233. deň: Zelenskyj žiada tresty pre Rusov. Studený december môže priniesť problémy s plynom

21:30 Ruskú ponorku spozorovali koncom septembra na hladine pri pobreží francúzskeho regiónu Bretónsko a francúzske námorné sily ju eskortovali mimo tejto oblasti. V príspevku na Twitteri to oznámilo francúzske námorníctvo, uviedla tlačová agentúra Reuters.

Pohyb ponorky monitorovali aj britské a španielske vojnové lode, dodali Francúzi. Spravodajská televízia BFMTV informovala, že prípad sa stal 29. septembra.

20:45 Švédska pobrežná stráž uviedla, že nie sú viditeľné žiadne úniky z plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori.

„Lietadlá pobrežnej stráže počas posledných letov nad Baltským morom nevideli žiadne vírenie na hladine mora,“ napísala pobrežná stráž vo vyhlásení. Lety sa uskutočnili vo štvrtok a v piatok.

20:00 Po ostreľovaní ruského Belgorodu neďaleko hraníc s Ukrajinou vypukol požiar v elektrickej stanici, uviedol gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov. Podľa informačných kanálov na sociálnych sieťach začalo horieť neďaleko tepelnej elektrárne Luč v Belgorode a niektoré štvrte v meste sa ocitli bez prúdu.

19:20 Americkí vojaci zostanú v Litve najmenej do roku 2026. V piatok to oznámil litovský minister obrany Arvydas Anušauskas po stretnutí so svojím americkým partnerom Lloydom Austinom v Bukurešti.

„Rozhodnutie predĺžiť prítomnosť rotujúceho práporu v Litve ukazuje, že USA berú bezpečnosť Pobaltia vážne… Posielame tým správu aj Rusku. Američania sú tu a nikam neodchádzajú,“ povedal Anušauskas.

18:35 Ruský poslanec Maxim Ivanov informoval, že z výcvikového strediska v posádke Jelaň na Urale museli poslať domov asi sedem stoviek zmobilizovaných vojakov, kvôli chatrnému zdraviu, alebo kvôli prehmatom pri mobilizácii.

Čítajte viac Ruská polícia chytá a mobilizuje mužov všade, kde sa dá. Sťažuje sa ľud i hodnostári

17:57 Do Bieloruska v najbližších dňoch dorazia ruské vojská, uviedol podľa štátnej bieloruskej agentúry Belta predstaviteľ bieloruského ministerstva obrany. V pondelok bieloruský líder Alexander Lukašenko oznámil, že sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom dohodol na vytvorení spoločného bielorusko-ruského zoskupenia vojsk a obvinil Severoatlantickú alianciu, že zvažuje proti Bielorusku agresiu.

„Doslova v najbližších dňoch na územie Bieloruskej republiky začnú prichádzať vojská ruskej zložky Regionálneho zoskupenia vojsk,“ povedal Viktar Tumar, ktorý zastáva pozíciu zástupcu náčelníka generálneho štábu bieloruských síl pre vedeckú činnosť.

Práve z bieloruského územia podnikli ruskí vojaci na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu neúspešnú ofenzívu smerom na Kyjev. Bieloruskí predstavitelia ale tvrdia, že nové bielorusko-ruské vojenské zoskupenie má čisto obranný charakter. Lukašenko v pondelok obvinil Severoatlantickú alianciu, konkrétne Poľsko a Litvu, a tiež Ukrajinu, že pripravujú agresiu voči Bielorusku, a to vrátane jadrových útokov.

Lukašenko naďalej Rusku prepožičiava bieloruské územie na podnikanie raketových útokov na Ukrajinu, tvrdí Kyjev aj napríklad bieloruská opozičná monitorovacia skupina Belaruski Hajun. Otáznik ale visí nad tým, či sa do bojov na Ukrajine zapoja priamo bieloruské vojská alebo či Ukrajine hrozí ďalší pozemný útok vedený z Bieloruska.

Opozičný portál Naša Niva vo štvrtok napísal, že sa v Bielorusku pripravuje skrytá mobilizácia. Dnes Bielorusko zaviedlo režim protiteroristickej operácie, čím posilnilo právomoci bezpečnostných zložiek.

17:04 Dohoda o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov môže byť pre výbuch na Kerčskom moste zrušená, pohrozil ruský prezident Vladimir Putin po summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane.

Ruská tajná služba má podľa Putina informácie, že výbušniny použité na Kerčskom moste, ktorý spája ruskú pevninu s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym, boli dovezené cez prístav v Odese.

„Ak sa ukáže, že na to slúžil humanitárny koridor pre zásielky obilia, tak ho uzavrieme,“ povedal ruský prezident. Zároveň poznamenal, že zatiaľ o tom neexistujú žiadne dôkazy.

Čítajte viac Stop obiliu? Moskva má zámienku na ďalšiu odvetu za krymský most

Platnosť dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovaná OSN a Tureckom vyprší koncom novembra. Predĺžiť ju možno s podporou všetkých zúčastnených strán – Ruska, Ukrajiny, Turecka a OSN. Putin v septembri uviedol, že chce diskutovať o jej zmene a obmedziť zoznam krajín, kam budú obilniny smerovať. Podľa neho Moskva podpísala dohodu pod podmienkou, že pomôže zmierniť prudko rastúce ceny potravín v rozvojových krajinách, no namiesto toho ju využili bohaté západné krajiny.

16:29 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko uviedol svoju krajinu do stavu zvýšenej pohotovosti pred terorizmom vzhľadom na napätie na hranici. Informovala o tom televízia Sky News.

Lukašenko spojil tento krok s pondelkovým oznámením, podľa ktorého rozhodol o nasadení bieloruských jednotiek spolu s ruskými silami neďaleko južnej hranice Bieloruska s Ukrajinou.

„V súvislosti s vystupňovaním napätia bol zavedený režim zvýšeného teroristického nebezpečenstva,“ povedal bieloruský prezident v rozhovore pre ruskú televíziu.

Čítajte viac Putin a Lukašenko spájajú vojenské sily. Udrú spoločne na Ukrajinu?

„Preto sme začali tento postup so zväzovou skupinou síl, ktorej základ tvorí bieloruská armáda a doplnia ju jednotky Ruskej federácie. Všetko ide podľa plánu,“ vyhlásil Lukašenko v zmienke o Zväzovom štáte Ruska a Bieloruska.

Bielorusko poskytlo Moskve svoje územie ako jedno z miest, z ktorých Rusko 24. februára začalo inváziu na Ukrajinu.

Najnovšie presuny bieloruských vojakov zvýšili obavy Kyjeva a Západu, že Lukašenko by mohol zapojiť svoju armádu do vojny na Ukrajine.

16:12 Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Rusko neplánuje ďalšie „masívne“ útoky na Ukrajinu a jeho cieľom nie je zničiť Ukrajinu. Moskva podľa neho robí v „špeciálnej vojenskej operácii“ všetko správne.

„Teraz nie sú potrebné masívne útoky. Sú aj iné úlohy. Zatiaľ… Nedávame si za úlohu zničiť Ukrajinu,“ povedal šéf Kremľa na summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane.

To, čo sa momentálne deje nie je príjemné, uviedol Putin. Ak by vo februári nespustil útok na Ukrajinu, situácia by podľa neho bola rovnaká, no „podmienky pre Rusko by boli horšie“. „Takže robíme všetko správne,“ dodal.

Mohutné ruské raketové útoky zasiahli v pondelok niekoľko ukrajinských miest a vážne poškodili energetickú infraštruktúru. Putin vyhlásil, že išlo o odplatu za „teroristické“ činy Kyjeva vrátane výbuchu, ktorý v sobotu poškodil Kerčský most medzi ruskou pevninou s anektovaným ukrajinským polostrovom Krym.

15:48 Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že nevidí potrebu rokovať s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Povedal to po summite Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) v Kazachstane.

„Mali by sme sa ho opýtať, či je pripravený viesť so mnou takéto rozhovory alebo nie. Aby som bol úprimný, ja nevidím potrebu,“ odpovedal Putin na otázku o možnom stretnutí s Bidenom na summite G20 v Indonézii v novembri.

Ruský prezident tiež uviedol, že čiastočná mobilizácia záložníkov v Rusku bude dokončená v priebehu dvoch týždňov. Jej doterajší priebeh vyvolal paniku a masový odchod mužov z krajiny.

Čítajte viac Šéf ukrajinskej rozviedky: Putinova mobilizácia je darom pre Ukrajinu

„Nič navyše sa neplánuje. Z ministerstva obrany neprišli žiadne návrhy a v dohľadnej dobe nevidím žiadnu dodatočnú potrebu. Dodnes sa zmobilizovalo 222 000 ľudí z 300 000. Pri­bližne do dvoch týždňov budú všetky mobilizačné aktivity ukončené,“ povedal.

Putin pripustil, že spojenci Moskvy sa „obávajú“ eskalácie konfliktu na Ukrajine, no tvrdí, že to neovplyvňuje ich vzájomné vzťahy. „Samozrejme (naši) partneri sa zaujímajú a obávajú o budúcnosť rusko-ukrajinských vzťahov… To však nijako neovplyvňuje charakter, kvalitu a hĺbku vzťahov Ruska s týmito krajinami,“ dodal.

**15:15 Ruská invázia na Ukrajinu núti Írsko prehodnotiť svoju dlhodobú politiku vojenskej neutrality. V rozhovore pre agentúru AFP to uviedol írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne počas návštevy Francúzska.

Verejná mienka možno ešte nie je pripravená na členstvo v Severoatlantickej aliancii (NATO) vedenej Spojenými štátmi, hoci o tom, kde sú sympatie Írska, niet pochýb, povedal Byrne.

„Ruská invázia na Ukrajinu, úplne proti charte OSN, proti základným princípom územnej celistvosti, postavila Írov veľmi pevne, inštinktívne na tú správnu stranu… Nie sme neutrálni, pokiaľ ide o takúto inváziu, ale sme neutrálni, pokiaľ ide o vstup do vojenskej aliancie,“ uviedol.

Jednou z ciest by mohlo byť predloženie otázky neutrality tzv. občianskemu zhromaždeniu, írskej inštitúcii, kde členovia verejnosti skúmajú dôležité otázky spolu s odborníkmi a pripravujú legislatívne zmeny.

14:33 Rusko v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine použilo viac ako dve tretiny vysoko presných rakiet, ktoré malo k dispozícii pred inváziou. Ako referuje web nv.ua, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov.

„Z celkového množstva, ktoré malo Rusko pred totálnou inváziou na Ukrajinu, zostáva len 25 až 28 % vysoko presných rakiet,“ povedal Danilov s odvolaním sa na informácie ukrajinskej rozviedky. Dodal, že čas, keď Rusko nebude môcť použiť tieto rakety, „sa už blíži“.

Ak by Rusko chcelo pokračovať v útokoch, aké predviedlo v pondelok, keď sa zameralo na ciele po celej Ukrajine, muselo by zvýšiť svoju výrobu rakiet o viac ako 20 percent. To je pre Rusko problematické vzhľadom na sankcie a nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Pristavil sa taktiež pri správach o tom, že Rusi tento týždeň zasiahli asi tretinu ukrajinskej energetickej infraštruktúry. „Chcel by som poznamenať, že údaje ministra energetiky Hermana Haluščenka o 30 % sú úplne nesprávne. A nie je to pravda. Všetko, čo sa dalo opraviť, sme už dali do poriadku. Netreba strašiť obyvateľstvo, že nemáme 30 % našej energetickej kapacity, pretože to nie je pravda,“ skonštatoval.

Rusi podľa neho plánovali zničiť 30 % ukrajinskej energetickej infraštruktúry tak, aby nefungovala. „Dnes je však takmer všade obnovená, dodávky energie boli obnovené na všetkých územiach,“ poznamenal Danilov.

13:58 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zaznamenali 620 ruských útokov na ukrajinské zdravotnícke služby. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO).

Šéf WHO pre Európu Hans Kluge uviedol, že organizáciu znepokojujú i zdravotnícke potreby ľudí na Ukrajine. Osobitnú výzvu predstavuje nadchádzajúca zima, zvlášť pre tých, ktorí „žijú neisto“ a nie sú schopní vykurovať svoje domovy.

„Výzvy v zimnom období a nedávna eskalácia bojov by mohli prispieť k výraznému vnútornému vysídľovaniu s predpokladanými dvoma až troma miliónmi ľudí na samotnej Ukrajine, ako aj k ďalšiemu exodu utečencov do okolitých krajín,“ povedal Kluge. „V dôsledku toho bude ešte väčší tlak na zdravotnícke služby na Ukrajine aj v krajinách prijímajúcich utečencov,“ pokračoval.

Problémy duševného zdravia, ktoré sú ďalšou prioritou WHO, sa pravdepodobne „zhoršia“, povedal Kluge. „Desať miliónov ľudí… je potenciálne ohrozených duševnými poruchami, vrátane akútneho stresu, úzkosti, depresie, zneužívania návykových látok a posttraumatickej stresovej poruchy,“ povedal a dodal, že tento odhad urobili pred nedávnou eskaláciou na Ukrajine.

https://edition.cnn.com/…2/index.html

13:33 Znásilňovanie a sexuálne útoky pripisované ruským vojakom na Ukrajine sú súčasťou ruskej „vojenskej stratégie“ a „úmyselnej taktiky“, ktorej cieľom je dehumanizovať obete, uviedla osobitná vyslankyňa Organizácie Spojených národov pre sexuálne násilie Pramila Pattenová.

„Všetko tomu nasvedčuje,“ odpovedala Pattenová v rozhovore pre AFP na otázku, či je znásilňovanie používané vo vojne na Ukrajine ako zbraň.

„Keď sú ženy celé dni zadržiavané a znásilňované, keď začnete znásilňovať malých chlapcov a mužov, keď vidíte mrzačenie pohlavných orgánov, keď počúvate svedectvá žien o tom, že ruskí vojaci sú vybavení viagrou, tak je to jasná vojenská stratégia,“ spresnila.

„A keď svedkovia hovoria o tom, aké slová zazneli v priebehu znásilňovania, tak je to jasná úmyselná taktika na dehumanizovanie obetí,“ dodala osobitná vyslankyňa OSN.

OSN podľa nej overila „viac než 100 prípadov“ znásilnenia alebo sexuálneho napadnutia hlásených na Ukrajine od konca februára, keď Rusko spustilo vojenskú ofenzívu, povedala Pattenová s odvolaním sa na správu svetovej organizácie, ktorá bola zverejnená koncom septembra.

13:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil – pri príležitosti ukrajinského štátneho sviatku Dňa obrancov – víťazstvo svojej krajiny vo vojne s Ruskom.

„V deň 14. októbra vyjadrujeme svoju vďačnosť… každému, kto v minulosti bojoval za Ukrajinu. A tiež každému, kto za ňu bojuje teraz. Každému, kto vtedy zvíťazil. A každému, kto definitívne zvíťazí teraz,“ povedal Zelenskyj vo videoposolstve pri príležitosti sviatku.

Ukrajinský prezident následne položil v Kyjeve veniec vo farbách ukrajinskej vlajky pred pamätníkom pre vojakov padlých od roku 2014, keď na východe krajiny vypukli boje s proruskými separatistami.

Zelenskyj pri príležitosti piatkového sviatku zároveň vyhlásil, že víťazstvo nad Ruskom bude „víťazstvom pre všetkých našich ľudí“. „Svet stojí pri nás. Viac, než kedykoľvek v našich dejinách,“ dodal v súvislosti s bezprecedentnou podporou západných krajín pre obranu Ukrajiny voči ruskej agresii.

Svojim jednotkám blahoželal v piatok aj hlavný veliteľ ozbrojených síl Ukrajiny generál Valerij Zalužnyj a poďakoval im za ich vojenskú službu. „Zastavili sme nápor nepriateľa a vyvrátili mýtus o neporaziteľnosti ruskej armády,“ uviedol vo videoposolstve.

Deň obrancov zaviedli na Ukrajine v roku 2014 miesto predchádzajúceho sovietskeho sviatku z 23. februára, pôvodne pripomínajúceho vznik Červenej armády, ktorý sa v Rusku oslavuje dodnes ako Deň obrancov vlasti.

V Kyjeve sú počas piatkového Dňa obrancov naplánované bohoslužby a výstavy. Ukrajinská pošta ohlásila aj vydanie pamätnej známky.

12:54 Požiadavka SpaceX podľa CNN prekvapila Pentagon, pričom jeden vysoký predstaviteľ obrany televízii povedal, že SpaceX má „drzosť tváriť sa ako hrdinovia“.

Čítajte viac Musk varuje USA: Zaplaťte milióny, inak vypneme Starlink nad Ukrajinou

12:38 Počet mŕtvych po štvrtkovom ruskom ostreľovaní juhukrajinského Mykolajivu vzrástol na sedem. Päť ľudí sa podarilo spod trosiek vytiahnuť, v nemocnici ale zomrel jeden z nich – 11-ročný chlapec, ktorý strávil šesť hodín pod sutinami. Informovala o tom oblastná správa, podľa ktorej ostreľovanie mesta pokračuje aj dnes.

Ruské ostreľovanie zasiahlo v noci zo stredy na štvrtok mykolajivský päťpodlažný bytový dom. Ukrajinské úrady vo štvrtok večer informovali o štyroch mŕtvych, dnes bilanciu zvýšili na sedem.

„Dnes, 14. októbra, o 4:20 (miestneho času, 3:20 SELČ) boli pri ostreľovaní časti obce poškodené obchodné objekty a administratívne budovy. Nie sú mŕtvi ani zranenia," napísal na telegrame šéf mykolajivskej oblastnej správy Vitalij Kim. Dodal tiež, že záchranné práce po štvrtkovom útoku v Mykolajive pokračujú.

12:04 Ruská vláda nariadila, aby boli opravné práce na Krymskom moste, ktorý ako jediný spája Rusko a anektovaný ukrajinský polostrov Krym, dokončené do júla 2023.

Krymský most bol počas uplynulého víkendu poškodený explóziou. Kabinet v Moskve prostredníctvom dekrétu, ktorý podpísal ruský premiér Michail Mišustin, nariadil spoločnosti poverenej „návrhom a obnovou zničených prvkov dopravnej a inžinierskej infraštruktúry“ Krymského mosta, aby ukončila práce k 1. júlu 2023.

Minulú sobotu, 8. októbra, počas jazdy po Krymskom moste došlo v nákladnej časti auta k explózii. Od nej sa následne vznietili aj cisternové vagóny vlaku prechádzajúceho po železničnej časti mosta.

Ruská federácia označila výbuch na Krymskom moste, známom aj pod názvom Kerčský, za teroristický čin. Za organizátora útoku na most bola označená ukrajinská vojenská rozviedka a jej šéf Kyrylo Budanov. Kyjev sa k výbuchu neprihlásil.

11:35 Veľvyslanci pri EÚ jednomyseľne odsúhlasili vojenskú výcvikovú misiu pre približne 15-tisíc vojakov ukrajinských ozbrojených síl. Schválená výcviková misia by mala zahŕňať výcvik v oblasti logistiky a ochrany proti jadrovým, biologickým a chemickým zbraniam.

Čítajte viac V štátoch EÚ sa budú cvičiť ukrajinskí vojaci, rozhodli únijní diplomati

10:20 Veľvyslanci pri EÚ jednomyseľne odsúhlasili vojenskú výcvikovú misiu pre približne 15.000 vojakov ukrajinských ozbrojených síl, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry DPA, ktorá sa odvolala na viaceré diplomatické zdroje.

9:57 Proruské sily a ruská armáda postupujú pomaly ku kľúčovému mestu Bachmut na Donbase na východnej Ukrajine. Do bojov sa pravdepodobne zapojili aj oddiely žoldnierskej Wagnerovej skupiny, uviedlo dnes ráno britské ministerstvo obrany. Postup ruských vojsk komplikujú ukrajinské útoky aj nedostatok munície a vojakov.

Proruské sily zaznamenali podľa Londýna mali v posledných troch dňoch niektoré taktické úspechy a spolu s ruskou armádou a postupujú smerom k Bachmutu. Dobytie tohto mesta na východnej Ukrajine považujú ruské sily za kľúčové pre získanie ďalších oblastí na Donbase, ktoré stále kontroluje Ukrajina. „Rusko pokračuje s ofenzívnymi operáciami na strednom Donbase a veľmi pomaly postupuje,“ uviedlo britské ministerstvo obrany.

8:59 Vlakovú dopravu prerušili v piatok v skorých ranných hodinách pri meste Novij Oskol v ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá leží pri hraniciach s Ukrajinou. V blízkosti železničnej trate totiž dopadli zvyšky zostrelenej rakety, uviedol belgorodský gubernátor Viačeslav Gladkov.

Gladkov na platforme Telegram tvrdil, že ruská protivzdušná obrana zostrelila viacero rakiet neďaleko mesta Novij Oskol, ktoré má 18.000 obyvateľov a leží zhruba 90 kilometrov severne od hraníc s Ukrajinou.

TASR správu prevzala z agentúry Reuters a denníka The Guardian. Reuters pripomína, že gubernátorove tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť a Kyjev sa k nim nevyjadril.

„Bolo poškodené elektrické vedenie. Vlaky dočasne nepremávajú,“ dodal Gladkov s tým, že k obetiam nedošlo.

8:19 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer neočakáva, že sa konflikt na Ukrajine ďalej rozšíri. Upozornil však, že vojna už aj v súčasnosti ovplyvňuje všetky európske krajiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry APA, ktorá zverejnila Káčerov rozhovor pre denník Die Presse.

Čítajte viac Káčer pre Die Presse: Vojna na Ukrajine ovplyvňuje všetky európske krajiny

7:15 Ukrajinské ozbrojené sily za posledný mesiac oslobodili od ruskej okupácie viac ako 600 obcí. V Charkovskej oblasti sa nachádza 502 z nich, v Chersonskej oblasti ich leží 75, v Doneckej oblasti 43 a sedem v Luhanskej oblasti. Na svojom webe to ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu dočasne okupovaných území.

„Rozloha oslobodených ukrajinských území sa výrazne zväčšila,“ povedalo ministerstvo. Agentúra Reuters, ktorá o vyhlásení rezortu informovala, poznamenala, že nebola schopná túto bilanciu nezávisle overiť.

6:53 Britský minister obrany Ben Wallace kritizoval francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a konštatoval, že Macron “odkryl svoje karty”, píše britský denník The Daily Telegraph. Wallace reagoval na slová francúzskeho prezidenta, ktorý uviedol, že francúzska jadrová doktrína neumožňuje podniknúť jadrový útok, aj keby Rusko použilo na Ukrajine taktické jadrové zbrane.

„Francúzsko má vojenskú doktrínu, je založená na záujmoch národa. Tie sú jasne definované. A to nie je niečo, čo by hrozilo v prípade balistického jadrového útoku na Ukrajinu alebo v regióne,“ povedal Macron pre televízny kanál France 2. Potom vyzval, aby sa menej hovorilo o jadrovej hrozbe a viac sa usilovalo o mier.

Čítajte viac Putin lezie po jadrovom rebríku. Kde sa zastaví?

6:00 Európu by mohla podľa Európskeho strediska pre strednodobú predpoveď počasia (ECMWF) v decembri zasiahnuť výraznejšia studená vlna, ktorá by tak negatívne ovplyvnila hospodárenie s plynom. V prípade normálnej zimy by malo byť podľa analytikov v Európe plynu dostatok. Ak však teploty výraznejšie klesnú, môžu byť vlády nútené prístup k plynu dávkovať, čo by malo negatívny vplyv na priemysel a zamestnanosť, napísal vo štvrtok server Politico.

Pravdepodobnosť väčšej studenej vlny v decembri v Európe je podľa služby Copernicus Climate Change Service (C3S) spadajúcej pod ECMWF vyššia, ale predpovede zatiaľ nie sú úplne presné. Trhy s energiami tradične dôkladne sledujú až novembrovú predikciu ECMWF, ktorá pokrýva aj druhú polovicu zimy.

„Opúšťame teplé leto a vieme, že zimy sa stávajú miernejšími. Ale predpoveď, ktorú dnes publikujeme, ukazuje, že pravdepodobnosť príchodu studenej vlny pred Vianocami je tento rok vyššia ako zvyčajne,“ povedal Carlo Buontempo, riaditeľ C3S.

ECMWF prostredníctvom superpočítačov zbiera údaje z národných meteorologických služieb a vydáva kĺzavé trojmesačné predpovede. Výhľad na počasie v druhej polovici zimy vo februári a marci teda zatiaľ nie je k dispozícii.

Prípadná studená vlna v decembri by bola spojená s vysokým tlakom, ktorý prinesie studený východný vietor a pokles teplôt v Európe.

Buontempo uviedol, že európske vlády by si mali zobrať čo najviac z dát, ktoré sú k dispozícii, a to nielen, aby sa pripravili na možný studený front, ale aj aby dokázali predvídať príchod obdobia s nedostatkom vetra a zrážok, ktorý môže ovplyvniť produkciu obnoviteľnej energie.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok upozornil na potrebu potrestať všetkých ruských „vrahov a mučiteľov“ a žiadal pre Ukrajinu ďalšie systémy protivzdušnej obrany, informovala agentúra AFP.

Zelenskyj sa prostredníctvom videokonferencie prihovoril k účastníkom zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) v Štrasburgu. Potrestanie previnilcov je podľa jeho slov potrebné na zabezpečenie trvácneho mieru v Európe.

„Musíme pokračovať v našom dialógu s cieľom vyvodiť voči Rusku ako agresorovi – a voči každému z ruských vrahov a mučiteľov – zodpovednosť za všetky zločiny v tejto vojne, za každý prejav hrôzy,“ povedal.

Európa podľa jeho slov môže byť na čele úsilia nahradiť škody spôsobené vojnou. „Musíme vytvoriť primeraný kompenzačný mechanizmus – a my navrhujeme spôsob, akým ho vytvoriť,“ povedal. Ukrajina podľa Zelenského slov už pripravila príslušný projekt. „Vyzývam vás, aby ste ho podporili – v Európe i na úrovni Valného zhromaždenia OSN,“ dodal ukrajinský prezident.

Medzinárodný trestný súd (ICC) v holandskom Haagu v marci, krátko po začiatku ruskej invázie, otvoril vyšetrovanie možných vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti alebo genocídy na Ukrajine, pripomína AFP.

Prokurátor ICC Karim Khan vo štvrtok povedal, že Ukrajina by mohla ICC vydať Rusov podozrivých zo spáchania vojnových zločinov, aj keď Moskva nie je jeho členom.

Zelenskyj PZ RE vyčítal, že nevenovalo pozornosť ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014. Ukrajinský prezident Európu vyzval, aby izolovala Rusko diplomaticky. Takisto opätovne žiadal „moderné protilietadlové a protiraketové systémy obrany“ s cieľom chrániť vzdušný priestor Ukrajiny.