Ráno venčíme psov v lesoparku, a zrazu niečo – s prepáčením – drbne.
Dobermani stuhli, chvosty spustili, zmätene sa na nás pozerajú, akože: „Čo máme robiť? Bežať? Ľahnúť? Hľadať dve steny?“
Oksana hovorí: „Zvuk je akýsi nový.“ Stojíme, uvažujeme. Kuchynské expertky.
— Určite to nie je S-300, protilietadlový raketový systém šíri vibrácie. Žeby dron?
— Ale nie, pri bezpilotnom lietadle by bolo počuť bzučanie. Neznelo to ako bzukot.
— Nuž, ale nebol to ani Kalibr, žiadna tlaková vlna, ako po strele s plochou dráhou letu, tentoraz nebola.
— A nie je to ani salvový raketomet, ten to drbe v sériách.
— Hej, a protivzdušná obrana zvyčajne páli hlasnejšie.
Vychádzame na okraj lesoparku , a tam… Električka, ktorá sa vykoľajila!
Charkov, 238. deň vojny. Začali sme zabúdať, ako znie život v mierových časoch.