Nepokojných šesť týždňov v úrade premiérky
5. septembra – Britská ministerka zahraničných vecí Trussová bola zvolená za novú šéfku britskej Konzervatívnej strany, a teda aj britskú premiérku, so ziskom 57 percent hlasov. Konzervatívci ju vybrali, aby nahradila premiéra Borisa Johnsona.
6. septembra – Johnson formálne podal svoju rezignáciu kráľovej Alžbete II. a Trussová bola vymenovaná za premiérku.
8. septembra – Nová premiérka v prejave v parlamente sľúbila zastropovať od 1. októbra na dva roky ceny energií pre domácnosti, aby im pomohla vyrovnať sa s prudkým rastom cien energií, následkom vojny na Ukrajine. Najmenej na pol roka sľúbila podporu aj firmám. Plán zožal kritiku opozície, náklady naň sa odhadovali na desiatky miliárd libier.

23. septembra – Minister financií Kyseline Kwarteng predstavil plán takzvaného „minirozpočtu“, ako ho neskôr nazvali britské médiá. Bol to súbor opatrení, ktoré mali v krajine podporiť hospodársky rast a pomôcť zmierniť najhoršiu krízu životných nákladov za desiatky rokov. Súčasťou pomoci mali byť miliardové daňové škrty, najväčšie od roku 1972, a dotácie zhruba 60 miliárd libier, ktoré mali znížiť účty za plyn a elektrinu pre domácnosti a podniky. Plán vystrašil trhy a spôsobil pád britskej libry.
26. septembra – Centrálna banka v reakcii na pád libry oznámila ochotu zmeniť úrokové sadzby a „veľmi podrobne“ monitorovať finančné trhy. O dva dni neskôr oznámila, že začne neobmedzené nákupy štátnych dlhopisov a nakúpi toľko dlhodobých štátnych dlhopisov, koľko bude potrebné, aby stabilizovala finančné trhy.
29. septembra – Po týždňovom chaose na finančných trhoch Trussová vystúpila s obhajobou plánovaného zníženia daní a súboru ďalších opatrení s odôvodnením, že vláda musí začať okamžité kroky na naštartovanie hospodárskeho rastu.

3. októbra – Nepokoj na finančných trhoch i nesúhlas časti konzervatívnych poslancov prinútil Trussovú a Kwartenga k prvému ústupku. Odvolali plán na zníženie dane z príjmu pre ľudí s najvyššími príjmami, ktorý vyvolal nevôľu opozície i niektorých ekonómov.
10. októbra – V snahe upokojiť otrasenú dôveru investorov v nové ekonomické plány vlády posunul minister financií Kwarteng dátum zverejnenia podrobností tohto návrhu z 31. októbra na 23. novembra.
12. októbra – Premiérka Trussová pri poslaneckých interpeláciách trvala na svojom sľube neznižovať verejné výdavky v súvislosti s otázkami, ako bude vláda financovať plánované zníženie daní. Tiež vyhlásila, že jej vláda pristúpi k plánovanému zákonu, ktorý má jednostranne zrušiť časti severoírskeho protokolu dojednaného po brexite, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu s Európskou úniou.

14. októbra – Premiérka Trussová zbavila funkcie ministra financií Kyseliniho Kwartenga, nahradil ho Jeremy Hunt. Čiastočne zľavila z kontroverzného plánu tzv. minirozpočtu vyhlásením, že sa už nebude ďalej snažiť zastaviť zvýšenie dane z príjmov firiem, o ktorom rozhodla predchádzajúca vláda. Daň z príjmov firiem podľa nej stúpne o 25 percent, napriek pôvodnému plánu zmraziť ju na 19 percent, a verejné výdavky budú musieť rásť pomalšie, ako sa očakávalo.
17. októbra – Minister financií Jeremy Hunt v snahe upokojiť rozbúrené finančné trhy vyhlásil, že vláda zruší takmer všetky daňové škrty oznámené minulý mesiac, a naznačil, že chystá škrty vo verejných výdavkoch. Plánované zníženie základnej sadzby dane z príjmu o jeden percentuálny bod, ktoré malo vstúpiť do platnosti na budúci rok, sa podľa neho neuskutoční. Libra po jeho oznámení zosilnela, zatiaľ čo výnosy dlhodobých vládnych dlhopisov klesli.
19. októbra – Na úrade ministerky vnútra skončila Suella Bravermanová. V liste premiérke Trussovej, zverejnenom na twitteri, priznala, že „technicky porušila“ vládne pravidlá, keď poslala oficiálny dokument „dôveryhodnému kolegovi z parlamentu“ zo svojej osobnej e-mailovej adresy. V liste však dala najavo svoje „vážne obavy“ ohľadom odhodlania konzervatívnej vlády dodržať sľuby, ktoré voliči počuli pri posledných voľbách. Nahradil ju niekdajší minister dopravy Grant Shapps.
20. októbra – Trussová rezignovala na funkciu britskej premiérky.