi nimi aj niekdajších obrancov Mariupoľa, vrátane veliteľov pluku Azov. Kyjev na oplátku prepustil 55 ruských alebo proruských zajatcov a Viktora Medvedčuka, vodcu zakázanej proruskej strany, ktorý čelil obvineniu z vlastizrady. Koľko prípadne prepustil Kyjev ruských zajatcov tentoraz, nie je jasné.

15:20 Podľa britského ministra obrany Bena Wallacea nehrozí, že by sa dodávky zbraní Západu na Ukrajinu vyčerpali skôr než ruské zásoby zbraní. Wallace sa takto vyjadril v rozhovore pre stanicu Sky News.

Podľa ministra neexistuje pre Západ „takéto riziko“, pretože veľká časť z komponentov z dodávateľských reťazcov pre výrobu západných zbraní nepochádza z Ruska, ale z celého sveta, vrátane Európy, a dokonca aj Ukrajiny. „Máme schopnosť zrenovovať alebo dokonca aj vytvoriť nový dodávateľský reťazec, čo aj práve robíme,“ povedal Wallace, ktorý v tomto kontexte akcentoval kľúčový význam spolupráce Británie so zahraničnými spojencami a partnermi.

Naopak Rusko sa podľa britského ministra obrany medzinárodne izolovalo, pričom by potrebovalo práve dodávateľské reťazce zo zahraničia. (news.sky.com, tas­r)

15:15 Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok stretol s tureckou hlavou štátu Recepom Tayyipom Erdoganom. Stretnutie prebieha na okraj regionálneho summitu v kažašskej Astane. Putin povedal Erdoganovi, že Moskva zváži vybudovanie plynovodného uzla v Turecku.

„Turecko sa v súčasnosti ukazuje ako najspoľahlivejšia trasa pre dodávky (plynu), a to aj do Európy,“ vysvetlil Putin. Erdogan obhajoval rozvíjajúce sa obchodné vzťahy Turecka s Ruskom v čase, keď západné štáty proti Moskve zaviedli sériu sankcií za jej vojenskú agresiu voči Ukrajine.

„Kroky Turecka a Ruska možno niektoré kruhy rozrušia, menej rozvinuté krajiny sa im však potešia,“ povedal Erdogan, ktorý pred niekoľkými mesiacmi spolu s OSN sprostredkoval dohodu o umožnení námorného vývozu obilia z Ukrajiny. (afp, tasr)

15:05 Ruskom podporované sily separatistov tvrdia, že dobyli dve dediny ležiace južne od priemyselného mesta Bachmut vo východoukrajinskej Doneckej oblasti. V prípade potvrdenia tejto informácie by išlo o malý úspech ruských síl v období prebiehajúcich protiofenzív ukrajinskej armády na severovýchode a juhu krajiny.

„Skupina vojakov DĽR a LĽR (proruských separatistických ‚republík‘ v Donbase) s palebnou podporou ruských ozbrojených síl oslobodila Opytine a Ivangrad,“ uviedli predstavitelia separatistov na sociálnej sieti Telegram.

Kyjev zatiaľ dobytie uvedených obcí separatistami nepotvrdil. Ukrajinská armáda vo svojej zvodke zo štvrtka rána uviedla, že v Doneckej oblasti odrazila ruské útoky pri dedinách Bachmutske, Ozarijanivka, Ivangrad a Marijivka, a tiež pri Bachmute.

Podľa správ britských tajných služieb sa ruské, respektíve proruské jednotky pomaly približujú k strategicky dôležitému mestu Bachmut, o ktoré už celé týždne zvádzajú tvrdé boje s ukrajinskou armádou.

Britská rozviedka v pondelok konštatovala, že ruská armáda je po sérii porážok v situácii, keď už musí „demonštrovať“ nejaký úspech na bojiskách Ukrajiny – preto sa úporne snaží dobyť Bachmut, ktorý je z veľkej časti zničený ruským ostreľovaním.

Bachmut mal pred vojnou okolo 70-tisíc obyvateľov a leží na trase vedúcej do miest Sloviansk a Kramatorsk v priemyselnej oblasti Donbasu, ktoré ovládajú Ukrajinci. V okolí Bachmutu podľa správ britských tajných služieb bojujú na ruskej strane aj žoldnieri z radov tzv. vagnerovcov i odsúdenci nedávno naverbovaní v ruských väzniciach. (afp, tasr)

14:57 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Ukrajina má momentálne len približne desať percent prostriedkov, ktoré by potrebovala na ochranu svojho vzdušného priestoru pred útokmi Ruska.

Zelenskyj to povedal vo štvrtok pred Parlamentným zhromaždením Rady Európy v rámci série otázok a odpovedí, ktorú absolvoval prostredníctvom videospojenia. Ukrajinský prezident tiež uviedol, že diplomacia nie je možná v prípade takých politikov, ktorí nerešpektujú medzinárodné právo a hranice iných krajín. Zopakoval preto, že so šéfom Kremľa Putinom rokovať nebude.

Zelenskyj okrem toho povedal, že situácia na území Charkovskej oblasti, ktoré bolo oslobodené spod ruskej okupácie, je „rovnako hrozná“, ako bola v mestách Irpiň či Buča v okolí Kyjeva, kde sa po odsune ruských síl našli masové hroby. (tasr)

14:41 Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že Francúzsko neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine.

Iskander-M / Nukleárna zbraň / Atómová zbraň / Čítajte viac Paríž neodpovie jadrovými zbraňami, ak ich Rusko použije proti Ukrajine

14:02 Úrady Čeľabinskej oblasti na Južnom Urale v európskej časti Ruska potvrdili smrť piatich ľudí, ktorí boli do vojny na Ukrajine povolaní v rámci tzv. čiatočnej mobilizácie vyhlásenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom 21. septembra. Ide o prvé oficiálne oznámenie o smrti mobilizovaných na fronte.

Smrť piatich Uralčanov potvrdila aj obvodná vojenská správa a informovali o nej i miestne médiá. BBC však s odvolaním sa na rôzne zdroje tvrdí, že má poznatky o viac než desiatich prípadoch, keď mobilizovaní Rusi zomreli ešte pred tým, než sa vôbec dostali do oblasti bojov na Ukrajine.

Prvé správy o takýchto úmrtiach začali prichádzať začiatkom tohto týždňa, ruské úrady ich však nekomentovali. Ruské ministerstvo obrany koncom septembra sľúbilo, že do prvej línie frontu na Ukrajine nepošle nevycvičených vojakov.

Tzv. čiastočná mobilizácia sa mala podľa ministra obrany Sergeja Šojgua týkať 300-tisíc osôb, a to iba takých, čo už predtým mali vojenské skúsenosti. Povolávací rozkaz však dostali aj osoby, čo nikdy neslúžili v armáde ani nenavštevovali vojenské kurzy.

Vyhlásenie mobilizácie vyvolalo v Rusku pouličné protesty, ktoré rozháňala polícia. Vo viacerých prípadoch sa stalo, že polícia doručila povolávací rozkaz aj mužovi zadržanému na proteste proti mobilizácii.

Ďalším dôsledkom tzv. čiastočnej mobilizácie bol odchod tisícov mužov do zahraničia. Veľká časť z nich odišla do Gruzínska či Kazachstanu, ale objavili sa aj takí, ktorí zvolili exotickejšie destinácie, napríklad Mongolsko, Južnú Kóreu či Aljašku. (bbc.com, tasr)

13:40 Rusko obnovilo automobilovú dopravu cez Kerčský most, ktorý minulý týždeň poškodila mohutná explózia. Na prepravu trajektom v smere na nezákonne anektovaný ukrajinský polostrov Krym ale teraz čaká podľa ruských médií viac ako tisíc nákladných vozidiel.

Kerčský most Čítajte viac Cez Kerčský most už prúdi doprava, na trajekty sú stále dlhé rady, ukazujú zábery

12:44 Ruské invázne sily sa podľa britského ministerstva obrany pravdepodobne pokúšajú skonsolidovať novú frontovú líniu západne od obce Mylove na juhu Chersonskej oblasti. Na túto líniu sa sústreďujú po nedávnom ústupe zo severu tejto oblasti.

Britský rezort obrany o tom informuje vo svojej každodennej správe. „Pozdĺž tejto línie kontinuálne prebiehajú intenzívne boje, a to obzvlášť na jej západnom konci, kde postup ukrajinských síl spôsobil, že ruské krídlo už nie je chránené riekou Inhulec,“ napísal rezort obrany na Twitteri v zvodke zostavenej na základe hlásení britských tajných služieb.

Zároveň dodáva, že väčšinu ruských síl na tejto línii poddimenzované výsadkové jednotky. Britské ministerstvo ďalej uvádza, že ruské okupačné sily v uplynulých dňoch pravdepodobne už nariadili prípravu na evakuáciu civilného obyvateľstva z niektorých častí Chersonskej oblasti. „Zrejme predpokladajú, že boje sa dostanú aj k samotnému mestu Cherson,“ dodáva rezort obrany v Londýne. (tasr)

12:09 Z Ukrajiny za sedem mesiacov od začiatku ruskej invázie ušlo takmer 7,7 milióna ľudí. Vyplýva to z dát Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), podľa ktorých 4,2 milióna utečencov získalo v niektorých z európskych krajín dočasnú ochranu.

Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) uvádza, že kvôli vojne muselo opustiť svoje domovy ďalších sedem miliónov ľudí, ktorí však zostali na Ukrajine. Z tých, ktorí utiekli za hranice aj na bezpečnejšie miesta na Ukrajine, sa do konca augusta domov vrátilo zhruba šesť miliónov ľudí.

UNHCR uvádza okrem iného to, koľko ľudí prekročilo od začiatku konfliktu ukrajinské hranice do niektorých zo susedných krajín – prechodov hraníc zaznamenal úrad 11,1 milióna. V opačnom smere – teda na Ukrajinu – cez hranice od februára prešlo 6,7 milióna ľudí. Nie je však možné s istotou určiť, kedy sa utečenci vracali natrvalo a kedy iba dočasne.

Najviac ukrajinských utečencov registruje Poľsko, kde je ich podľa UNHCR 1,4 milióna. Nemecké úrady evidujú zhruba jeden milión utečencov z Ukrajiny, Česko 442-tisíc. Viac ako 100-tisíc ľudí z Ukrajiny dorazilo aj do Talianska, Británie, Turecka, Španielska, Talianska a Francúzska. Ruské úrady tvrdia, že zaznamenali 2,8 milióna utečencov z Ukrajiny, ale nie je jasné, koľko cez Rusko zamierilo do ďalších európskych krajín a koľko bolo do Ruska zavlečených násilím z okupovaných území. (iom.int, data.unhcr.or­g, čtk)

10:20 Prijatie Ukrajiny do NATO by podľa popredného ruského predstaviteľa, námestníka tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Alexandra Venediktova, mohlo viesť k tretej svetovej vojne. Venediktov tiež zopakoval ruské tvrdenie, že Západ sa prostredníctvom svojej pomoci Ukrajine „priamo zúčastňuje na tomto konflikte“.

NATO / Vojak / Armáda / Vojenské cvičenie / Čítajte viac Vstup Ukrajiny do NATO môže viesť k tretej svetovej vojne, varuje Rusko

9:23 Nemecko a 13 ďalších spojencov NATO, vrátane Česka a Slovenska, podpísalo vyhlásenie o zámere spoločného nákupu systémov protivzdušnej obrany. Plán je reakciou na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Nemecko Ukrajina Rusko konflikt vojna armáda cvičenie Čítajte viac Štrnásť európskych krajín vrátane Slovenska chce spoločný systém protivzdušnej obrany

7:55 Po vyčerpaní súčasných zásob prejde Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň na ruské jadrové palivo. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na predstaviteľov ruskej spoločnosti Rosenergoatom, ktorá je súčasťou energetickej divízie koncernu Rosatom. Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň nariadil vláde previesť elektráreň do ruského vlastníctva, Západ ju naďalej považuje za ukrajinský majetok.

„Palivo, ktoré je v prevádzke, bude vyčerpané… naše bude použité v budúcnosti,“ citoval TASS poradcu generálneho riaditeľa Rosenergoatomu Renáta Karčau. Proces prechodu na toto palivo sa už podľa neho v skutočnosti začal, zahŕňa totiž mnoho fáz vrátane dokumentácie.

Ruskí vojaci areál obsadili na začiatku marca, prevádzku stále zabezpečujú Ukrajinci. Z ostreľovania a poškodzovania zariadenia sa navzájom vinia Kyjev a Moskva. Ruský prezident Putin minulý týždeň nariadil vláde previesť elektráreň do ruského vlastníctva. Šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi povedal, že MAAE napriek Putinovmu dekrétu elektráreň považuje za ukrajinskú.

Záporožská jadrová elektráreň Čítajte viac Lúpež storočia. Putin berie Kyjevu jadrovú elektráreň

7:35 Počas stredajšieho rokovania kontaktnej skupiny vedenej Spojenými štátmi veľa krajín sľúbilo čo najrýchlejšie možné dodávky protivzdušných systémov, delostreleckej techniky či ďalších zbraní, ktoré Kyjevu chýbajú. Po stretnutí zástupcov piatich desiatok krajín v bruselskom sídle NATO to povedal americký minister obrany Lloyd Austin.

„Očakávam, že Ukrajina bude robiť všetko, čo je v jej silách, aby aj počas zimy znovudobývala svoje územie,“ povedal Austin. Ocenil územné zisky, ktoré ukrajinská armáda dosahuje napriek ruskému bombardovaniu. Spojenci podľa neho budú pomoc poskytovať tak dlho, ako to bude potrebné.

Šéf amerického zboru náčelníkov štábov Mark Milley oznámil, že Západ môže Ukrajine poskytnúť integrovaný systém protivzdušnej obrany. „Teda taký, ktorý nekontroluje celý ukrajinský vzdušný priestor, ale je určený na kontrolu hlavných cieľov, ktoré Ukrajina potrebuje ochrániť,“ uviedol podľa agentúry AP Milley. „Zahŕňal by systémy krátkeho, stredného a dlhého dosahu, ktoré sú schopné vypáliť strely vo všetkých výškach,“ dodal Milley.

7:07 O pripravenosti jadrového odstrašenia Severoatlantickej aliancie na potenciálnu ruskú nukleárnu hrozbu budú vo štvrtok hovoriť ministri obrany členských krajín. Počas záverečného dňa dvojdňového rokovania v bruselskej centrále NATO preberú tiež možnosti lepšej ochrany kritickej infraštruktúry aliancie pred možnými útokmi.

Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na ukrajinskú protiofenzívu nedávno nepriamo pohrozil použitím jadrových zbraní. Aliancia podľa generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga monitoruje ruský jadrový arzenál a nezistila žiadnu nebývalú aktivitu. Spojenci chcú bez ohľadu na hrozbu zo strany Moskvy na budúci týždeň usporiadať cvičenie preverujúce pripravenosť možnej jadrovej odvety, do ktorého sa zapoja armády takmer polovice z 30 členov NATO. Týmto otázkam sa vo štvrtok budú venovať ministri obrany na zasadnutí skupiny riešiacej jadrovú stratégiu.

Popoludní časť rokovaní, ku ktorému boli prvýkrát pozvaní ministri Fínska a Švédska usilujúcich sa o vstup do aliancie, venujú zástupcovia aliančných vlád ďalším témam spoločnej obrany. Spolu s koordinátorom obrannej a zahraničnej politiky Európskej únie Josepom Borrellom budú okrem iného hovoriť o ďalšej koordinácii obrany oboch blokov čeliacich agresívnej ruskej politike.

6:46 Británia daruje Ukrajine rakety protivzdušnej obrany schopné zostreliť riadené strely. V noci na štvrtok to oznámil britský minister obrany Ben Wallace. Rakety stredného doletu AMRAAM by mal Kyjev prevziať v najbližších týždňoch, uviedla agentúra Reuters. Londýn tak reaguje na žiadosť Kyjeva o ďalšie dodávky zbraní, najmä systémov protivzdušnej obrany, kvôli zosilneným ruským vzdušným útokom.

V Bruseli sa vo štvrtok stretávajú ministri obrany Severoatlantickej aliancie. Na stredajšom rokovaní už prisľúbili ďalšiu vojenskú podporu Ukrajine Holandsko, Nemecko, Kanada, Francúzsko alebo Spojené štáty.

Zástupcovia krajín podporujúcich Ukrajinu sa zišli v čase, keď Rusko siahlo k najväčšej eskalácii od februárového začiatku vojny. Ruské vzdušné útoky od začiatku týždňa zabili na Ukrajine na dve desiatky civilistov a vyradili z prevádzky časť energetickej siete.

„Nevyberavé ruské útoky na civilné oblasti na Ukrajine oprávňujú na ďalšiu podporu tých, ktorí chcú brániť svoj národ,“ uviedol Wallace.

Rakety AMRAAM je podľa Londýna možné používať so systémami NASAMS, ktoré sľúbil dodať Washington. Londýn dodá tiež stovky ďalších rakiet protivzdušnej obrany iných typov, bezpilotné lietadlá a 18 húfnic.

6:33 Rusi zrejme priviedli na okupované ukrajinské územia iránskych vojakov spojených s islamskými revolučnými gardami, aby naučili ruskú armádu používať útočné bezpilotné lietadlá Šahíd-136. Vo svojej pravidelnej analýze to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Ukrajina hlási nové zásahy Mykolajivu a Kyjevskej oblasti.

Drony, ktorý po zásahu cieľa vybuchnú, v posledných dňoch pôsobia na Ukrajine značné škody. Irán popiera, že by ich Rusku dodával, Kremeľ sa k tomu nevyjadril.

Ukrajinské úrady im pripisuje aj štvrtkové ranné útoky v Kyjevskej oblasti na severe Ukrajiny. Zásah nadránom ohlásil na telegrame gubernátor oblasti Oleksij Kuleba. Na mieste už pracujú záchranári, ľudia majú zostať v krytoch a nezverejňovať informácie o útoku na sociálnych sieťach, uviedol gubernátor.

„Ďalší útok kamikadze dronov na objekty kritickej infraštruktúry,“ napísal na platforme telegram zástupca šéfa prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko. Informovala o tom agentúra Reuters.

Masívne ostreľovanie v skorých ranných hodinách ohlásil tiež Miykolajiv na juhu krajiny. „Rakety zasiahli päťposchodový obytný dom. Dve horné poschodia boli úplne zničené, zvyšok je pod sutinami. Na mieste pracujú záchranári,“ uviedol na telegrame starosta juhoukrajinského prístavného mesta Mykolajiv Oleksandr Sjenkevyč. Informácie o škodách a prípadných ranených sľúbil doplniť ráno.

Analytici z ISW tiež upozorňujú na čoraz intenzívnejšiu snahu Ruska vykresliť Ukrajinu ako teroristický štát. Moskva tým podľa nich reaguje na nedávne snahy Západu označiť za teroristický štát Rusko.

5:55 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) odsúdilo v stredu drvivou väčšinou ruský „pokus o nelegálnu anexiu“ štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov a vyzvalo všetky krajiny sveta, aby tento krok neuznali, informovali agentúry AFP a Reuters.

Za rezolúciu, ktorá taktiež potvrdzuje suverenitu, nezávislosť, jednotu a teritoriálnu celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, hlasovali tri štvrtiny zo 193 členov VZ OSN, teda 143 krajín. Proti hlasovalo päť krajín – Rusko, Sýria, Bielorusko, Severná Kórea a Nikaragua – a 35 vrátane Číny, Indie a Pakistanu sa hlasovania zdržalo.

VIDEO: OSN odsúdilo pokus o anexiu Ukrajiny.

Video

„Je to úžasné,“ reagoval na výsledky hlasovania ukrajinský veľvyslanec pri OSN Serhij Kyslycia, ktorý stál po boku americkej veľvyslankyne pri OSN Linde Thomasovej Greenfieldovej. Tá uviedla, že hlasovanie ukazuje, že Rusko nemôže zastrašiť svet.

„Dnes Rusko napadlo Ukrajinu, no zajtra môže byť narušené územie akejkoľvek inej krajiny,“ uviedla Thomasová Greenfieldová s tým, že „svet nebude tolerovať násilné zabratie susedného územia“.

Rezolúcia ďalej vyzýva všetky agentúry OSN a medzinárodné agentúry, aby neuznali akékoľvek zmeny hraníc, ktoré ohlási Rusko, a žiada od Moskvy, aby svoje rozhodnutie ohľadom anexie zmenila.

Rezolúcia nie je záväzná, no poskytuje možnosť vytvoriť si predstavu o prístupe medzinárodného spoločenstva k Rusku a jeho prebiehajúcej vojenskej invázii na Ukrajinu, analyzuje DPA.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal minulý týždeň dokumenty o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí – Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – k Rusku. Ide o krok, ktorým šéf Kremľa zavŕšil oficiálnu anexiu ukrajinského územia, ktorá je však v rozpore s medzinárodným právom. Podpisu dokumentov predchádzali tzv. referendá o pripojení k Rusku, ktoré sa konali v spomínaných ukrajinských oblastiach.

Americký prezident Joe Biden v stredu uviedol, že Organizácia Spojených národov vyslala Rusku jasnú správu, keď Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) hlasovalo za odsúdenie ruskej anexie štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP a Bidenovho vyhlásenia zverejneného na oficiálnej webovej stránke Bieleho domu.

„Národy zo všetkých regiónov, mále i veľké, ktoré reprezentujú širokú škálu ideológií a vlád, hlasovali za obranu Charty OSN a aby odsúdili ruský nelegálny pokus o anexiu ukrajinského územia silou,“ uviedol Biden vo vyhlásení. Podľa šéfa Bieleho domu poslal takto svet Rusku jasnú správu, že „nemôže vymazať z máp suverénny štát“.

„Ukrajina je oprávnená mať rovnaké práva ako každá iná zvrchovaná krajina. Musí byť schopná si vybrať svoju vlastnú budúcnosť a jej ľudu musí byť umožnené žiť v mieri vnútri jej medzinárodne uznaných hraníc,“ pokračoval Biden.

© Autorské práva vyhradené

825 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine