Zrátaných je však zatiaľ len o niečo viac ako 20 percent volebných obvodov. Lula, ktorý bol favoritom volieb, navyše percentuálny rozdiel postupne znižuje.
Dnešným hlasovaním vo viac ako 200-miliónovej latinskoamerickej mocnosti vyvrcholil vyhrotený súboj medzi sedemdesiatšesťročným Bolsonarom a o desať rokov starším Lulom. Kým Bolsonaro čelil častej kritike, a to aj zahraničia, kvôli populizmu a opatreniam, ktorými prispel k výrazne rýchlejšiemu ničeniu amazonského pralesa, pred Lulou zase varovali niektorí investori a podnikatelia chýbajúci konkrétny ekonomický plán, ktorý je podľa nich obzvlášť dôležitý v tejto kritickej dobe.
Prvé kolo volieb vyhral začiatkom októbra Lula, ktorý bol hlavou štátu v rokoch 2003 až 2010, keď získal 48,4 percenta hlasov, Bolsonaro dostal 43,2 percenta.
Foto: SITA/AP, Andre Penner
Výsledok nedeľňajšieho druhého kola volieb v najväčšej krajine Latinskej a štvrtej najväčšej svetovej demokracii, preto považujú pozorovatelia za otvorený.
Obavy vyvolávajú Bolsonarove vyhlásenia, v ktorých naznačoval, že by v prípade svojej prehry nemusel uznať výsledok volieb. Niektorí jeho stúpenci ho otvorene vyzývajú, aby za takýchto okolností uskutočnil vojenský prevrat. Bolsonaro, ktorého niektoré médiá označujú za „Trumpa z trópov“, však v piatok večer prisľúbil, že rozhodnutie voličov bude rešpektovať.
Predvolebná kampaň, ktorá bola podľa analytikov veľmi ostrá a „špinavá“, plná vzájomného osočovania a osobných útokov, hlboko polarizovala brazílsku spoločnosť. Bolsonaro sa dlhodobo štylizuje ako obranca konzervatívnych kresťanských hodnôt, zatiaľ čo Lula sľubuje hospodársku prosperitu, razantnejší boj proti chudobe a ochranu Amazonského pralesa.
Bolsonaro sa snažil strašiť voličov tvrdeniami, že zvolenie Lulu da Silvu, ktorého označuje za zlodeja a komunistu, bude znamenať návrat korupčných praktík, legalizáciu drog a interrupcií či prenasledovanie kresťanov.
Foto: SITA/AP, Eraldo Peres
Lula da Silva zase vykresľuje Bolsonara ako malého diktátora, či dokonca ako kanibala či pedofila, ktorý veľkou mierou prispel k ničeniu amazonského daždového pralesa. Podľa ochrancov životného prostredia brazílske prezidentské voľby rozhodnú aj o ďalšom osude Amazónie.
K volebným urnám môže pristúpiť 150 miliónov Brazílčanov, reálne by ich mohlo prísť hlasovať okolo 120 miliónov. Výsledky by mali byť vďaka využívaniu elektronických hlasovacích zariadení známe už v noci na pondelok, len niekoľko hodín po skončení hlasovania, čo by malo taktiež eliminovať prípadné pokusy o podvody pri sčítavaní.