Nová rezolúcia Valného zhromaždenia (VZ) OSN dostala ešte o dva hlasy viac, než koľko krajín na jar odsúdilo ruskú agresiu proti Ukrajine.
O tom, do akej medzinárodnej izolácie sa Moskva prepadá, ešte lepšie svedčí porovnanie terajšieho skóre s tým spred ôsmich rokov. Kým v roku 2014 vyhlásilo VZ OSN anexiu Krymu za neplatnú sto hlasmi „za“ a 11 „proti“, pričom 58 krajín sa formálne zdržalo, tentoraz pričlenenie Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti k Rusku označili za protiprávne viac ako tri štvrtiny členských štátov, proti sa aj s Ruskom vyslovilo iba päť a počet abstencií klesol na 35.
„Sme vďační 143 krajinám, ktoré podporili historickú rezolúciu,“ napísal na Twitteri ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Svet sa vyjadril – pokus Ruska o anexiu je bezcenný a slobodné národy ho nikdy neuznajú. Ukrajina získa späť všetky svoje územia,“ dodal.
Rezolúcia OSN odsudzuje „pokus o nezákonnú anexiu“ a vyzýva všetky krajiny, aby tento krok neuznali a posilnili tak medzinárodnú diplomatickú izoláciu Moskvy. Vyzýva tiež na stiahnutie ruských jednotiek z územia Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznávaných hraníc.
Jasný signál
Rusko rezolúciu rovnakého znenia v Bezpečnostnej rade OSN použitím veta zablokovalo. Po schválení vo Valnom zhromaždení OSN síce uznesenie nie je právne záväzné, podľa šéfa Bieleho domu Joea Bidena však vysiela jasný signál.
„Útokom na základné princípy Charty OSN Rusko podkopáva samotné základy medzinárodného mieru a bezpečnosti. Stávky tohto konfliktu sú všetkým jasné a svet v reakcii na ne vyslal jednoznačný signál: Rusko nemôže vymazať suverénny štát z mapy,“ konštatoval americký prezident a dodal: „Rusko nemôže meniť hranice silou. Rusko sa nemôže zmocniť územia inej krajiny ako svojho vlastného. Ukrajina má rovnaké práva ako každá iná suverénna krajina. Musí mať možnosť zvoliť si vlastnú budúcnosť a jej obyvatelia musia mať možnosť žiť v mieri vo vnútri svojich medzinárodne uznaných hraníc.“
Moskve tentoraz odmietli kryť chrbát aj mnohí jej tradiční spojenci. Čína, India, Juhoafrická republika, ale ani Irán, Kuba, Venezuela či Eritrea nehlasovali proti prijatiu rezolúcie. A Srbsko, či Brazília, ktoré sa stále nepripojili k západným sankciám a namiesto kritiky ruskej agresie väčšinou mlčia, sa tentoraz svojími hlasmi pripojili k odsudzujúcej väčšine.
Zostalo len Bielorusko
Ako kôl v plote sa šéf Kremľa Vladimir Putin musí cítiť aj v postsovietskom priestore, kde mu zostal jediný verný spojenec – bieloruský diktátor Alexandr Lukašenko. Zvyšných trinásť bývalých sovietskych republík hlasovalo buď za rezolúciu, alebo sa zdržalo.
„Ide o dôležitý prejav medzinárodnej jednoty proti agresorovi usilujúcemu sa destabilizovať medzinárodné normy, ktoré nás všetkých chránia,“ reagoval na výsledok hlasovania šéf britskej diplomacie James Cleverly. „Hlasovanie je nespochybniteľným dôkazom toho, čo už nejaký čas vieme: Putin stojí na medzinárodnej scéne osamotený a jeho konanie ženie jeho krajinu do ďalšej izolácie, ktorú si sám spôsobil,“ dodal.
Moskva, ktorá sa neúspešne pokúšala presadiť, aby sa o návrhu rezolúcie hlasovalo tajne, výsledok pripísala podľa nej bezprecedentnému nátlaku USA. „Západ uplatnil metódy diplomatického teroru, nehanebne a neskrývane vykrúcal ruky a vyhrážal sa všemožnými trestami rozvíjajúcim sa krajinám,“ citovala šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova agentúra TASS. „Iba takým neskrývaným vydieraním a hrozbami sa podarilo zaistiť výsledok. Všetci o tom veľmi dobre vieme. Vyhlásenie Američanov, že ‚nikoho neprehovárali, všetci hlasovali samostatne‘, sú lžou,“ tvrdí minister, ktorí napriek intenzívnej diplomatickej ofenzíve v Afrike nezískal na čiernom kontinente ani jeden hlas v prospech Ruska.