Najdôležitejšie udalosti
- Invázia ruských vojsk pokračuje už 251. deň
- Putin ohlásil pozastavenie dohody o vývoze obilia
VIDEO: Ako ukrajinský morský kamikadze dron prenikol cez ruskú obranu.
20:55 Ruské útoky poškodili 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry a krajina potrebuje pomoc Európskej únie, apeloval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri stretnutí s eurokomisárkou pre energetiku Kadri Simsonovou. Terčom ruských rakiet, striel a dronov sa stali predovšetkým tepelné a vodné elektrárne a teplárne, a tak Ukrajina musela pozastaviť vývoz elektriny do EÚ.
„Verím, že všetko opravíme a v pokojnejšej dobe, až sa stabilizuje situácia v našom energetickom systéme, budeme pokračovať vo vývoze elektriny do Európy,“ zdôraznil Zelenskyj. (pravda.com.ua, čtk)
19:49 Šéf Kremľa Vladimir Putin v utorkovom telefonáte s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom povedal, že chce od Kyjeva „skutočné záruky“ striktného dodržiavania dohody o vývoze obilia predtým, než by prípadne Moskva opäť pristúpila k jej plneniu. Podľa vyhlásenia Kremľa sa musí Ukrajina zaviazať, že tento koridor nebude využívať na vojenské účely.
Rusko a Ukrajina podpísali v júli dohodu sprostredkovanú Tureckom a Organizáciou Spojených národov, ktorá umožnila obnovenie vývozu ukrajinského obilia po mori s cieľom zmierniť globálny nedostatok potravín. Až do podpísania dohody Rusko blokovalo ukrajinské prístavy v rámci svojej invázie na Ukrajinu.
Dohoda vytvorila pre lode bezpečný koridor z ukrajinských prístavov, pričom inšpekcie prepravovaných nákladov prebiehali v tureckom Istanbule, kde sídli koordinačné centrum pre implementáciu dohody.
Rusko svoju účasť na dohode o vývoze poľnohospodárskych produktov z ukrajinských čiernomorských prístavov pozastavilo minulú sobotu. Ako dôvod uviedlo dronový útok na ruské plavidlá na Kryme, z ktorého obvinilo Ukrajinu. Kyjev tvrdí, že Moskva to využila len ako falošnú zámienku na pozastavenie plnenia dohody, s ktorou opakovane vyjadrovala nespokojnosť.
Putin Erdoganovi povedal, že „je nevyhnutné vykonať dôkladné vyšetrenie okolností sobotňajšieho incidentu“ týkajúceho sa ruskej Čiernomorskej flotily. „Len potom bude možné zvážiť otázku obnovenia“ fungovania dohody. Ruský rezort obrany uviedol, že minister Sergej Šojgu v utorok o celej problematike rokoval so svojím tureckým kolegom Hulusim Akarom.
Spoločné koordinačné centrum (JCC) v Istanbule v utorok uviedlo, že na stredu nie sú naplánované žiadne plavby lodí z Ukrajiny s nákladom obilnín. JCC v tejto súvislosti zdôraznilo, že svoj mandát vie plne vykonávať len „za úplnej a aktívnej účasti všetkých štyroch“ strán dohody vrátane Ruska.
Koordinátor OSN Amír Abdulla podľa JCC v tejto veci úzko spolupracuje s tureckými predstaviteľmi. V utorok opustili ukrajinské prístavy tri nákladné lode naložené obilninami, a to napriek výstrahám Moskvy, že je to v súčasnej situácii riskantné a nebezpečné. (tasr, afp)
19:26 V Rusku sa v utorok začali pravidelné jesenné odvody, v rámci ktorých bude v priebehu dvoch mesiacov odvedených do armády 120-tisíc nových brancov. Ruskí predstavitelia ubezpečujú, že odvedení mladí muži nebudú vyslaní do bojov na Ukrajine. Pozorovatelia však spochybňujú, že Moskva tieto svoje sľuby myslí vážne.
Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sa ruské ministerstvo obrany „pokúša zavádzať verejnosť“, že jesenní odvedenci nebudú poslaní bojovať na Ukrajinu, a to zrejme preto, aby predišla pokusom o vyhýbanie sa vojenskej službe. „Odvedenci budú takmer iste poslaní na Ukrajinu v marci alebo apríli 2023, keď sa skončí ich výcvik, alebo aj skôr, v závislosti od vývoja na bojiskách,“ uvádza sa v hodnotení ISW.
Pravidelné jesenné odvody do ruskej armády sa mali pôvodne začať už v októbri. Boli však odložené v dôsledku mimoriadnej čiastočnej mobilizácie 300-tisíc záložníkov, ktorú šéf Kremľa Putin nariadil 21. septembra.
Ruské úrady už v pondelok deklarovali ukončenie čiastočnej mobilizácie. Podľa pozorovateľov by sa však mohla opäť obnoviť po tom, keď sa uvoľnia kapacity po skončení jesenných odvodov.
Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bolo na Ukrajinu vyslaných 87-tisíc zmobilizovaných záložníkov. Podľa správ aktivistov mnohí z nich nemali žiadne bojové skúsenosti a pred nasadením do bojov nedostali nijaký výcvik, pričom si museli vo vlastnej réžii zabezpečiť zdravotné pomôcky či nepriestrelné vesty. Niektorí z nich zahynuli už niekoľko dní po odvedení. (ap, tasr)
18:28 Francúzsko pomôže zvládnuť Ukrajine zimu a poskytne jej pomoc pri oprave vodnej a energetickej infraštruktúry, poškodenej a zničenej v dôsledku ruských útokov. Uviedol to v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron počas telefonátu s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Macron súčasne prisľúbil, že Francúzsko vo veľmi krátkom čase zintenzívni vojenskú podporu Kyjevu, predovšetkým v oblasti protivzdušnej obrany, aby sa Ukrajina mohla lepšie brániť pred ruskými útokmi. „Musíme konať skôr, než sa začne zima. Rýchlo zmobilizujeme medzinárodné spoločenstvo aj súkromný sektor,“ napísal Macron na Twitteri.
Obaja prezidenti sa dohodli na tom, že 13. decembra zorganizujú v Paríži medzinárodnú konferenciu s cieľom zmobilizovať podporu, ktorú bude ukrajinské civilné obyvateľstvo potrebovať počas nadchádzajúcej zimy, uvádza sa vyhlásení Elyzejského paláca. Deň pred avizovanou medzinárodnou konferenciou sa uskutočnia bilaterálne francúzsko-ukrajinské rokovania zamerané na zaistenie podpory francúzskych firiem.
V dôsledku cielených raketových a dronových útokov ruských inváznych vojsk na civilnú infraštruktúru budú Ukrajinci počas chladných zimných mesiacov zrejme čeliť rozsiahlym výpadkom elektriny, vody či dodávok tepla. V telefonáte so Zelenským Macron zároveň odsúdil Rusko za sobotňajšie pozastavenie účasti na dohode o vývoze obilia z Ukrajiny. Podľa francúzskeho prezidenta Moskva týmto svojím jednostranným rozhodnutím opäť ohrozila svetovú potravinovú bezpečnosť. (reuters, tasr, dpa)
18:16 Ruský súd udelil v utorok pokutu dva milióny rubľov (33 019 eur) organizácii Wikimedia Foundation, prevádzkujúcej internetovú encyklopédiu s otvoreným obsahom Wikipedia. Dôvodom sú heslá súvisiace s ofenzívou ruských síl na Ukrajine. Vladimir Medejko, riaditeľ ruskej pobočky Wikimedie so sídlom v Moskve, uviedol, že rozhodnutie súdu napadnú. Dodal, že dané články z Wikipedie „nikto neodstráni“. „Nemyslím si, že nadácia Wikimedia pokutu zaplatí“.
Moskovský súd tento rok uložil Wikimedii pokutu vo výške piatich miliónov rubľov (89.000 eur) za to, že odmietla odstrániť údajné dezinformácie v ruskojazyčných článkoch na Wikipedii o konflikte na Ukrajine vrátane jarného masakra civilistov v Buči.
Invázia Kremľa na Ukrajine spôsobila ďalšie obmedzovanie slobody prejavu a médií v krajine a vyvolala odchod nezávislých ruských novinárov. V Rusku platí zákaz kritizovať vojenskú operáciu na Ukrajine. Nazývanie operácie ruských síl „vojnou“ či „inváziou“ je nezákonné.
Ruskí predstavitelia udelili vysoké pokuty v súvislosti s informovaním o ukrajinskom konflikte aj ďalším západným spoločnostiam vrátane Googlu či Telegramu. V júli uložil súd v Moskve Googlu pokutu 21 miliárd rubľov (364 miliónov dolárov) za to, že neodstránil obsah týkajúci sa ofenzívy na Ukrajine. (tasr, afp)
18:13 Kremeľ v utorok obvinil Spojené kráľovstvo z „riadenia a koordinácie“ výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. „Naše spravodajské služby majú údaje naznačujúce, že útok riadili a koordinovali britskí vojenskí špecialisti,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. „Existujú dôkazy, že Británia je zapojená do sabotáže, do teroristického útoku na životne dôležitú energetickú infraštruktúru, nie ruskú, ale medzinárodnú,“ dodal.
Neposkytol žiadne podrobnosti, ale trval na tom, že Západ by mal „pozorne“ analyzovať informácie Moskvy. „Očakávame, že napriek neprijateľnému mlčaniu európskych krajín sa táto analýza predsa len uskutoční,“ povedal s tým, že Rusko zváži aj ďalšie kroky. Londýn už dávnejšie odmietol ruské obvinenia, pričom britské ministerstvo obrany ich označilo za „vymyslený príbeh“.
Niekoľko výbuchov koncom septembra poškodilo plynovody na dne Baltského mora v blízkosti švédskych brehov, z ktorých niekoľko dní v obrovských bublinách unikal zemný plyn. To ešte viac zvýšilo geopolitické napätie v súvislosti s dodávkami energie.
Moskva obvinila západné krajiny, že stoja za výbuchmi plynovodov na prepravu ruského plynu do Nemecka, ale neposkytla o tom žiadny dôkaz. Ukrajina a niektoré západné krajiny označili útoky za sabotáž a zodpovednosť pripísali Rusku. (afp, tasr)
16:49 Proruské úrady v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny rozšírili evakuačnú zónu v okolí rieky Dneper. Šéf Rusmi dosadenej samosprávy Chersonskej oblasti Vladimir Saldo v utorok uviedol, že bude evakuovaných približne 70-tisíc ľudí, ktorí obývajú asi 15 kilometrov dlhý úsek ľavého brehu rieky Dneper. Tí budú presunutí hlbšie do oblasti alebo do Ruska.
„Už na tom pracujeme,“ uviedol Saldo v rozhovore pre kanál na platforme Youtube s názvom Soloviov live. Evakuačná zóna sa tak rozšíri o ďalších sedem obcí. K presídľovaniu obyvateľstva dochádza podľa Salda pre riziko „rozsiahlych raketových útokov“, ktoré by mohla podniknúť ukrajinská armáda na miestnu vodnú priehradu Kachovka. Kyjev už poprel, že by takýto útok plánoval.
V pondelok Saldo uviedlo, že evakuácia umožní ruskej armáde založiť obranné pozície a odraziť možný ukrajinský útok. Rusko začalo v uplynulých týždňoch s evakuáciou obyvateľov zo západného brehu Dnepra v Chersonskej oblasti. Ruskom dosadení oblastní predstavitelia ponúkajú tamojším obyvateľom 100-tisíc rubľov (1 640 eur), aby odišli, a Moskva im poskytuje ubytovanie v iných častiach Ruska.
Ukrajinská armáda sa pripravuje na intenzívny boj, aby dobyla späť oblastné hlavné mesto Cherson a jemu priľahlé územia ležiace na pravom brehu Dnepra. Ak by sa to Ukrajine podarilo, dosiahla by významné územné zisky na východe a juhu.
Cherson, v ktorom pred vypuknutím vojny žilo asi 288-tisíc ľudí, bol jedným z prvých miest, ktoré obsadila ruská armáda po začiatku invázie. Pre Kyjev by spätné dobytie tohto mesta predstavovalo veľký míľnik. (reuters, afp, tasr)
15:58 Kremeľ v utorok vyhlásil, že Rusko nepotrebuje prezidentský dekrét, ktorý by oficiálne ukončil čiastočnú mobilizáciu záložníkov do vojenskej ofenzívy na Ukrajine a žiaden dekrét preto vydaný nebude.
„Dekrét nie je potrebný,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok novinárom. „Právne oddelenie administratívy prezidenta (Vladimira Putina) dospelo k záveru… čiastočná mobilizácia bola ukončená. Ministerstvo obrany zaslalo vojenským odvodovým úradom telegramy o tom, aby ukončili odosielanie povolávacích rozkazov,“ uviedol Peskov.
Odmietnutie Kremľa vydať dekrét o skončení mobilizácie môže zvýšiť obavy Rusov o tom, že by mohlo dôjsť k obnove vydávania povolávacích rozkazov. Putin v pondelok povedal, že o tom, či je nutné vydať príslušný dekrét, sa poradí s právnymi expertmi.
Časť výnosu, ktorá udáva koľko záložníkov má byť povolaných, nebola nikdy zverejnená a podlieha utajeniu. Peskov však poprel, že by Moskva chcela povolať viac než ohlásených 300-tisíc záložníkov. Na otázku, či je pôvodný dekrét naďalej v platnosti, Peskov odvetil „Nie“. Putin vyhlásil „čiastočnú mobilizáciu“ 21. septembra po sérii vojenských neúspechov, pri ktorých ruské sily vytlačili z východu ukrajinskej Charkovskej oblasti a dostali sa pod rastúci tlak v Chersonskej oblasti na juhu. Rozhodnutie Kremľa vyvolalo hromadný odliv brancov z Ruska.
Ruský minister obrany Sergej Šojgu minulý piatok oznámil, že tzv. čiastočná mobilizácia v Rusku bola zavŕšená. Na základe septembrového výnosu v rámci nej do armády povolali za približne mesiac 300-tisíc záložníkov. V zóne tzv. špeciálnej vojenskej operácie, ako Rusko označuje svoju inváziu na Ukrajinu, sa nachádza podľa jeho slov 82-tisíc mobilizovaných odvedencov s priemerným vekom 35 rokov, pričom ďalších 218-tisíc aktuálne absolvuje výcvik.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v reakcii na Šojguove slová vyjadril pochybnosti o tom, či sa čiastočná mobilizácia v Rusku skutočne skončila. (reuters, tasr)
15:10 Fínska premiérka Sanna Marinová vyzvala v utorok Maďarsko a Turecko, aby pohotovo schválili žiadosť jej krajiny a Švédska o vstup do Severoatlantickej aliancie. Švédsko a Fínsko sa tento rok rozhodli upustiť od svojej dlhoročnej politiky neangažovanosti a v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu podali žiadosti o vstup do NATO.
Ich vstup do Aliancie však musia schváliť parlamenty všetkých 30 členských krajín, pričom vstupné protokoly musia spomedzi nich ratifikovať už len Turecko a Maďarsko. „Pohľady sa teraz upierajú na Maďarsko a Turecko. Čakáme na tieto krajiny, aby ratifikovali naše žiadosti. Myslím, že je dôležité, aby sa to stalo radšej skôr než neskôr,“ uviedla Marinová na spoločnej tlačovej konferencii s ďalšími severskými lídrami.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg krátko po Marinovej vyhlásení informoval, že telefonoval s premiérmi Fínska a Švédska, píše denník The Guardian. „Mal som v tomto kritickom čase dobrý telefonát s fínskou premiérkou Sannou Marinovou a švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom. Ako krajiny pozvané do NATO ukázali Fínsko a Švédsko, že každá krajina má právo vybrať si svoju vlastnú cestu. Rusko musí akceptovať práva iných krajín a ukončiť svoju vojnu agresie na Ukrajine,“ napísal Stoltenberg na sociálnej sieti Twitter.
Marinová a Kristersson minulý týždeň oznámili, že ich krajiny vstúpia do NATO súčasne. Takisto vyjadrili jednotný postoj k Turecku, ktoré voči ich vstupu vznieslo námietky. Ankara sa totiž vyhráža, že ich vstup do NATO zmarí, ak jej nevydajú desiatky osôb, ktoré obviňuje z terorizmu. (reuters, tasr)
13:13 Rusko zrejme presunulo do Bieloruska hypersonické strely Kinžal, upozornilo v utorok britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky. Vyslanie nadzvukových striel do Bieloruska Londýn hodnotí ako gesto, ktorým chce Rusko dať najavo, že má bieloruskú podporu.
Čítajte viac Rusko malo presunúť do Bieloruska rakety Kinžal, proti ktorým sa nedá brániť
12:25 V Kyjeve boli obnovené dodávky vody a elektrickej energie po tom, čo ruské raketové útoky spôsobili v pondelok ich výpadok. Oznámil to v utorok kyjevský starosta Vitalij Kličko. „Dodávky vody do domácností obyvateľov Kyjeva boli plne obnovené… Obnovené boli i dodávky elektrickej energie,“ uviedol Kličko na sociálnej sieti Telegram.
Starosta ukrajinskej metropoly zároveň informoval, že stále bude dochádzať k plánovaným prerušeniam dodávok elektrickej energie vzhľadom na „značný deficit v energetickom systéme po barbarských útokoch agresora“.
Ukrajinská armáda uviedla, že Rusko vypálilo v pondelok na územie Ukrajiny 55 striel s plochou dráhou letu a desiatky kusov ďalšej munície. Poradca ukrajinského prezidenta Olexij Arestovyč označil tieto útoky „za jedno z najrozsiahlejších ostreľovaní“ ukrajisnkého územia armádou Ruskej federácie. No zároveň uznal, že vďaka vylepšenej vzdušnej obrane, ktorá zahŕňa aj pomoc od západných krajín, nie je poškodenie také vážne, ako by mohlo byť.
Ukrajinskí predstavitelia uvádzajú, že ruské útoky zničili za uplynulý mesiac približne jednu tretinu ukrajinských elektrárni a vyzývajú preto obyvateľov krajiny, aby šetrili elektrickou energiou. (afp, tasr)
12:14 Český premiér Petr Fiala po návrate z návštevy Ukrajiny uviedol, že je potrebné zvážiť ďalšie sankcie nielen voči Rusku, ale aj voči Bielorusku. Minsk totiž Moskve podľa jeho slov pomáha čo sa týka vojenskej ofenzívy voči Kyjevu a uľahčuje mu tak situáciu.
„Rusko je potrebné dostávať do stále väčšej izolácie,“ zdôraznil Fiala s tým, že Moskva svoju politiku nezmierňuje, ale, naopak, pritvrdzuje. V tejto súvislosti poznamenal, že napriek tomu, že isté sankcie voči Minsku sú už v platnosti, „nie je možné, aby Rusko utekalo zo sankcií prostredníctvom Bieloruska“.
„Je potrebné si uvedomiť, že útoky na Ukrajinu prebiehajú z bieloruského vzdušného priestoru, Bielorusko dodáva Rusku zbrane, a majú i úzko prepojenú ekonomiku,“ vysvetlil minister zahraničných vecí Jan Lipavský.
Česká vláda mala v pondelok v Kyjeve spoločné rokovanie s ukrajinskou vládou. Fiala a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísali deklaráciu o euroatlantickej budúcnosti Ukrajiny. Fiala poznamenal, že Ukrajina by mala mať jasnú perspektívu vstupu do NATO a EÚ.
Český premiér po návrate povedal, že jeho krajina má záujem s Ukrajinou spolupracovať hlavne v oblasti obrany, dopravy a energetiky. Ukrajinskí predstavitelia podľa jeho slov prisľúbili, že pre české firmy, ktoré by chceli na Ukrajine pôsobiť, vytvoria dobré podmienky. Dodal, že ČR sa v tejto záležitosti zaujíma najmä o Dnepropetrovskú oblasť. Okrem premiéra Fialu boli súčasťou delegácie počas návštevy Ukrajiny vicepremiéri Vít Rakušan, Marian Jurečka a Vlastimil Válek a ministri financií, obrany, zahraničných vecí a dopravy. (novinky.cz, tasr)
12:08 Malý počet amerických inšpekčných síl priamo na Ukrajine kontroluje, či ukrajinskí vojaci riadne zodpovedajú za zbrane dodávané západnými spojencami. Pod podmienkou anonymity to v pondelok novinárom potvrdil vysoký predstaviteľ ministerstva obrany USA.
Miesta ani počet inšpekcií americký predstaviteľ nekonkretizoval. Inšpektori idú tam, kde to bezpečnostné podmienky dovolia, vysvetlil s tým, personál USA nemôže vykonávať inšpekcie „v blízkosti frontových línií“.
Podľa tohto zdroja už bolo vykonaných niekoľko inšpekcií a zodpovedá za ne v Kyjeve americký pridelenec obrany a tím Úradu pre obrannú spoluprácu USA. Ukrajinskí predstavitelia inšpekcie podporujú a doteraz boli v prípade distribúcie zbraní transparentní.
Toto úsilie je súčasťou širšej kampane, ktorú oznámilo ministerstvo zahraničných vecí USA. Cieľom je zabezpečiť, aby západné zbrane pre Ukrajinu neskončili v rukách ruských jednotiek, extrémistických skupín alebo pašerákov. To by nepriateľom uľahčilo vypracovanie protiopatrení alebo operácie pod falošnou vlajkou. Tieto obavy sa doteraz nenaplnili.
Začiatkom tohto roka USA potvrdili, že malý počet amerických vojenských jednotiek sa vrátil na veľvyslanectvo v Kyjeve, aby plnili bezpečnostné a iné úlohy. Americký prezident Joe Biden vylúčil akúkoľvek bojovú úlohu amerických síl na Ukrajine. (tasr, ap)
11:39 Británia prvýkrát verejne informovala, že jej experti výrazne pomáhajú Ukrajincom pri obrane proti kybernetickým útokom z Ruska. Ministerstvo zahraničia uviedlo, že program boja proti kyberútokom beží už od začiatku ruskej invázie a že do neho Londýn investoval 6,4 milióna libier.
„Poskytli sme naše znalosti, aby sme im po začatí invázie pomohli sa brániť pred každodennými ruskými kyberútokmi,“ uviedol Leo Docherty z ministerstva zahraničia. Podľa neho britskí experti intenzívne spolupracujú s Ukrajincami a pomáhajú odvracať útoky aj posilňovať obranu sietí.
Konkrétne asistenciu poskytuje britské Národné stredisko kybernetickej bezpečnosti (NCSC), ktoré spadá pod britské spravodajské služby GCHQ. Šéfka NCSC Lindy Cameronová uviedla, že je hrdá na to, že jej úrad pomáha Ukrajine s kybernetickou bezpečnosťou. „Podarilo sa im (Ukrajincom) vystavať impozantnú obranu v kybernetickom, rovnako ako sa im to podarilo na bojovom poli,“ napísala vo vyhlásení.
Británia podporila Ukrajinu aj darovaním hardvéru a softvéru dôležitého pre zabezpečenie elektronickej komunikácie, databáz a počítačových sietí.
Podľa Londýna Rusko stálo napríklad za masívnymi kybernetickými útokmi na začiatku vojny, ktoré vyradili z prevádzky weby ukrajinskej vlády, parlamentu, ministerstva zahraničia aj niektorých bánk. Hackeri naviazaní na ruské spravodajské služby teraz snažia útočiť najmä na vysokých ukrajinských predstaviteľov a získavať informácie využiteľné v bojoch. (bbc.com, čtk)
8:49 Ukrajinskí diplomati sú podľa ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu v nepretržitom kontakte so svojimi partnermi v snahe o získanie pomoci a vybavenia na opravu kritickej infraštruktúry na Ukrajine.
Kuleba uviedol, že Ukrajina je v kontakte s Európskou úniou a NATO s tiež s vládami niekoľkých krajín. Kyjev už uzavrel dohody v dvanástich krajinách o dodaní takmer tisíc energetických zariadení, vrátane generátorov.
„Pokračujeme v práci na zvýšení počtu partnerov a objeme pomoci," povedal minister zahraničných vecí. Informuje o tom portál cnn.com.
8:44 Podnikateľ a miliardár Oleg Tiňkov v pondelok oznámil, že sa vzdal ruského občianstva z dôvodu konfliktu na Ukrajine, ktorý v minulosti kritizoval. „Nemôžem a nebudem spájaný s fašistickou krajinou, ktorá začala vojnu so svojím mierumilovným susedom a denne zabíja nevinných ľudí,“ uviedol Tiňkov.
„Som presvedčený, že ma budú nasledovať ďalší poprední podnikatelia, čo oslabí režim (ruského prezidenta Vladimira) Putina a jeho hospodárstvo,“ napísal tento podnikateľ na sociálnej sieti Instagram. Takisto zdieľal doklad potvrdzujúci ukončenie ruského občianstva.
Podnikateľ podľa svojich vyjadrení „nenávidí“ Putinovo Rusko, no má rád všetkých Rusov, ktorí sú jasne proti tejto „bláznivej“ vojne. Tiňkov je zakladateľom internetovej banky Tinkoff. Tento podnikateľ ostro kritizoval ruskú ofenzívu na Ukrajine, ktorú označil za „nezmyselnú vojnu“ a žiadal Západ, aby tento „masaker“ ukončil. (tasr, afp)
7:25 Ukrajinskými mestami Poltava a Mykolajiv v noci otriasli explózie. Podľa ruskojazyčného serveru BBC ale zatiaľ nie sú hlásené masívne ruské útoky ako v pondelok ráno a v predchádzajúcich týždňoch. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým oznámil, že Rusko na jeho krajinu vyslalo v pondelok 55 striel.
„V Poltave sú počuť explózie,“ napísal okolo 1.00 h SEČ na telegrame gubernátor Poltavskej oblasti Dmytro Lunin. Neskôr dodal, že správa nad územím tejto oblasti na severovýchode Ukrajiny zaznamenala bezpilotné lietadlá. Štyri z nich podľa neho dopadli na civilné objekty. Nie je ale jasné, či sa tieto drony, ktoré po náraze vybuchnú, zrútili po zásahu ukrajinskej protileteckej obrany, alebo dosiahli svoj cieľ.
Hasiči sa v Poltave snažia uhasiť požiar spôsobený zásahmi. Podľa predbežných správ nie sú v mieste obete. Štyri silné explózie po polnoci SEČ hlásili na sociálnych sieťach obyvatelia juhoukrajinského Mykolajivu. Tamojšie úrady sa zatiaľ nevyjadrili.
BBC pripomína, že kým Mykolajiv je takmer na frontovej línii, Poltava leží vyše 100 kilometrov od ruských hraníc a zhruba 250 kilometrov od najbližšej frontovej línie.
Zelenskyj v pondelok pravidelnom večernom prejave uviedol, že pokračujú práce na opravách škôd spôsobených ruským ostreľovaním. Spomenul aj pondelkovú návštevu českých ministrov na čele s premiérom Petrom Fialou v Kyjeve.
„Česko teraz predsedá Európskej únii a takto sa Rusko správa k európskym štruktúram: Pri návšteve českých predstaviteľov – 55 striel,“ povedal Zelenskyj, ktorý v prejave Českú republiku označil za jedného z najbližších priateľov Ukrajiny. Z 55 striel sa podľa neho 45 podarilo ukrajinskej obrane zostreliť.
Ruské sily v pondelok podnikli rozsiahle útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Výbuchy otriasli Kyjevom, ale aj ďalšími mestami vrátane Charkova, Záporožia či Kryvého Rihu. Útoky zasiahli tiež infraštruktúru na západe krajiny. Rusko v minulých týždňoch zosilnelo raketové údery proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre a ďalším civilným cieľom po tom, ako obvinilo Kyjev z explózie, ktorá poškodila most na anektovaný Krym.
6:35 Rusko pozastavilo obilnú dohodu, umožňujúcu vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov kvôli ohrozeniu bezpečného koridoru, ktorý bol čiastočne využitý pri útoku na ruskú Čiernomorskú flotilu v Sevastopole, vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin. Podľa tlačových agentúr tiež povedal, že sobotňajšie ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru boli odplatou za sobotný útok na Sevastopoľ, ale že Rusko ešte nepredviedlo všetko, čo by mohlo urobiť.
Spojené štáty „sledujú správy“ o údajných útokoch voči ruským plavidlám v prístave Sevastopoľ na Kryme a potvrdili, že tam došlo k výbuchom. Uviedol to v pondelok podľa CNN vysokopostavený predstaviteľ americkej armády.
Predstaviteľ armády nechcel uviesť odhad škôd, či poskytnúť ďalšie informácie o tom, čo mohlo tieto výbuchy spôsobiť. Takisto odmietol poskytnúť informácie o účasti plavidiel USA.
„Teraz všetci brblú kvôli tomu, čo robí Rusko, ale nepripomínajú, čo to (ruské počínanie) vyvolalo. A vyvolalo to vytvorenie hrozby pre ten humanitárny koridor,“ citovala Putina agentúra TASS. Práve v koridore, ktorým plávajú lode naložené obilím, podľa Putina čiastočne prebiehal útok na ruskú flotilu.
„Tie bezpilotné stroje, podvodné a lietajúce drony, sa čiastočne pohybovali v koridore, ktorým sa vyváža obilie z Ukrajiny. Týmto spôsobom ohrozili tak naše lode, ktoré majú zaisťovať bezpečnosť exportu obilia, ako aj civilné lode, ktoré to uskutočňujú,“ uviedol šéf Kremľa. Zároveň označil útok na ruské lode za neúspešný, ruskí námorníci ho podľa neho odrazili.
„Netvrdíme, že prerušujeme našu účasť v tejto operácii (obilnej dohode). Nie, my hovoríme, že ju pozastavujeme,“ vyhlásil Putin.
Turecko, OSN a Ukrajina vyjadrili odhodlanie pokračovať v obilnej dohode umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more.
V reakcii na ruské obvinenia, že Ukrajinci vraj na útok na Sevastopoľ zneužili civilné lode v bezpečnom plavebnom koridore, zástupca generálneho tajomníka OSN Martin Griffiths na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN vyhlásil, že žiadna civilná loď neplávala týmto koridorom v noci na sobotu, kedy sa útok na Čiernomorskú flotilu odohral, nikto neplával v koridore ani v nedeľu a žiadne plavidlo cez víkend nehlásilo incident.