246. deň: Moskva nevylučuje útok na komerčné satelity USA a spojencov. Západ vraj provokuje Rusko

VIDEO: Ukrajina ako vzor? NATO precvičuje protivzdušnú obranu.

23:21 Rusko oficiálne požiadalo Bezpečnostnú radu (BR) OSN o začatie medzinárodného vyšetrovania „vojensko-biologických aktivít“ Spojených štátov na Ukrajine. Vo štvrtok to oznámilo ruské ministerstvo zahraničných vecí, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Zástupca vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Adedeji Ebo v reakcii na túto žiadosť uviedol, že OSN nevie o žiadnom programe vývoja biologických zbraní na Ukrajine.

„Sme si vedomí toho, že Ruská federácia podala oficiálnu sťažnosť… týkajúcu sa obvinení z programov vývoja biologických zbraní na Ukrajine,“ povedal Ebo. Pripomenul, že vysoká predstaviteľka OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuová viackrát uviedla, že OSN „nemá poznatky o nijakom programe výroby biologických zbraní na Ukrajine“. OSN podľa jeho slov navyše nemá mandát ani technickú kapacitu na takéto vyšetrovanie.

20:52 Ukrajinské straty sú sedemkrát až osemkrát vyššie ako ruské, tvrdil dnes ruský prezident Vladimír Putin v debatnom klube Valdaj. Vyhlásil zároveň, že Rusko nemieni zasadiť Ukrajine jadrový úder. „Nepotrebujeme to urobiť. Nemalo by to žiadny zmysel, ani politický, ani vojenský,“ povedal.

„Straty (ukrajinských ozbrojených síl) miestami – hovorím o tom s poľutovaním – tieto straty bývajú jeden k desiatim, jeden k ôsmim, a to v neprospech ukrajinských ozbrojených síl. V poslednej dobe je to skoro vždy jeden k siedmim, jeden k ôsmim,“ vyhlásil Putin podľa agentúry TASS. „(Ukrajinské velenie) ľudí vôbec neľutuje. Či skutoční vlastenci môžu niečo také dopustiť? Idú priamo touto cestou, pokojne a na nič sa neobzerajú, nepremýšľajú,“ do­dal.

Putin ponechal bez vysvetlenia, ako súvisí jeho odhad ukrajinských strát s potrebou zmobilizovať 300-tisíc Rusov, poznamenal denník Ukrajinska pravda v narážke na Putinom vyhlásenú „čiastočnú“ mobilizáciu. Pozastavil sa tiež nad tým, že podľa šéfa Kremľa Ukrajinci bránia „nakradnuté miliardy“ uschované v západných bankách, a nie zvrchovanosť a celistvosť svojej krajiny. Diktátorovi nenapadlo, že by Ukrajinci mohli brániť svoje rodiny pred ruskými okupantmi a genocídou; Putin si však myslí, že po Kyjeve chodia tisíce ľudí s fakľami a svastikami, poznamenal ukrajinský denník.

19:03 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Moskva nemá v úmysle použiť jadrové zbrane na Ukrajine. Rusko podľa neho o použití takýchto zbraní nikdy nehovorilo, len to naznačovalo v reakcii na vyjadrenia západných lídrov. TASR informácie prevzala od stanice Sky News, denníka The Guardian a agentúr AFP a AP.

„Nepovažujeme to za potrebné. Nemá to zmysel, ani politický, ani vojenský,“ povedal Putin počas diskusie na politickom fóre v Moskve s tým, že ruská vojenská doktrína povoľuje použiť jadrové zbrane len v prípade obrany.

Šéf Kremľa opätovne obvinil Západ z „nukleárneho vydierania“. Jeho cieľom je vyvinúť tlak na spojencov Moskvy a neutrálne štáty a presvedčiť ich, že sa všetci musia spojiť proti Rusku, tvrdí Putin.

18:10 Ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok snažil vykresliť konflikt na Ukrajine i krízu okolo Taiwanu ako súčasť úsilia Západu zabezpečiť si celosvetovú nadvládu. USA a ich spojenci však napokon budú musieť s Ruskom viesť rozhovory, uviedol v prejave na politickom fóre v Moskve. TASR informácie prevzala od agentúr AP, Reuters a AFP.

Putin 24. februára vyslal ruskú armádu na Ukrajinu a vyvolal tým najväčšiu konfrontáciu so Západom od kubánskej raketovej krízy z roku 1962. Vo štvrtkovom prejave však vyhlásil, že Rusko nie je nepriateľom Západu, nikdy však nebude súhlasiť s tým, aby mu Západ diktoval, čo má robiť.

17:29 Rusko sa zatiaľ nerozhodlo, či predĺži svoju účasť na dohode umožňujúcej vývoz obilnín z Ukrajiny. O štvrtkovom vyjadrení hovorkyne ruského ministerstva zahraničných vecí Marije Zacharovovej informovala televízia CNN, z ktorej správy TASR čerpala.

Dohoda, ktorú v júli sprostredkovali OSN a Turecko, umožnila Ukrajine obnoviť export obilnín z čiernomorských prístavov, pozastavený vo februári po invázii Ruska. Platnosť dohody by mala vypršať v polovici novembra.

Zacharovová uviedla, že Kremeľ ju možno nepredĺži, pretože Rusko čelí vlastným problémom pri vývoze hnojív a poľnohospodárskych produktov napriek memorandu, ktoré vyrokovalo s OSN v rámci dohody o obilninách. Tento vývoz je podľa nej blokovaný v dôsledku západných sankcií.

16:21 Ruskí vyšetrovatelia začali trestne stíhať ruského vojaka s profesionálnym kontraktom s armádou, ktorý odmietol zúčastniť sa na Ukrajine „špeciálnej vojenskej operácie“. Tak Moskva nazýva vojnu proti susednej krajine. O stíhaní informovali dnes s odvolaním sa na ochrancu ľudských práv Pavla Čikova ruské médiá, podľa ktorých ide o prvý prípad svojho druhu. Nemenovanému vojakovi hrozia podľa Čikova až tri roky väzenia.

Podľa vyšetrovateľov obvinený nesplnil riadne vydaný rozkaz, aby sa vypravil na služobnú cestu kvôli účasti v bojových operáciách.

Denník Kommersant pripomenul, že federálna kriminálna ústredňa v stredu prvýkrát začala trestné stíhanie kvôli svojvoľnému opusteniu jednotky mobilizovanými vojakmi, za čo hrozí až päť rokov odňatia slobody. Vyšetrovatelia podľa denníka tiež preverujú dvoch mobilizovaných vojakov z radov evanjelickej Cirkvi svätej Trojice, ktorí odmietli odísť do vojny s odôvodnením, že viera im nedovoľuje chopiť sa zbraní. Ich obhajca argumentuje tým, že ruská ústava v týchto prípadoch umožňuje alternatívnu službu.

15:45 Nemecká vláda spochybnila tvrdenia Ruska, že časť z plynovodovej infraštruktúry Nord Stream je schopná dodávať zemný plyn aj po sabotáži z 26. septembra. V reakcii na formálnu parlamentnú otázku krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) uviedla, že je „pravdepodobné, že sabotáž so silnými explóziami mala negatívne dopady na oba plynovody a tie v súčasnosti už nie sú technicky dostupné,“ informuje denník Guardian.

15:00 Podľa gubernátora Kyjevskej oblasti Oleksija Kulebu chýba v tomto regióne, vrátane Kyjeva, 30 percent kapacít na výrobu elektrickej energie. Upozornil obyvateľov, že sa musia pripraviť na núdzové odstávky na neurčitý čas.

„Nepriateľ v noci poničil súčasti energetickej infraštruktúry v našej oblasti. Viaceré kriticky dôležité zariadenia boli zničené,“ povedal Kuleba. Už skôr počas štvrtka podobné vyhlásenie zverejnila aj spoločnosť Ukrenerho. „Musíme sa pripraviť na mimoriadne výpadky elektriny na neurčitý čas,“ uviedol tiež Kuleba a znovu vyzval ľudí, aby obmedzili spotrebu energie. Úrady už skôr vyhlásili, že pôvodný harmonogram pre odstávky plánované na štvrtok už neplatia.

Po poslednej sérii ruských útokov spoločnosť Ukrenerho obmedzila dodávky nielen v Kyjevskej, ale aj v Černihivskej, Čerkaskej a Žytomyrskej oblasti.

14:45 Ruskom dosadení predstavitelia okupovanej Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny vo štvrtok nariadili, aby sa miestnym obyvateľom odpočúvali telefóny. Údajne tak dodržiavajú vojenskú cenzúru, ktorú nariadil ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením stanného práva.

„Od dnešného dňa budú v Záporožskej oblasti orgány presadzovania práva vykonávať náhodné kontroly mobilných telefónov obyvateľov,“ uviedol Moskvou dosadený predstaviteľ Vladimir Rogov. Dodal, že tí, ktorí získavajú informácie „z propagandis­tických zdrojov teroristického režimu Kyjeva“, budú najskôr upozornení a neskôr dostanú pokutu.

14:40 Ruská okupačná správa v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny tvrdí, že evakuovala už vyše 70 000 ľudí. Povedal to vo štvrtok šéf tamojšej Rusmi dosadenej oblastnej administratívy Vladimir Saľdo s tým, že týchto ľudí z mesta Cherson a jeho okolia presťahovali na ľavý breh rieky Dneper, informuje agentúra AP.

Miestne proruské úrady zároveň civilistov stále vyzývajú, aby z oblasti odišli. Obávajú sa pritom protiofenzívy Kyjeva zameranej na opätovné získanie mesta Cherson, ktorého sa ruské ozbrojené sily zmocnili už v prvých dňoch po začatí invázie.

14:30 Ukrajina posilnila svoje jednotky na severe krajiny pri hraniciach s Bieloruskom. Chce tým predísť možnému obnoveniu útokov ruských jednotiek z tohto štátu. Bielorusko nie je do konfliktu priamo zapojené, svoje územie však Moskve poskytlo pre začatie invázie tento rok 24. februára.

„V súčasnosti (v Bielorusku) nepozorujeme utváranie útočných jednotiek. Ale hrozby tu boli a budú,“ uviedol generál Oleksij Hromov z ukrajinského generálneho štábu a dodal, že Rusko na niektorých bieloruských leteckých základniach zhromažďuje svojich vojakov, napísala agentúra Unian.

14:15 Ruská vojenská invázia na Ukrajinu urýchli vo svete prechod od fosílnych palív k „udržateľnejšej a bezpečnejšej energetike“, takže objem celosvetových emisií by mal dosiahnuť vrchol v roku 2025. Vyhlásila to vo svojej štvrtkovej správe Medzinárodná energetická agentúra (IEA).

Podľa IAE medzinárodné energetické trhy prechádzajú hlbokými zmenami, pričom jednotlivé krajiny sa usilujú adaptovať sa na prerušenie dodávok surovín z Ruska do Európy.

14:00 Rusko už nikdy nebude ropnou veľmocou, tvrdí vo svojej správe Medzinárodná energetická agentúra (IEA). Narušenie odvetvia v krajine sa deje „s rýchlosťou, ktorú si málokto dokázal predstaviť“.

Čítajte viac Putin prehral vojnu v dôležitej oblasti. Rusko ropnou veľmocou už nikdy nebude, teraz ho čakajú tri scenáre, ukazuje správa

13:45 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Ukrajina sa odmietla zúčastniť na mierových rokovaniach s Ruskom na príkaz Washingtonu. Vo štvrtok to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Dokumenty boli pripravené… A zrazu sa ukrajinská strana stiahla a vyhlásila, že nie je ochotná v rokovaniach pokračovať,“ povedal Peskov a dodal, že podľa Putina je „zjavné, že príkaz na zastavenie vyjednávaní prišiel z Washingtonu“.

„My (s rokovaním) súhlasíme, ale v tomto prípade ide o absolútnu neochotu z ukrajinskej strany,“ vyhlásil Peskov. Podľa jeho slov je Rusko pripravené zaistiť, že sa „jeho záujmy ocitnú na rokovacom stole“.

13:30 Servery Poľského Senátu a Slovenskej Národnej rady napadli hekeri. V Poľsku útok na servery Senátu prišiel po tom, ako jeho členovia v stredu schválili uznesenie, v ktorom označili režim v Rusku za teroristický. Vyzvali v ňom medzinárodné spoločenstvo, aby podporilo vznik osobitného tribunálu, ktorý by stíhal ruských vojenských a politických predstaviteľov za agresiu voči Ukrajine.

Čítajte viac Poliaci označili Rusko za teroristický štát. Servery Senátu napadli hekeri

13:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa opakovane snaží, aby Izrael konečne vojensky pomohol jeho armáde. Naďalej to však vyzerá, ako keby zvonil i búchal na dvere, za ktorými si domáci pán silno zapchal uši.

Čítajte viac Židovský štát sa vykašľal na Zelenského

12:45 Komerčné satelity Spojených štátov a ich spojencov by sa pre Rusko mohli stať legitímnym cieľom, ak by sa zapojili do vojny na Ukrajine. Členom výboru Valného zhromaždenia OSN to povedal vysokopostavený ruský diplomat Konstantin Voroncov.

„Kvázi civilná infraštruktúra môže byť legitímnym cieľom pre odvetný útok,“ povedal podľa agentúry Reuters Voroncov. Západ podľa neho Rusko použitím satelitov na podporu Ukrajiny provokuje. „Bavíme sa o zapojení civilnej kozmickej infraštruktúry, vrátane tej komerčnej, zo strany USA a ich spojencov vo vojnovom konflikte,“ dodal Voroncov, ktorý je námestníkom na odbore ruského ministerstva zahraničia pre nešírenie a kontrolu zbraní.

Ruský diplomat konkrétne nespomenul žiadnu západnú spoločnosť, na Ukrajine však napríklad internet zabezpečuje satelitnú sieť Starlink spoločnosti SpaceX miliardára Elona Muska. Podľa ukrajinských zdrojov tiež Kyjev nedávno získal prístup k informáciám zo satelitov fínskej spoločnosti ICEYE.

12:10 Ruská armáda v noci na štvrtok zasiahla elektrizačnú sústavu na strednej Ukrajine, informoval prevádzkovateľ ukrajinskej siete Ukrenerho. Nevylúčil, že bude musieť ešte viac obmedziť dodávky elektrickej energie. Z Ruskom okupovaného Krymu je hlásený útok dronu na elektráreň.

„Infraštruktúra na hlavnej sieti ukrajinského energetického systému v centrálnej časti krajiny bola poškodená,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho na sociálnej sieti Telegram.

12:05 Rakúska firma BRP-Rotax skúma, ako jej motory skončili v bezpilotných lietadlách údajné iránskeho pôvodi, ktoré používa Rusko v bojoch na Ukrajine. Spoločnosť vyrába motory pre ľahké a ultraľahké lietadlá, ktoré patria ku špičke vo svojom odbore a sú obľúbené pre svoju spoľahlivosť, píše denník La Repubblica. Spoločnosť odmieta, že by motory Rusku či Iránu oficiálne predala. Odborníci poukazujú na to, že motory Rotax sú v Európe celkom často cieľom krádeží.

Ukrajinským silám sa nedávno podarilo zabezpečiť v relatívne málo poškodenom stave jeden z dronov, ktoré Rusko používa pri bojoch proti Ukrajine. Bezpilotný prostriedok sa zrútil do mora neďaleko Odesy. Podľa Kyjeva išlo o iránske bezpilotné lietadlo Mohadžír-6. Neskoršie analýzy ukázali, že dron používal motor vyrobený rakúskou firmou BRP Rotax, ktorá je súčasťou kanadskej skupiny Bombardier Recreational Products (BRP).

12:00 Rusko v noci na štvrtok ostreľovalo juhoukrajinské Záporožie, strely zasiahli predmestie oblastnej metropoly. Útok si nevyžiadal žiadne obete, ale poškodil bližšie neurčené zariadenie infraštruktúry, ktoré začalo horieť, uviedol šéf správy Záporožskej oblasti Oleksandr Staruch. Požiar sa podarilo uhasiť.

Po zásahu ruskými strelami prepukol požiar aj v Kyjevskej oblasti, podľa posledného vyjadrenia oblastného gubernátora Oleksija Kulebu okolo 3.00 h SELČ na mieste zasahovali hasiči. Podľa predbežných informácií si útok nevyžiadal ani žiadne zranenia, ani obete na životoch. Niektoré strely podľa Kulebu zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana. Polícia následne podľa agentúry Unian uviedla, že na oblasť v noci na štvrtok zaútočilo šesť ruských bezpilotných lietadiel.

11:30 Moskvou dosadení predstavitelia na anektovanom polostrove Krym vo štvrtok informovali, že v noci sa jedna tepelná elektráreň stala terčom útoku dronom. Podľa ich slov však k jej vážnemu poškodeniu nedošlo. Informuje o tom agentúra AFP.

„Dnes v noci došlo k útoku bezpilotného lietadla na tepelnú elektráreň Balaklava,“ informoval Moskvou dosadený gubernátor Michail Razvožajev na platforme Telegram. Transformátor bol podľa jeho slov poškodený len minimálne a k nijakým obetiam na životoch nedošlo.

10:45 Vymenovaním moskovského starostu Sergeja Sobianina za koordinátora bezpečnostných opatrení v regiónoch Ruska počas „špeciálnej operácie“ na Ukrajine chce Kremeľ odvrátiť verejnú kritiku od rozhodnutí prezidenta Vladimira Putina, konštatuje britské ministerstvo obrany.

„Toto opatrenie pravdepodobne povedie k užšiemu zapojeniu regionálnych gubernátorov do systému národnej bezpečnosti Ruska,“ uviedol rezort obrany v Londýne s odvolaním sa na zistenia tajných služieb.

Väčšie zapojenie regionálnych predstaviteľov do celoštátnej politiky má podľa Londýna pomôcť odvrátiť verejnú kritiku od vedenia krajiny. Počas ukrajinskej protiofenzívy na severovýchode a juhu Ukrajiny takáto kritika zaznievala len zriedka, konštatuje DPA.

10:35 10:35 Stav ruskej armády na Ukrajine je dlhodobo zlý a ďalej sa zhoršil počas leta tohto roka, po ktorom nasledovala ukrajinská protiofenzíva. Píše to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), podľa ktorého jeho hodnotenie podporuje aj materiál agentúry Reuters založený na dokumentoch a osobných denníkoch nájdených v opustenom ruskom stanovišti v Balakliji v Charkovskej oblasti.

Čítajte viac Zistenia Reuters a ISW potvrdzujú správy o zlom stave ruskej armády

10:20 Z verejného priestranstva na štyroch miestach v Poľsku zmiznú pomníky vztýčené po druhej svetovej vojne na počesť Červenej armády. Podľa portálu gazeta.pl o tom informoval Inštitút národnej pamäti (IPN), ktorý v Poľsku vyšetruje zločiny nacistickej a komunistickej diktatúry.

„Stále sa snažíme o to, aby vo všetkých obciach boli všetky tieto pomníky odstránené, avšak uznávam, že je to silno oneskorené a že tie pomníky v poľskom verejnom priestore dávno už štát nemali,“ povedal riaditeľ IPN Karol Nawrocki. Dodal, že je dôležité Poliakom v malých dedinkách, kde sa o pomníky stará už niekoľká generácia, pripomínať, že vojaci Červenej armády po porážke nacistického Nemecka do Poľska nepriniesli oslobodenie, ale novú neslobodu. Miestne samosprávy podľa Nawrockého návrh IPN odstrániť pomníky na počesť Červenej armády prijali dobre, najmä kvôli tomu, že ústav by chcel postaviť namiesto nich pamätníky nové, venované ľuďom, ktorých považuje za skutočných hrdinov.

9:50 Šéf Úradu Organizácie Spojených národov pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) Martin Griffiths je „relatívne optimistický“, že dohodu o vrátení ukrajinského obilia a ruského obilia a hnojív na svetové trhy predĺžia aj po polovici novembra. Dohoda o otvorení čiernomorských prístavov uzavretá v júli má 120-dňový limit. Griffiths, ktorý sa sústreďuje na ukrajinskú časť dohody, zatiaľ čo predstaviteľka OSN pre obchod Rebeca Grynspan na ruskú stranu, uviedol, že by radi videli rýchle obnovenie dohody. „Je dôležitá pre trh. Je dôležitá pre kontinuitu a som stále relatívne optimistický, že to dosiahneme. Ťažko na tom pracujeme,“ povedal.

9:00 Rusko sa v stredu v Bezpečnostnej rade OSN znova pokúsilo odvrátiť pozornosť od používania iránskych dronov v konflikte na Ukrajine a zabrániť súvisiacemu vyšetrovaniu. Vysoké vedenie OSN podľa neho prekročilo svoje povinnosti, keď plánuje vyslať expertov na Ukrajinu, aby preskúmali bezpilotné lietadlá, o ktorých sa predpokladá, že ich vyrobil a odoslal Irán. Informuje o tom na svojej webstránke televízia CNN.

8:32 Organizácia Spojených národov (OSN) začala na Ukrajine používať satelitné zobrazovanie „pred a po“, aby monitorovala stav tamojších súčasnou vojnou poškodených či zničených kultúrnych pamiatok. V noci na štvrtok oznámila, že svoju monitorovaciu platformu v priebehu niekoľkých dní sprístupní aj pre verejnosť.

Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) uviedla, že sa jej podarilo overiť poškodenie 207 kultúrnych pamiatok na Ukrajine vrátane 88 cirkevných objektov, 15 múzeí, 76 budov historického či umeleckého významu, 18 pomníkov a desať knižníc.

„Je to zlé a môže to byť ešte horšie,“ zhodnotila situáciu riaditeľka UNESCO pre kultúru a mimoriadne situácie Krista Pikkatová. AFP dodáva, že na Ukrajine sa nachádza sedem lokalít, ktoré sú zapísané do svetového dedičstva UNESCO, zatiaľ však nebola poškodená ani jedna z nich.

7:51 Rusko za posledný deň proti Ukrajine podniklo 18 leteckých úderov, štyri raketové útoky a vyslalo 56 striel zo salvových raketometov. Informoval o tom ukrajinský generálny štáb v dnešnom rannom hlásení o situácii na bojisku. Ostreľovanie v noci na dnes zasiahlo tiež Kyjevskú oblasť, uviedla tamojšia správa.

Ruská armáda „pokračuje v ničení kritickej infraštruktúry a civilných budov“, uvádza ukrajinské velenie. Údery v stredu hlásili mestá v Záporoží na juhu krajiny, Kupjansk na severovýchode a Družkivka na východe.

Po zásahu ruských striel v Kyjevskej oblasti prepukol požiar, podľa posledného vyjadrenia oblastného gubernátora Oleksija Kulebu okolo 3:00 SELČ na mieste zasahovali hasiči. Podľa predbežných informácií si útok nevyžiadal ani žiadne zranenia, ani obete na životoch. Niektoré strely podľa Kulebu zneškodnila ukrajinská protivzdušná obrana.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu ostreľuje tiež pozície ukrajinských vojsk pozdĺž frontovej línie a naopak svoje pozície upevňuje – najmä na ľavom brehu Dnepra. Tvrdenia znepriatelených strán nemožno nezávisle overiť. (čtk)

7:30 Slovinská vláda vyvrátila tvít ruského ministerstva zahraničných vecí, ktoré na sociálnej sieti pripojilo k fotografii zo Slovinska varovanie, že Ukrajina už pripravuje takzvanú špinavú bombu.

Čítajte viac Slovinská vláda vyvracia ruský tvít o ukrajinskej špinavej bombe

7:00 Ukrajinskí vojaci úspešne odrážajú opakované útoky ruských síl blízko dvoch kľúčových miest Avdijivka a Bachmut vo východnom regióne Donbas, povedal v stredu večer v pravidelnom videopríhovore prezident Volodymyr Zelenskyj. Ruskú taktiku boja pritom označil za šialenú. Zelenskyj tiež povedal, že z frontu prídu dobré správy, ale podrobnosti neuviedol.

Zelenského poradca Oleksij Arestovyč v utorok povedal, že v jeden deň zaútočili Rusi na Bachmut pred poludním až osemkrát a zakaždým ich ukrajinskí vojaci zatlačili späť.

Zelenskyj sa v príhovore nezmienil o tom, čo sa deje v blízkosti juhoukrajinského mesta Cherson, ktoré je v rukách promoskovských síl. Ukrajinskí vojaci vravia, že tam očakávajú tvrdý boj. „Vo všeobecnosti, posilňujeme svoje pozície po celej frontovej línii, oslabujeme spôsobilosti votrelcov, ničíme ich logistiku a pripravujeme pre Ukrajinu dobré správy,“ dodal prezident.

Ukrajinský líder takisto oznámil, že pri najnovšej výmene zajatcov medzi oboma stranami sa dostalo na slobodu desať Ukrajincov. (tasr/reuters)

6:30 Spojené štáty sú z vojenského hľadiska najväčším podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii. Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí už vláda Joea Bidena poskytla Kyjevu pomoc v hodnote viac ako 17,5 miliardy dolárov. Biely dom však nie je všemocný.

Čítajte viac Ustúpi Amerika Rusku? Voľby môžu oslabiť podporu USA pre Ukrajinu

6:05 Šéf americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns podľa informácií televízie CNN skôr tento mesiac navštívil Ukrajinu, aby sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími predstaviteľmi. Spravodajský web CNN to napísal v stredu s odvolaním sa na dva nemenované zdroje oboznámené s cestou.

„Počas návštevy posilnil záväzok USA poskytovať Ukrajine podporu v jej boji proti ruskej agresii, vrátane pokračujúceho zdieľania spravodajských informácií,“ povedal CNN jeden z amerických predstaviteľov. Ďalšie podrobnosti o ceste zdroja podľa televízie poskytnúť odmietli.

CNN píše, že Burnsova cesta prišla v čase, keď sa USA čoraz viac obávajú, že Rusko môže v boji na Ukrajine siahnuť po jadrových zbraniach. Burns a ďalší americkí predstavitelia verejne vyhlásili, že nevidia žiadne dôkazy o tom, že by sa Moskva na takýto krok aktívne pripravovala, ale činitelia oboznámení sa so spravodajskými informáciami varujú, že riziko je možno najvyššie od februára, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu. Americký prezident Joe Biden v utorok Rusko varoval, že by urobilo vážnu chybu, ak by na Ukrajine použilo taktickú jadrovú zbraň.

Putin v stredu vyhlásil, že Ukrajina stratila svoju zvrchovanosť a riadi ju Spojené štáty, ktoré ju využívajú ako baranidlo proti Rusku a vôbec proti spoločenstvu bývalých sovietskych republík. „Ukrajina sa stala nástrojom americkej zahraničnej politiky,“ povedal Putin podľa agentúry Interfax pred šéfmi delegácií spojeneckých republík na moskovskej schôdzke bezpečnostných orgánov a tajných služieb. Ruský prezident tiež nariadil posilniť bezpečnosť objektov dopravnej a energetickej infraštruktúry v obave pred útokmi, aký 8. októbra poškodil Kerčský most, vedúci z Ruska na anektovaný Krym. Moskva tento útok pripisuje ukrajinským tajným službám.

Šéf NATO Stoltenberg v stredu podľa agentúry DPA uviedol, že cieľom aliančnej podpory Ukrajine je zabezpečiť jej lepšiu pozíciu, ak sa vráti k rokovaniam s Ruskom. „To, čo môže Ukrajina dosiahnuť pri rokovacom stole, úplne závisí od jej sily na bojisku,“ podčiarkol Stoltenberg.