238. deň: Putin vyhlásil v okupovaných regiónoch stanné právo. Mobilizovaným dáva takmer 3 200 eur mesačne

VIDEO: ‚Strašidelný‘ ruský tank. Sú v ňom mŕtvi tankisti?

**23:30 Moskvou dosadení predstavitelia juhoukrajinského mesta Mariupol, ktoré sa v máji po niekoľkotýždňovom ostreľovaní dostalo pod ruskú kontrolu, odstránili v stredu pamätník venovaný ukrajinským obetiam stalinského hladomoru.

V rokoch 1932 – 1933 počas nútenej kolektivizácie úrody zo strany sovietskeho vodcu Josifa Vissarionoviča Stalina zahynulo niekoľko miliónov Ukrajincov. Kyjev hovorí v tejto súvislosti o úmyselnej genocíde, Moskva však dané udalosti bagatelizuje a dáva ich do kontextu hladomorov, ktoré zasiahli aj oblasti strednej Ázie a Ruska.

Pamätník obetiam hladomoru a politických represií počas sovietskej éry bol umiestnený v roku 2004 na menšom námestí neďaleko mariupolského divadla, ktoré v marci zničili ruské okupačné sily. Monument tvorili dva žulové bloky, na ktorých boli zobrazené pšeničné klasy a ostnatý drôt.

Hovorkyňa miestnej proruskej mládežníckej organizácie Jevgenija Krotovová pre ruskú štátnu agentúru Ria Novosti povedala, že sa neodstraňuje pamätník, ale „symbol politických dezinformácií“. Učiteľka z miestnej Pryazovskej štátnej technickej univerzity Oľga Šmačkovová zase uviedla, že je lepšie „nepripomínať ľuďom stále dookola tie najstrašnejši­e časy“.

Čítajte viac Stalin nemal zľutovanie: Ukrajinci si pripomenuli milióny obetí hladomoru

Proruskí separatisti v Doneckej oblasti na platforme Telegram oznámili, že kameň z pamätníka bude zrecyklovaný na stavebný materiál.

23:14 Ukrajinci musia od štvrtka 20. októbra počítať s postupným vypínaním elektrického prúdu po celej krajine. Očakáva sa, že zavádzané obmedzenia nepotrvajú dlhšie ako štyri hodiny, uviedol server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenie energetickej spoločnosti Ukrenerho. Podľa firmy môže byť elektrina vypnutá od siedmej ráno do desiatej večer (od 6:00 do 21:00 SELČ). Konkrétne informácie si majú občania vyhľadať na weboch oblastných odbočiek.

Vypínanie elektriny si vynútili ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré od 10. októbra napáchali väčšie škody ako za predchádzajúcich bezmála osem mesiacov vojny. Energetické objekty sa stali terčom aj dnešných útokov.

Čítajte viac Impotentná zúrivosť ruského diktátora

„Počasie sa zhoršuje. Prosím, postarajte sa o to, aby ste do zajtrajších 7:00 mali nabité telefóny, powerbanky, zásobu vody, baterky a baterky do nich. Tiež teplé ponožky a oblečenie. Prosím informujte všetkých, ktorí nepoužívajú sociálne siete, aby tiež boli pripravení,“ dodala spoločnosť.

O obmedzení dodávok elektriny od 20. októbra najskôr informovala prezidentská kancelária, ktorá vyzvala Ukrajincov, aby elektrinou maximálne šetrili. Ruské útoky vážne poškodili okolo 40 percent energetických objektov, dodal server RBK-Ukrajina.

22:57 Ako poznamenalo americké ministerstvo financií, dnešné odhalenie je súčasťou „pokračujúceho úsilia americkej vlády obmedziť schopnosť Ruska viesť útočnú vojnu na Ukrajine“.

Čítajte viac Američania odhalili sieť donášačov citlivých informácií Rusku

22:42 Popredný predstaviteľ ukrajinskej samosprávy Chersonskej oblasti označil v ruskú evakuáciu civilistov z mesta Cherson za ekvivalent deportácie, informuje TASR.

„Evakuácia ohlásená v Chersone sa podľa nás rovná deportácii. Jej zámerom je vytvoriť v Chersone akúsi paniku a propagandistický obraz," povedal podľa agentúry AFP na tlačovej konferencii Serhij Chlaň, zástupca ukrajinského gubernátora Chersonskej oblasti.

Zoznam vecí, ktoré proruské úrady odporúčajú civilistom zbaliť si na cestu, vyzerá podľa neho „jednosmerne“, pričom ľudí z Chersonu evakuujú do juhoruského Krasnodarského kraja, a nie na susedný polostrov Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. „Rusko vykonáva deportácie ako za čias Sovietskeho zväzu,“ dodal.

Chlaň tiež uviedol, že proruské sily sa presúvajú do mesta Heničesk pri Azovskom mori, kde si vytvárajú „nové hlavné mesto“. „Rozhodnutie okupantov opustiť pravý breh (Dnepra) v Chersone je výsledkom konzistentných krokov našich ozbrojených síl,“ dodal.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saľdo v utorok uviedol, že evakuovaní by mohli byť umiestnení na Krymskom polostrove.

22:26 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier zrušil z bezpečnostných dôvodov cestu do Kyjeva naplánovanú na štvrtok, informujú nemecké médiá.

Obavy týkajúce sa bezpečnosti spolkového prezidenta počas návštevy Ukrajiny vyjadrili ministerstvá zahraničných vecí a vnútra aj ďalšie bezpečnostné úrady, napísal denník Bild s tým, že Steinmeierova cesta bude čoskoro naplánovaná na iný termín.

Čítajte viac Nemecko-ruské vzťahy: Po bitke je každý generál

Steinmeier chcel absolvovať cestu do Kyjeva už v apríli spoločne s prezidentmi Poľska a pobaltských štátov. Kyjev ho však vtedy odmietol prijať s odôvodnením, že má blízke väzby na Rusko. Ešte ako minister zahraničných vecí v dvoch kabinetoch vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej mal totiž úzke kontakty okrem iných so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Denník Die Welt pripomína, že Steinmeier podporoval tiež sporný projekt plynovodu Nord Stream 2.

Steinmeier priznal chyby vo vzťahu k Rusku po prvý raz až po vypuknutí vojny na Ukrajine a uviedol, že sa mýlil aj v ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

Ukrajinu v júni navštívil nemecký kancelár Olaf Scholz spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, talianskym premiérom Mariom Draghim a rumunským prezidentom Klausom Iohannisom.

22:08 Ruský prezident Vladimír Putin sa podľa amerického prezidenta Joea Bidena ocitol „v neuveriteľne ťažkej pozícii“, keď sa vo svojej pokračujúcej vojne proti Ukrajine uchýlil k používaniu jediného nástroja, ktorým je brutálne zaobchádzanie s ukrajinskými občanmi. Biden to dnes podľa agentúry Reuters povedal novinárom v Bielom dome.

„Pripadá mi, že jediný nástroj, ktorý využíva, je brutálne zaobchádzanie s obyvateľmi Ukrajiny,“ uviedol Biden. Týmto spôsobom sa podľa neho ruský prezident snaží Ukrajincov „zastrašiť, a tak ich prinútiť sa vzdať“.

Ako v súvislosti so vzťahom medzi Bidenom a Putinom poznamenal britský denník The Guardian, Biely dom „robí všetko možné“, aby sa vyhol priamemu stretnutiu medzi americkým a ruským prezidentom na summite krajín G20, ktorý sa uskutoční v novembri v Indonézii. Podľa informácií, ktoré denník získal od svojich zdrojov, sa americkí predstavitelia snažia vyhnúť aj tomu, aby sa obaja vodcovia stretli na chodbe alebo na seba narazili pri fotení.

Prezident Biden už minulý týždeň v rozhovore so CNN povedal, že nemá v pláne sa s Putinom na Bali stretnúť. Výnimku by urobil len v prípade, že by s ním ruský prezident chcel otvorene diskutovať o prepustení americkej basketbalovej hviezdy Brittney Grinerovej. Tá dostala tvrdý trest od ruského súdu za držanie drog. Podľa Washingtonu bol ale rozsudok politicky motivovaný.

„Vieme, čo si prezident Biden o prezidentovi Putinovi myslí. Myslí si, že je vrah a vojnový zločinec. A s vrahmi a vojnovými zločincami sa obvykle nestretávate,“ nechal sa počuť William Taylor, bývalý americký veľvyslanec na Ukrajine.

21:47 Ruský prezident Vladimír Putin podpísal nariadenie o bezpodmienečnom dodržiavaní termínov a výšky výplat vojakom povolaným v rámci čiastočnej mobilizácie. Oznámila to agentúra Interfax. Plat má podľa Putina činiť najmenej 195 000 rubľov mesačne (asi 3 200 eur).

Putin nariadil „čiastočnú mobilizáciu“ minulý mesiac a vzápätí z Ruska ušli alebo sa o to pokúsili státisíce Rusov v brannom veku. V médiách sa medzitým objavili správy o úmrtiach čerstvo zmobilizovaných vojakov, a to buď ešte v ruských posádkach, alebo na Ukrajine, kam prví vojaci dorazili bez akéhokoľvek výcviku.

„Dnes som podpísal nariadenie o bezpodmienečnom dodržiavaní termínov a výšky výplat. Pripomínam, že majú byť najmenej 195 000 rubľov za kalendárny mesiac. Zvlášť zdôrazním, že zahŕňajú aj obdobie prípravy a výcviku,“ povedal Putin počas zasadnutia bezpečnostnej rady.

V nariadení, zverejnenom na webe Kremľa, sa hovorí, že ministerstvám obrany a financií sa ukladá, aby stanovili výšku peňažného príspevku a ďalších platieb občanom povolaným k vojenskej službe za mobilizácie, a to na základe minimálnej zaručenej výšky najmenej 195 000 rubľov za kalendárny mesiac od zaradenia do zoznamov vojenskej jednotky, vrátane obdobia výcviku. Splniť toto nariadenie majú ministerstvá k 1. novembru.

Prezident tiež vyhlásil, že zmobilizovaní vojaci musia byť vybavení všetkým potrebným. Putin zrejme narážal na informácie z médií, že v mnohých prípadoch si zmobilizovaní vojaci museli zaobstarať aj životne dôležité vybavenie, napríklad nepriestrelné vesty, alebo balíčky prvej pomoci, na vlastné náklady, alebo im ich kupovali príbuzní.

**20:58 Od začiatku vojny na Ukrajine prichádzali správy o zlej logistike ruských vojsk. Zásobovanie viazlo a vojaci hladovali. Potom sa hovorilo aj o zle vyzbrojených vojakoch a nedávno sa objavili zvesti, že noví odvedenci si sami musia kupovať nepriestrelné vesty. Situáciu dokresľuje aj fakt, že „svetová veľmoc“ je odkázaná na iránske drony, píše Marián Repa.

Čítajte viac Terorista Putin

20:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Twitter zdôraznil, že obyvatelia jeho krajiny bojujú za demokratické hodnoty a slobodu. Vyjadril sa tak po tom, čo Európsky parlament udelil „odvážnemu ľudu Ukrajiny“ Sacharovovu cenu za slobodu myslenia za rok 2022.

„Ukrajinci dokazujú každý deň oddanosť hodnotám slobody a demokracie v boji proti teroristickému štátu – Ruskej federácii,“ napísal Zelenskyj na Twitteri.

V nominácii na Sacharovovu cenu europoslanci zdôraznili úsilie prezidenta Zelenského, ako aj úlohu jednotlivcov, zástupcov iniciatív občianskej spoločnosti a štátnych a verejných inštitúcií vrátane Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie, Julije ‚Tajry‘ Pajevskej, zakladateľky lekárskej evakuačnej jednotky Tajrini anjeli, Olexandry Matvijčukovej, právničky a predsedníčky Centra pre občianske slobody, hnutia občianskeho odporu Žltá stuha a Ivana Fedorova, starostu okupovaného ukrajinského mesta Melitopol.

Slávnostné odovzdanie ocenenia je naplánované na 14. decembra.

Čítajte viac Sacharovovu cenu za rok 2022 získal ukrajinský ľud

18:14 Madagaskarský prezident Andry Rajoelina odvolal ministra zahraničných vecí Richarda Randriamandrata z funkcie za to, že sa pri nedávnom hlasovaní na pôde OSN pridal k väčšine krajín, ktoré odsúdili ruský „pokus o nelegálnu anexiu“ štyroch čiastočne okupovaných ukrajinských regiónov. Informuje o tom v stredu agentúra Reuters citujúc dvoch nemenovaných predstaviteľov prezidentskej kancelárie.

Ako vysvetľuje TASR, Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) minulú stredu (12. októbra) drvivou väčšinou hlasov odsúdilo ruský pokus o anexiu ukrajinských území a zároveň vyzvalo všetky krajiny sveta, aby túto anexiu neuznali.

Za predmetnú rezolúciu, ktorá taktiež potvrdila suverenitu, nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc, hlasovali tri štvrtiny zo 193 členov VZ OSN, teda 143 krajín. Proti hlasovalo päť krajín – Rusko, Sýria, Bielorusko, Severná Kórea a Nikaragua – a 35 krajín vrátane Číny, Indie a Pakistanu a až 18 afrických krajín sa hlasovania zdržalo.

17:46 Do Ruska odišlo takmer päť miliónov ľudí z ukrajinských oblastí nezákonne anektovaných Moskvou. Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaja Patruševa. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Patrušev nespresnil, kedy a ako títo ľudia z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti prišli do Ruska. Uvedené oblasti anektovalo Rusko v rozpore s medzinárodným právom v septembri.

16:11 Cena, ktorú Ukrajina vynaložila v súvislosti so zostreľovaním ruských dronov iránskej výroby, niekoľkonásobne prevyšuje čiastku, ktorú na tieto drony minulo Rusko. Vyplýva to z analýz, ktoré v stredu zverejnili mimovládne organizácie. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Ukrajine sa za uplynulý mesiac podarilo zostreliť 161 dronov Šáhid-136, jeden dron Šáhid-129 a štyri väčšie bezpilotné lietadlá typu Mohádžir-6.

Čítajte viac Zostreľovanie dronov stálo Ukrajinu viac, než drony stáli Rusov

15:09 Iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v stredu naznačil, že jeho krajina pomáha zásobovať Rusko samovražednými dronmi, ktoré ruské sily používajú pri útokoch na Ukrajine. Napísala to tlačová agentúra AP, z ktorej čerpala TASR.

Chameneí sa v príhovore študentom v hlavnom meste Teherán dotkol aj iránskeho programu na vývoj týchto bezpilotných lietadiel, ktoré dokážu niesť výbušniny.

„(Naši nepriatelia) o vývoji vyspelých rakiet a útočných dronov tvrdili po zverejnení ich fotografií, že sú to snímky upravené vo photoshope,“ povedal Chameneí. „Teraz tvrdia, že iránske drony sú veľmi nebezpečné, a pýtajú sa, prečo ich predávame,“ dodal.

Irán popiera, že zásobuje Rusko útočnými dronmi, hoci tie, ktoré boli použité na bojiskách na Ukrajine, už Kyjev a západné štáty identifikovali ako drony Šáhid-136.

Šéf iránskych Revolučných gárd predtým tiež naznačil, že Teherán predáva zbrane veľmociam.

14:51 V centre Kyjeva sa v stredu popoludní ozvalo niekoľko hlasných výbuchov, informovali z ukrajinského hlavného mesta reportéri agentúry AFP. Podľa starostu Kyjeva Vitalija Klička išlo o zásahy protivzdušnej obrany, uvádza TASR.

„Nad Kyjevom zostrelila protivzdušná obrana niekoľko ruských rakiet. Letecký poplach naďalej platí. Zostaňte v krytoch! Protivzdušná obrana pokračuje v práci,“ napísal Kličko na sociálnej sieti Telegram.

14:28 Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v stredu obvinil Ruskom dosadených predstaviteľov, že evakuácia civilistov z okupovaného mesta Cherson je „propagandistické predstavenie“, pričom Ukrajinu neprávom vykresľujú ako agresora. Informovala o tom tlačová agentúra AP.

Chersonská oblasť, s rovnomenným hlavným mestom, je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko minulý mesiac protiprávne anektovalo. Miestni predstavitelia lojálni voči Moskve presviedčajú obyvateľov mesta, aby Cherson opustili, pretože postupujúce ukrajinské sily budú ostreľovať obytné štvrte.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie v stredu na sociálnej sieti Telegram napísal, že „Rusi sa snažia vystrašiť obyvateľov Chersonu lživými správami o ostreľovaní mesta našou armádou“. Podľa Jermaka to je „dosť primitívna taktika vzhľadom na to, že ukrajinské ozbrojené sily nestrieľajú na ukrajinské mestá – to robia iba ruskí teroristi“.

14:24 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v stredu stanné právo v ukrajinských oblastiach, ktoré Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo. Moskve to umožní sprísniť kontrolu na týchto územiach. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a AP.

„Podpísal som výnos o zavedení stanného práva v týchto štyroch subjektoch Ruskej federácie,“ povedal Putin v televíznom vysielaní zo zasadnutia ruskej Rady bezpečnosti. Kremeľ následne zverejnil výnos, podľa ktorého sa stanné právo začne vo štvrtok ráno.

Putin tiež oznámil, že Ruskom dosadení lídri okupovaných regiónov získajú mimoriadne bezpečnostné právomoci, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Nespresnil ani to, aké ďalšie opatrenia budú podniknuté na základe stanného práva. Z ruskej legislatívy podľa AP vyplýva, že na týchto územiach môže byť obmedzené cestovanie a verejné zhromažďovanie, sprísnená cenzúra a rozšírená právomoc bezpečnostných zložiek.

14:00 Žoldnieri z ruskej súkromnej polovojenskej organizácie Vagnerova skupina pracujú na opevnení obrannej línie vo Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámil to v stredu zakladateľ tejto skupiny ruský oligarcha Jevgenij Prigožin.

„Na kontaktnej línii známej ako Vagnerova línia sa buduje komplex opevnení… Ide o niekoľkostupňovú a vrstvenú obranu,“ uviedol Prigožin na sociálnej sieti svojej spoločnosti Konkord.

Ruský oligarcha sa v príspevku ďalej pýši, že línia ani nebola potrebná, pretože „samotná prítomnosť Vagnerovej jednotky na frontovej línii je nedobytnou stenou“.

13:50 Parlamentné strany Fínska sa zhodli na výstavbe plota na častiach hraníc krajiny s Ruskom.

„Ide o to, aby bola hranica dobre kontrolovaná a aby sme mohli preventívne ovplyvňovať situácie, ktoré by mohli na hraniciach nastať,“ uviedla pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu Yle fínska premiérka Sanna Marinová po stretnutí straníckych lídrov, ktoré sa konalo v utorok večer.

Marinová dodala, že jej vláda teraz chce vypracovať návrhy pilotného projektu, o ktorom bude parlament hlasovať ešte tento rok.

13:45 Realita môže bolieť, adresoval Rusku poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Vyjadril sa tak v stredu po tom, čo Ruskom dosadená samospráva Chersonskej oblasti oznámila, že ukrajinská armáda sa chystá pokúsiť sa naspäť dobyť okupované mesto Cherson a vyzvala obyvateľov na evakuáciu.

„Neuplynul ani mesiac od pompézneho oznámia anexie Chersonu a slávnostného koncertu na Červenom námestí a samozvaná samospráva mesta už… evakuuje v očakávaní ukrajinskej spravodlivosti. Realita môže bolieť, ak žijete vo fiktívnom svete fantázie,“ napísal Podoľak na Twitteri.

13:03 Ukrajinská armáda zostrelila od 13. septembra viac než 220 bezpilotných lietadiel iránskej výroby. V stredu to vo vyhlásení uviedli ukrajinské ozbrojené sily.

„Od prvého zostrelenia kamikadze-dronu Šáhid-136 iránskej výroby na území Ukrajiny 13. septembra… zničili vzdušné sily a ďalšie zložky obranných síl Ukrajiny 223 bezpilotných lietadiel tohto typu,“ vyhlásila ukrajinská armáda.

12:46 Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová poďakovala slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej a Slovensku za prijatie viac ako 700-tisíc ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Vyjadrila sa tak pred vystúpením slovenskej hlavy štátu pred poslancami EP v Štrasburgu, informuje TASR.

Metsolová po prijatí prezidentky SR na spoločnom brífingu takisto vyzdvihla solidaritu a pripomenula rozsiahlu politickú a vojenskú pomoc poskytovanú Ukrajine zo strany Slovenska.

12:26 Ruskí vojaci držia v zajatí približne 50 ukrajinských zamestnancov okupovanej Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES). V stredu to uviedol Petro Kotin, šéf ukrajinského štátneho podniku Enerhoatom, ktorý ju prevádzkuje. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu „bolo zajatých viac ako 150 ľudí z personálu závodu“, povedal Kotin. Dodal, že „niektorí z nich boli prepustení, ale sú aj takí, ktorých osud zatiaľ nie je známy“. Riaditeľ Enerhoatomu spresnil, že v zajatí je stále približne 50 ľudí.

V uplynulých týždňoch ruská armáda podľa Enerhoatomu zajala aj generálneho riaditeľa ZAES Ihora Murašova a námestníka generálneho riaditeľa pre personalistiku Valerija Martyňuka.

11:47 Kremľom dosadení predstavitelia v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti v stredu oznámili, že začali evakuáciu civilistov z Chersonu. TASR informuje podľa agentúry AFP.

Šéf Rusmi dosadenej oblastnej samosprávy Vladimir Saldo vyhlásil, že ruské sily „budú o Cherson bojovať až na smrť“, aby si ho udržali. Ukrajinská armáda v súčasnosti úspešne postupuje na juh.

„V Chersone sa začalo organizované sťahovanie obyvateľov na druhú stranu rieky Dnipro (Dneper),“ uviedli na sociálnych sieťach predstavitelia mesta Olešky, ktoré leží na opačnom, ľavom brehu Dnepra. Ruská štátna televízia Rossija 24 odvysielala zábery ľudí čakajúcich na trajekty, ktoré ich prepravia cez rieku.

11:26 Ukrajinský parlament v utorok odhlasoval vyhlásenie Čečenskej republiky Ičkéria za územie „dočasne okupované Ruskom“. Toto uznesenie podľa tlačovej agentúry Reuters zrejme rozhnevá Moskvu, ktorá v rámci svojich hraníc zastáva nulovú toleranciu voči akýmkoľvek prejavom separatizmu.

Ičkéria je historickým názvom juhoruského regiónu Čečensko, ktorý bol po rozpade Sovietskeho zväzu z roku 1991 spustošený dvoma krvavými vojnami medzi ruskými silami a čečenskými separatistami.

Na čele Čečenska s prevažne moslimským obyvateľstvom stojí v súčasnosti stúpenec Kremľa a niekdajší vojenský veliteľ Ramzan Kadyrov. Moskva výmenou za lojalitu voči Kremľu poskytuje tomuto regiónu obrovskú finančnú podporu.

Kadyrov patrí medzi jedného z najhorlivejších podporovateľov ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári a vyžiadala si už desaťtisíce mŕtvych a milióny vysídlených, ako aj zničené mestá a dediny.

11:10 Izrael naďalej vylučuje dodávky zbraní na Ukrajinu, a to aj napriek ruským útokom iránskymi bojovými dronmi na ukrajinskom území. V stredu o tom informovala tlačová agentúra DPA.

„Chcem jasne povedať, že my neposielame zbrane Ukrajine,“ vyhlásil v utorok večer izraelský minister obrany Benny Ganc pre rozhlasovú stanicu Kol Chaj.

Dodal, že Izrael posiela na Ukrajinu len zdravotnícku a humanitárnu pomoc – a tak to aj zostane.

11:02 Ruské útoky raketami a dronmi na elektrárne a ďalšiu infraštruktúru na Ukrajine sú „čírym terorom“, ktorý sa rovná vojnovým zločinom. Vo vystúpení v Európskom parlamente v Štrasburgu to v stredu povedala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

„Včera sme opäť boli svedkami cielených útokov Ruska na civilnú infraštruktúru. Znamená to novú kapitolu v už aj tak veľmi krutej vojne,“ uviedla von der Leyenová.

„Medzinárodný poriadok je veľmi jasný. Toto sú vojnové zločiny,“ zdôraznila. „Cielené útoky na civilnú infraštruktúru s jasným cieľom odrezať mužov, ženy a deti od vody, elektriny a vykurovania pred blížiacou s zimou sú činmi číreho teroru a takto ich aj musíme nazývať.“

Šéfka EK tiež zopakovala, že Európska únia bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. (tasr/reuters,dpa)

10:39 Bielorusko v stredu oznámilo, že začalo predvolávať občanov na preverenie ich spôsobilosti slúžiť v armáde, ale že neplánuje mobilizáciu. „Registrácia a odvod do armády sú úplne bežnou praxou a očakávame, že tieto činnosti ukončíme do konca tohto roka,“ uviedlo bieloruské ministerstvo obrany.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko ešte minulý týždeň v pondelok oznámil, že Minsk a Moskva nasadia na západných hraniciach Bieloruska spoločnú bojovú operačnú skupinu, čo označil za reakciu na vyostrenie napätia. Lukašenko následne tiež obvinil Litvu, Poľsko a Ukrajinu z výcviku bieloruských „radikálov“ na teroristický útok.

Nová spoločná vojenská skupina Ruska a Bieloruska vzbudila na Západe obavy, že by sa bieloruskí vojaci mohli pridať k ruským silám bojujúcim na Ukrajine. (tasr/reuters)

10:20 Proruské úrady v ukrajinskej Záporožskej oblasti tvrdia, že zmarili pokus ukrajinských špeciálnych jednotiek o znovuzískanie kontroly nad Záporožskou atómovou elektrárňou (ZAES), ktorá sa nachádza pri ukrajinskom meste Enerhodar. Vyplýva to z vyjadrenia proruského predstaviteľa Záporožskej oblasti Vladimira Rogova.

Rogov uviedol, že ukrajinské sily sa po ostreľovaní mesta Enerhodar snažili zmocniť ZAES, ktorá leží na brehu rieky Dneper, vylodením asi 30 lodí pri komplexe elektrárne, napísala ruská agentúra Ria Novosti. Tento pokus bol však podľa Rogova odvrátený. Dodal, že situácia v oblasti je pod kontrolou a evakuácia obyvateľov Enerhodaru nehrozí. (TASR/The Guardian,Sky News)

10:10 Poľský prezident Andrzej Duda uviedol, že „ak má byť Európa bezpečná, ak má byť bezpečný svet, ruský imperializmus treba zastaviť“. Ak Ukrajina padne, podľa jeho slov ďalšie na rade bude Poľsko.

Čítajte viac Duda: Ruský imperializmus treba zastaviť

9:53 Ukrajinský prezident Zelenskyj vymenoval v utorok Myroslava Kastrana za nového veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike. TASR o tom informuje na základe prezidentského nariadenia zverejneného na oficiálnej stránke úradu ukrajinského prezidenta. „Vymenovať Myroslava Myronovyča Kastrana za mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Ukrajiny v Slovenskej republike,“ uvádza sa v nariadení Zelenského.

Kastran doposiaľ pôsobil na oddelení štátneho protokolu ukrajinského ministerstva zahraničných vecí a ešte predtým zastával funkciu ukrajinského konzula v New Yorku v Spojených štátoch, uvádza spravodajský portál Ukrajinska pravda.

Jeho predchodcu na Slovensku Jurija Mušku odvolal Zelenskyj z funkcie ešte koncom júna. Ukrajinský prezident predtým avizoval odvolanie veľvyslancov, ktorí si neefektívne plnia svoje povinnosti. Muška bol veľvyslancom Ukrajiny na Slovensku od januára 2017. Pôsobil predtým tiež ako veľvyslanec v Maďarsku a Južnej Kórei.

„S výmenou na poste veľvyslanca sa na našej podpore Ukrajiny nič nemení a naším cieľom naďalej zostáva ukončenie konfliktu a stabilná Ukrajina ukotvená v Európskej únii,“ uviedol minulý týždeň po stretnutí s Muškom slovenský premiér Eduard Heger.

9:35 Významné prvky ruského vojenského vedenia sú čoraz nefunkčnejšie a čoraz menej nižších dôstojníkov dokáže organizovať a veliteľsky viesť nedávno mobilizovaných záložníkov. Uviedlo to v stredu vo svojej pravidelnej správe o situácii na Ukrajine britské ministerstvo obrany.

„Osem mesiacov po začiatku invázie sú hlavné prvky ruského vojenského vedenia stále nefunkčnejšie. Na taktickej úrovni sa takmer s istotou zmenšuje počet ruských nižších dôstojníkov schopných zorganizovať a viesť nedávno mobilizovaných záložníkov,“ uvádza britský rezort.

Ministerstvo poukazuje aj na to, že Rusko zbavilo funkcie od februára už veľkú väčšinu generálov s priamym operačným vedením. Avšak „ich nahradenie zatiaľ veľmi nezlepšilo výkon Ruska na bojisku“.

Nefunkčné vojenské velenie pritom podľa britského rezortu ovplyvní ruskú armádu viac, než by podobný jav ovplyvnil západné armády. „Podľa ruskej doktríny je totiž vývoj plánov z veľkej časti na samotnom veliteľovi a nejde o kolektívnu snahu v rámci širšieho štábu,“ uvádza rezort. (tasr/the guardian)

8:13 Ruskom dosadený zástupca Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny Kirill Stremousov uviedol, že vo veľmi blízkej budúcnosti sa začne boj o Cherson. „Civilným obyvateľom odporúčame, aby odišli z oblasti tvrdých vojenských akcií, ak je to možné, aby sa nevystavovali zbytočnému riziku," uviedol Stremousov v utorok večer na komunikačnej platforme Telegram.

Nový veliteľ ruských ozbrojených síl na Ukrajine Sergej Surovikin v utorok oznámil, že z mesta Cherson evakuujú civilistov a vojenskú situáciu označil za „napätú". „Nepriateľ sa nepretržite pokúša napadať pozície ruskej armády," povedal Surovikin v prvom televíznom rozhovore od svojho vymenovania do funkcie v skoršej časti tohto mesiaca. (sita, theguardian.com)

7:22 Irán vyslal na polostrov Krym inštruktorov, ktorí pomáhajú ruským vojakom ovládať iránske drony používané na útoky na Ukrajinu. Uviedli to denník The New York Times a stanica CNN s odvolaním sa na amerických predstaviteľov oboznámených s informáciami amerických spravodajských služieb.

Čítajte viac Iránski inštruktori na Kryme učia ruských vojakov ovládať drony

7:06 Časť Kryvého Rihu na juhu Ukrajiny a okolité obce sa ocitli bez prúdu po tom, ako Rusko zasiahlo zariadenie energetickej infraštruktúry v okrese. V stredu nadránom na to na sociálnych sieťach upozornil šéf vojenskej správy mesta Oleksandr Vilkul. V Charkove prišlo kvôli neustálemu ostreľovaniu už 150-tisíc ľudí o strechu nad hlavou, povedal podľa agentúry Unian starosta mesta Ihor Terechov.

Na obnovení dodávok prúdu v Kryvom Rihu a okolí pracujú energetici. Pokiaľ sa haváriu nepodarí odstrániť, zaistia úrady dovážku vody do postihnutých oblastí, spresnil Vilkul.

Rusko v posledných dňoch podniká intenzívne vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Prezident napadnutej krajiny Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že ruské údery za týždeň zničili 30 percent ukrajinských elektrární.

Terčom ruských vzdušných úderov je prakticky dennodenne druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov, ktoré pravidelne hlási zásahy rezidenčných oblastí. „Charkov od 24. februára čelí totálnemu ostreľovaniu nepriateľskými silami. Do dnešného dňa prišlo viac ako 150-tisíc ľudí o strechu nad hlavou,“ povedal podľa Unian vo vysielaní ukrajinskej televízie starosta mesta Terechov.

Starosta upresnil, že niektorí z týchto ľudí včas z mesta odišli. Tí, čo zostali, podľa neho nachádzajú útočisko na študentských internátoch.

5:45 Rusko bude na opätovné vybudovanie svojej armády do stavu pred vojnou na Ukrajine pravdepodobne potrebovať dva až štyri roky, povedal v utorok estónsky minister obrany Hanno Pevkur, ktorý zároveň vyzval na pokračujúci nátlak s cieľom udržať Moskvu pod kontrolou, uviedla agentúra AFP.

Pevkur na návšteve Washingtonu predpovedal dlhú vojnu a naliehal na Západ, aby stál pri Ukrajincoch dovtedy, kým nedosiahnu víťazstvo „pre slobodný svet“.

Estónsky minister obrany zároveň povedal, že podľa niektorých správ je arzenál Moskvy natoľko vyčerpaný, že používa svoj systém protivzdušnej obrany S-300 ako obyčajné rakety a že ruské granáty explodujú vo vzduchu, pretože sú príliš staré, cituje AFP.

Sankcie zo strany Západu podľa neho najviac zasiahli výrobu lietadiel a údržbu vrtuľníkov, keďže zbavili Rusko kľúčových komponentov. „Keď dokážeme nájsť nové spôsoby, ako postihnúť Rusko sankciami, určite to musíme urobiť,“ podotkol Pevkur, ktorý sa stretol aj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom.

Zároveň upozornil, že Rusko stále má kapacitu podnikať útoky, a to vrátane členských štátov Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorým je aj Estónsko.

Zľahčoval však možnosť jadrového úderu, ktorým hrozil ruský prezident Vladimir Putin po vyhlásení anexie štyroch ukrajinských oblastí, píše AFP.

Pentagón vo vyhlásení uviedol, že Austin pochválil Estónsko za jeho podporu Ukrajine" a „opätovne potvrdil záväzok USA odradiť ruskú agresiu proti spojencom v NATO“.