Štáty EÚ zatiaľ nedospeli k dohode, čo s cenami plynu, hoci na stole sú viaceré návrhy. Ktorým smerom sa únia pohne?
Medzi členskými štátmi skutočne nie je konsenzus o tom, či by sme mali mať cenový strop týkajúci sa všetkého dovážaného plynu. Hoci má táto myšlienka pomerne širokú podporu, stále existujú jej hlasní odporcovia. Obávajú sa toho, že tento návrh by narušil fungovanie trhu EÚ a zvýšil by dopyt po plyne, prípadne by znamenal problém, že dovozcovia plynu by o Európu nemali túto zimu potrebný záujem. Európska komisia (EK) zverejnila svoje návrhy a väčšina z nich sa týka energetickej prevádzky pred budúcou zimnou sezónou. Sú to dôležité kroky, lebo zima 2023 až 2024 bude tiež veľmi ťažká, ale neriešia situáciu v najbližších mesiacoch. V súčasnosti už existuje návrh na obmedzenie rastu a nestálosti cien plynu. Na holandskej plynovej burze by sa zaviedol dynamický pásmový strop cien transakcií. No ešte sa len uvidí, ako by mohol vyzerať a aký bude mať vplyv. EK tiež predložila návrhy, ktorých cieľom je dosiahnuť väčšiu prehľadnosť krokov v prípade hlbšej krízy a stanoviť jasné štandardné pravidlá pre solidaritu. Zároveň majú viesť k čo najefektívnejšiemu využívaniu energetickej infraštruktúry a udržaniu úsilia o zníženie dopytu po plyne.
VIDEO: Heger: Nemecko nám pri strope cien na plyn ustúpilo
Čo sa z toho podarí?
Už o niekoľko týždňov nám vystaví účet realita. Existujú obavy, že nebude dohoda na cenových limitoch a nezmieria sa rozdielne pohľady medzi Nemeckom na jednej strane a Francúzskom, Španielskom, Talianskom a krajinami strednej a východnej Európy na druhej strane. A bez toho budeme mať čoraz viac individuálnych opatrení členských štátov. Tie by mohli viesť aj k tomu, že medzi krajinami bude oveľa menej solidarity, ktorá však môže byť potrebná, ak sa problémy prehĺbia a čelili by sme nedostatku plynu.
Slovensko v istom momente pohrozilo, že si môže ponechať elektrinu, ktorú kúpili zahraniční zákazníci. Prispievajú takéto vyhlásenia k hľadaniu riešení?
Myslím si, že je to presný príklad toho, akým výzvam EÚ čelí. Bez spoločných nápadov a dohody o tom, čo robiť s plynom a energetickou krízou na úrovni únie, a bez riešenia obáv Nemecka a menších členských štátov zo severovýchodnej Európy, budeme svedkami čoraz výraznejších protekcionistických krokov zameraných na záchranu vlastných trhov a zákazníkov. Vyzerá to tak, že medzi členskými štátmi narastá rozčarovanie a dokonca hnev proti Nemecku, ktoré bolo výrazne závislé od ruského plynu, ale zdráha sa dať súhlas s celoeurópskymi opatreniami. Vláda v Berlíne už niekoľko mesiacov aktívne hľadá vlastné riešenia. Podpisuje nové zmluvy, buduje infraštruktúru a nedávno prijala schému pomoci vo výške 200 miliárd eur, ktorá má podporiť nemeckých konečných spotrebiteľov plynu.
Môže sa EÚ posunúť ku skutočnej energetickej bezpečnosti, keď krajiny ako Maďarsko stále výrazne spolupracujú s Ruskom?
Budapešť určite bráni pokusom únie uvaliť ďalšie sankcie na Moskvu a profituje z dodávok plynu a ďalších energií z Ruska. Keby však problémom bolo len Maďarsko, som si istá, že by pre úniu nebolo až také zložité nájsť spôsob, ako sa pohnúť vpred. Viac sa obávam toho, ako som už uviedla, že medzi členskými štátmi EÚ sú väčšie rozdiely, a je mimoriadne ťažké nájsť spoločné riešenia čoraz výraznejších výziev, ktorým čelí únia. Z energetického hľadiska tu máme problém cien plynu a jeho dostupnosti, respektíve celkovej dostupnosti energií a toho, ako spoločne prežiť túto zimu. Ale je tu paralela s krízou na Ukrajine. Preto musí zostať EÚ jednotná, aby mohla účinne pomôcť Kyjevu. Som si celkom istá, že v únii naozaj chceme ukončiť našu závislosť od ruskej energie, aj keď túto a budúcu zimu to ešte môže byť dosť náročné. Stále však nie som presvedčená, či existuje podobné odhodlanie medzi všetkými členskými štátmi, hoci aj bez Maďarska, že musíme pokračovať v podpore Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné.