Prezident vyzdvihol úspechy posledných piatich rokov, napríklad hongkongský „prechod od chaosu k vládnutiu“. V otázke Taiwanu kritizoval zapojenie vonkajších síl a varoval pred „americkým zasahovaním“, píšu agentúry.
„Situácia v Hongkongu dosiahla významný prechod od chaosu k správe vecí verejných,“ povedal Si delegátom komunistickej strany vo Veľkej sále ľudu v Pekingu a zároveň prisľúbil „veľký boj proti separatizmu a zasahovaniu“ na samosprávnom ostrove Taiwan. Čína považuje demokratický Taiwan – napriek jeho nezávislému postaveniu – za vzbúreneckú provinciu a súčasť svojho územia.
Čína podľa prezidenta urobila aj značné pokroky v zvládaní klimatických problémov, v čom bude naďalej pokračovať tak, že „v podstate eliminuje ťažké znečisťovanie vody a vzduchu a dostane pod kontrolu znečistenie pôdy“. Zhromaždeným Si tiež povedal, že Čína bude propagovať zelený životný štýl: „Ochrana prírody je zásadná pre budovanie modernej socialistickej krajiny.“
V súvislosti s armádou, ktorej rozvoju sa Čína v posledných rokoch intenzívne venuje, Si poznamenal, že musí naďalej byť pod absolútnou kontrolou strany. „Čína posilní budovanie prvotriednej armády a posilní svoju schopnosť strategického odstrašovania,“ povedal čínsky líder.
Záverom svojho prejavu hovoril komunistický líder o vzdelávaní. Čína podľa neho prehĺbi vlasteneckú výchovu a bude aktívne viesť náboženstvo, aby bolo zlučiteľné so socialistickou spoločnosťou.
Čínsky prezident tiež vyhlásil, že Peking je proti „mentalite studenej vojny“ v medzinárodnej diplomacii.
„Čína… sa rozhodne stavia proti všetkým formám hegemónie a mocenskej politiky, proti mentalite studenej vojny, proti zasahovaniu do vnútornej politiky iných krajín, proti dvojitým štandardom,“ povedal Si delegátom zjazdu.
Podľa agentúry AFP Si tiež vyhlásil, že Peking „sa nikdy nebude usilovať o hegemóniu a nikdy sa nebude zapájať do expanzie“.
Vo svojom prejave sa Si venoval i boju proti korupcii, ktorý je podľa neho úspešný a skončil sa zdrvujúcim víťazstvom. Špecifikoval, že jeho kampaň proti korupcii viedla k odstráneniu „vážnych skrytých nebezpečenstiev“ vo vládnucej komunistickej strane a v čínskej ľudovej armáde. AFP pritom pripomenula, že podľa kritikov Si využíva svoju protikorupčnú kampaň na potláčanie disentu v komunistickej strane.
Zjazd, ktorý zvyčajne trvá týždeň, sa koná prevažne za zatvorenými dverami a najdôležitejšou úlohou takmer 2 300 účastníkov je výber nového straníckeho vedenia. Prezident Si, označovaný za najmocnejšieho čínskeho politika od čias Mao Ce-tunga, si na zjazde pravdepodobne zabezpečí pokračovanie na čele strany na tretie funkčné obdobie.
Moc súčasného prezidenta bude ešte pevnejšia, ak sa mu podarí dosadiť svojich podporovateľov do 25-členného politbyra, a predovšetkým do jeho sedemčlenného stáleho výboru, ktorý predstavuje najužšie vedenie strany a poťažmo aj Číny ako takej.
Druhým najvýznamnejším človekom stáleho výboru je teraz premiér Li Kche-čchiang, ktorý ale zrejme budúci rok vo funkcii skončí kvôli nepísanému pravidlu dôchodkového veku 68 rokov, ktoré sa vzťahuje na všetkých členov politbyra okrem prezidenta.
Kto ho na poste predsedu vlády nahradí zatiaľ nie je jasné. Podľa analytikov prezident Si však v posledných rokoch vytlačil reformátorských politikov na okraj a obklopil sa tými, ktorí podporujú viac štátom riadenú ekonomiku a nacionalistickú politiku.
Vo svojom úvodnom prejave Si však povedal, že „Čína bude neochvejne podporovať súkromný sektor a nechá trh, aby hral rozhodujúcu úlohu v prerozdeľovaní zdrojov“.
Prezident sa dotkol aj témy pandémie COVIDU-19, voči ktorej Čína stále zaujíma takzvanú politiku nulovej tolerancie. Tá so sebou nesie prísne obmedzenia pre obyvateľstvo vrátane plošného testovania, obmedzenia pohybu alebo uzáver miest, ktoré zapríčinili problémy s dodávkami základných surovín.
„Čína si váži ľudské životy nadovšetko,“ povedal Si Ťin-pching.
Zjazd komunistickej strany otvorili v Paláci ľudu, obrovskej budove na Námestí nebeského pokoja v Pekingu. Od úsvitu bolo v Pekingu badať posilnené hliadky polície. Účastníkov zjazdu vysadili z autobusov na prakticky prázdnom námestí obklopenom červenými vlajkami, napísala AP.
Niekoľko dní pred zjazdom sa v Pekingu objavili transparenty protestujúce proti vedeniu krajiny, úrady ich však rýchlo odstránili. Zábery tohto nezvyčajného a na čínske pomery ojedinelého protestu však už kolovali na sociálnych sieťach, kde však proti nim zasiahli cenzori.