Biely dom však nie je všemocný. Biden je demokratickým prezidentom a jeho strana momentálne ovláda Snemovňu reprezentantov a Senát, teda obe komory Kongresu. No už 8. novembra sa v USA konajú voľby. Američania si budú vyberať novú snemovňu a tretinu Senátu. Prieskumy ukazujú, že minimálne jednu komoru Kongresu ovládnu republikáni.
VIDEO: Ukrajina ako vzor? NATO precvičuje protivzdušnú obranu
Analýza prieskumov portálu Fivethirtyeight.com ukázala, že momentálne si 45,2 percenta Američanov želá, aby Kongres vládli republikáni. Opačný názor má 44,7 percenta obyvateľov USA.
Amerika na prvom mieste
Konzervatívci sa aj pod vplyvom exprezidenta Donalda Trumpa stále viac posúvajú k populisticko-krajne pravicovým pozíciám. Môže to mať vplyv na to, nakoľko budú Spojené štáty v budúcnosti podporovať Ukrajinu.
Finančné záležitosti vrátane pomoci pre Kyjev totiž musia väčšinou prejsť cez schvaľovací proces v Kongrese. V prípade, že republikáni budú mať po voľbách väčšinu v Snemovni reprezentantov, je možné, že dolnú komoru povedie kalifornský kongresman Kevin McCarthy. Tento politik nedávno naznačil, že jeho strana si môže klásť rôzne podmienky, keď sa bude rozhodovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu.
"Myslím si, že ľudia budú sedieť v recesii a nebudú vypisovať otvorené šeky pre Ukrajinu,“ vyhlásil McCarthy.
Denník Washington Post po slovách republikána napísal, že politik signalizuje, že je možné, že jeho strana bude proti ďalšej pomoci Kyjevu. Expert na americkú zahraničnú politiku Thomas Schwartz si však myslí, že noviny trochu preháňajú.
"McCarthyho presná citácia je, že sa nebude vypisovať otvorený šek Ukrajine. Jednoducho to znamená, že pomoc pre Kyjev sa bude posudzovať spoločne s ďalšími prioritami. Ak bude Rusko konflikt eskalovať, McCarthy môže povedať, že Ukrajina potrebuje ďalšiu podporu. Je to tiež príležitosť, ako zatlačiť na niektoré európske krajiny, najmä na Nemecko, aby robili viac,“ povedal pre Pravdu Schwartz, podľa ktorého sa dokonca zdá, že ruský prezident dosiahol v súvislosti s vojnou málo videnú jednotu na politickej scéne v Spojených štátoch.
Čítajte viac Stačí Putinovi vo vojne vydržať, kým sa vráti Trump? Odpovedá expertka
Profesor politológie z univerzity Claremont McKenna College John Pitney tvrdí, že veľkou výzvou môže byť, ak sa do Kongresu dostane príliš veľa prívržencov Trumpa.
"Títo republikáni by mohli predstavovať značný problém. Ďalšia podpora pre Kyjev si asi bude vyžadovať aj súhlas Kongresu. Trumpových stúpencov, ktorí strane dominujú, sloboda Ukrajiny príliš nezaujíma. Niektorí z nich sú izolacionisti, ktorí sú proti akejkoľvek zahraničnej pomoci. A ďalší zase rovno preferujú ruského prezidenta Vladimira Putina,“ skonštatoval pre Pravdu Pitney. Veľa teda bude závisieť od vnútorných pomerov v rámci Republikánskej strany. Faktom je, že napríklad bývalý viceprezident Mike Pence či líder republikánskej menšiny v Senáte Mitch McConnell jasne hovoria, že Ukrajinu je potrebné podporovať.
"USA a ich spojenci musia dodať prostriedky, ktoré Ukrajine umožnia zmariť ruskú agresiu,“ vyhlásil koncom minulého týždňa McConnell, keď spomenul, že Kyjev by mal dostať ďalšie systémy protivzdušnej obrany, delostrelectvo a raketomety s ďalekým dostrelom a humanitárnu a ekonomickú pomoc.
"Myslím si, že je alarmujúce, že jedno krídlo republikánov nie je práve veľkým podporovateľom americkej pomoci pre Ukrajinu. No iná skupina v strane vrátane bývalého viceprezidenta argumentuje, že USA musia Kyjev podporovať. Takže budeme svedkami vnútrostraníckeho boja a nie je jasné, kto ho vyhrá. Môj inštinkt mi však hovorí, že v prípade, že republikáni ovládnu Snemovňu reprezentantov alebo Senát, bude sa debatovať o obmedzení pomoci pre Ukrajinu a o nejakej dohode s Rusmi,“ uviedol pre Pravdu profesor politológie Steffen Schmidt z Iowskej štátnej univerzity.
Aj expert na americkú politiku a medzinárodné vzťahy z Glasgowskej univerzity Thomas Scotto pripomína, že medzi republikánmi nevládne v pohľade na ruskú vojnu jednota.
"Preto je zaujímavá otázka, čo sa stane s podporou pre Ukrajinu. Na jednej strane máte znižujúci sa, ale stále značný počet starších republikánov, ktorí sú jastrabmi a možno chcú, aby Bidenova administratíva urobila ešte viac. Pri republikánskych nováčikoch v snemovni však uvidíme, že to budú izolacionisti riadiaci sa sloganom Amerika na prvom mieste. Vo všeobecnosti tvrdia, že peniaze, ktoré vláda používa na podporu Ukrajine, by bolo lepšie vynaložiť na zaistenie bezpečnosti hraníc,“ povedal pre Pravdu Scotto.
Foto: SITA/AP, Andrii Marienko
Podľa odborníka však bez ohľadu na to, ako voľby dopadnú, bude mať Biden stále značný manévrovací priestor čo sa týka ukrajinskej politiky.
"Je nepravdepodobné, že by republikáni mali v oboch komorách takú väčšinu, že by šéfovi Bieleho domu mohli úplne zviazať ruky. Skepsa v rámci strany v súvislosti s podporou Ukrajiny je však mimoriadne nebezpečná vzhľadom na to, že môže Moskve signalizovať, že keď počká do roku 2024, môže sa objaviť republikánsky prezident, ktorý výrazne obmedzí americkú podporu Kyjevu,“ ozrejmil Scotto. Takýmto šéfom Bieleho domu by mohol byť Trump. Ten síce tvrdí, že keby bol v Oválnej pracovni on, Putin by sa vraj Ukrajinu neodvážil napadnúť, ale na druhej strane viac ráz kritizoval pomoc pre Kyjev a dokonca sa núkal za sprostredkovateľa mieru.
Problém demokratov?
Okrem republikánskych postojov k vojne v posledných dňoch rozvírili vody aj demokrati. Ľavicovo naladené krídlo strany poslalo do Bieleho domu list, v ktorom sa prihovára za priame diplomatické kontakty USA s Ruskom a za hľadanie realistického rámca pre prímerie.
Výzvu podpísalo 30 demokratických členov snemovne. Viacerí sa však od nej po zverejnení dištancovali. Tvrdia, že vznikla ešte v lete a odvtedy sa situácia zmenila. List tak šéfka klubu progresívcov Pramila Jayapalová v utorok stiahla. Podľa političky ho jej kancelára publikovala nedopatrením a nemá nič spoločné s diskusiou, ktorú o vojne vedú republikáni.
Jaypalová zdôraznila, že každá vojna sa končí rokovaním, ale progresívni jednoznačne a jednohlasne podporujú balíky vojenskej, strategickej a ekonomickej pomoci pre Ukrajincov.