252. deň: Počet nezvestných vo vojne odhaduje Kyjev na približne 7-tisíc

VIDEO: Ukrajinskí vojaci sa „zahrievajú“ na boj s Rusmi.

23:37 Ruská vojenská invázia na Ukrajinu vyhnala z domovov zhruba 14 miliónov Ukrajincov, pričom ide o „najrýchlejšie a najrozsiahlejšie vysídľovanie“ za uplynulé desaťročia, upozornil v stredu vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Grandi na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) uviedol, že Ukrajinci budú zrejme čeliť „jednej z najkrutejších zím na svete za extrémne náročných okolností“ vrátane pokračujúceho ničenia civilnej infraštruktúry", v dôsledku ktorej sa „humanitárna intervencia rýchlo zmení na kvapku v mori“ núdze.

Humanitárne organizácie podľa Grandiho „výrazne zvýšili“ pomoc, „je však potrebné urobiť oveľa viac a treba začať s ukončením tejto nezmyselnej vojny“.

Vzhľadom na „pravdepodobnú zdĺhavú povahu vojenskej situácie“ však Grandi povedal, že sa Úrad vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) pripravuje na ďalšie presuny obyvateľstva v rámci Ukrajiny aj mimo nej. (tasr, ap)

22:49 Rusko v stredu v Bezpečnostnej rade OSN neuspelo so svojím návrhom na rezolúciu, aby OSN vyšetrila podozrenie Moskvy, že Ukrajina spolu s USA vyvíjala na svojom území biologické zbrane. Proti rezolúcii hlasovali traja stáli členovia s právom veta – Spojené štáty, Francúzsko a Británia.

Návrh rezolúcie okrem Ruska podporila len Čína, ďalších desať členov BR OSN sa zdržalo hlasovania. Ruské tvrdenia o vývoji biologických zbraní na Ukrajine už predtým odmietol Kyjev aj Washington.

Od začiatku svojej invázie na Ukrajinu na konci februára Rusko niekoľkokrát uviedlo, že krajina s podporou amerického ministerstva obrany prevádzkuje na svojom území laboratóriá na výrobu biologických zbraní. Pre svoje tvrdenia ale Moskva nikdy nepredložila žiadne dôkazy. V návrhu rezolúcie, o ktorej BR OSN hlasovala v stredu, žiadala zostavenie vyšetrovacej komisie.

Spojené štáty a Ukrajina ruské tvrdenia už skôr odmietli. Podľa západných diplomatov sú ruské snahy presadiť tému na zasadnutí BR OSN len stratou času. Na konci októbra hovorca Vysokej predstaviteľky OSN pre odzbrojenie Izumi Nakamicuovej uviedol, že medzinárodná organizácia nemá žiadne poznatky, ktoré by potvrdzovali ruské tvrdenia. (čtk, reuters)

22:35 Lídri arabských krajín sa v stredu vyhli tomu, aby sa postavili na niektorú zo strán bojujúcich vo vojne na Ukrajine. Namiesto toho vyzývali na záver summitu Ligy arabských štátov v Alžírsku na politické riešenie tohto konfliktu.

Politické riešenie vojny by podľa ich vyhlásenia malo byť v súlade s chartou OSN a malo by dbať na „bezpečnostné obavy“ zainteresovaných strán. Viacero arabských krajín tiež uviedlo, že na seba môže v súvislosti s vojnou prebrať úlohu tzv. sprostredkovateľa. Tým sa zjavne snažili o zachovanie dobrých vzťahov s Moskvou.

Takmer všetky arabské krajiny hlasovali v októbri na Valnom zhromaždení OSN za rezolúciu odsudzujúcu ruskú anexiu štyroch oblastí na Ukrajine.

Summit Ligy arabských štátovsa konal v čase energetickej a potravinovej krízy vyvolanej vojnou na Ukrajine. Nárast cien potravín v dôsledku problémov s dovozom z Ukrajiny zaznamenal v ostatnom čase aj Egypt, ktorý je najľudnatejšou arabskou krajinou s viac ako 100-miliónovou populáciou a zároveň aj najväčším svetovým dovozcom pšenice.

Vojna na Ukrajine prispela napríklad aj k zhoršeniu potravinovej neistoty v Jemene, už beztak zdevastovanom dlhoročným konfliktom medzi vládou, ktorú podporuje koalícia vedená Saudskou Arábiou, a šiitskymi povstalcami podporovanými Iránom. (tasr, dpa)

21:42 Na zhruba 7-tisíc odhaduje ukrajinská vláda počet nezvestných vo vojne proti Rusku. Určenie presného počtu je však v dôsledku prebiehajúcich bojov nemožné, uviedla v stredu námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maljarová.

Počty nezvestných sú väčšinou nahlasované neskoro a s nepresnosťami, citovala ju agentúra Unian. Maljarová zároveň vyzvala obyvateľov krajiny, aby nešírili na internete žiadne osobné údajne svojich nezvestných príbuzných – najmä v prípade, keď ide o vojakov.

„Nepriateľ tieto informácie využije. Nezverejňujte žiadne fotografie nezvestného v uniforme a s osobnými údajmi. Takáto osoba by sa mohla v civile ukrývať na dočasne obsadenom území, a mohlo by ju to odhaliť. Mohlo by to sťažiť aj výmenu zajatých,“ spresnila. Maljarová zároveň apelovala na ľudí, aby sa v prípade potreby obrátili na špeciálne koordinačné centrá.

Ruský prezident Vladimir Putin vojensky napadol susednú Ukrajinu 24. februára. Vojna trvá už viac než osem mesiacov. (dpa, tasr)

20:51 Spojené štáty v stredu privítali obnovenie dohody umožňujúcej bezpečný priechod ukrajinského obilia cez Čierne more. Hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Ned Price ocenil sprostredkovateľov z Organizácie Spojených národov (OSN) a Turecka, povedal však, že je dôležité, aby sa dohoda „nielen vrátila do pohybu, ale bola koncom tohto mesiaca obnovená“.

„To v konečnom dôsledku prinesie ešte väčšiu predvídateľnosť a stabilitu na tomto trhu a čo je najdôležitejšie, vytvorí tlak na znižovanie cien“ potravín vo svete, povedal Price novinárom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu poďakoval tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi za jeho „aktívnu úlohu“ pri záchrane prelomovej dohody o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov.

„Poďakoval som tureckému prezidentovi Erdoganovi za jeho aktívnu účasť na zachovaní obilnej dohody, aj za jeho vytrvalú podporu suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Diskutovali sme o ďalších krokoch týkajúcich sa návratu ukrajinských vojnových zajatcov a politických väzňov,“ uviedol Zelenskyj na Twitteri. Dodal, že „počíta s podporou Turecka“.

Zelenskyj na platforme Telegram označil podporu Turecka za dôležitú. Ankara sa angažovala prinajmenšom pri jednej významnej výmene vojnových zajatcov Ruska s Ukrajinou.

Ako informovala Erdoganova kancelária, turecký prezident Zelenskému v telefonáte povedal, že schopnosť Kyjeva predávať obilniny je mimoriadne dôležitá pre celý svet. Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie taktiež povedal, že by sa malo zvýšiť diplomatické úsilie v snahe o to, aby sa vojna na Ukrajine skončila spravodlivým výsledkom.

Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Rusko súhlasilo s pokračovaním plnenia svojej úlohy stanovenej v dohode po tom, čo dostalo z Kyjeva písomné záruky, že Ukrajina nepoužije námorné koridory určené pre vývoz obilia na vojenské operácie proti Rusku. (tasr, reuters, afp)

20:16 Ukrajinská polícia mala objaviť 34 mučiarní a väzníc zriadených v oblastiach, ktoré svojho času okupovali ruskí vojaci. Informoval o tom ukrajinský spravodajský internetový portál Hromadske.

Portál ďalej uviedol, že mučiarne a väznice zriadili ruskí okupanti, ktorí v nich „nelegálne zadržiavali a mučili Ukrajincov“. Všetky tieto miesta podľa informácií portálu už preskúmali vyšetrovatelia z ukrajinskej národnej polície.

Samotná polícia na platforme Telegram informovala, že celkovo 24 z týchto zariadení bolo objavených v Charkovskej oblasti, trojica ďalších v Chersonskej a tiež Kyjevskej oblasti, dve v Sumskej a po jednom objavili v Doneckej aj Černihivksej oblasti. (tasr, hromadske.ua)

18:40 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská obvinila Rusko, že využíva moderné technológie na šírenie teroru. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá o tom informovala v stredu. „Ruskí teroristi si vybrali nový cieľ pre svoje útoky – našu energetickú infraštruktúru. Útočia na naše elektrárne,“ povedala manželka ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v utorok večer na výročnej konferencii Web Summit v portugalskom Lisabone, na ktorej sa zúčastnila osobne.

Moskva podľa Zelenskej využíva drony, kybernetickú špionáž a kyberútoky na kritickú infraštruktúru na šírenie teroru. V súvislosti s videozáznamami škôd, ktoré v dôsledku ruských vzdušných útokov vznikli na Ukrajine, uviedla, že jej krajina každodenne zápasí s výpadkami elektriny a internetu. „Rusko dáva technológie do služieb teroru,“ podotkla.

Správy o tom, že sa Olena Zelenská na spomínanej konferencii objaví osobne, do poslednej minúty neboli zverejnené z bezpečnostných dôvodov, pripomína DPA. Kyjev uvádza, že Rusko v uplynulých týždňoch útokmi dronom i náletmi vážne poškodilo zhruba 40 percent energetickej siete Ukrajiny.

17:45 Biely dom obvinil v stredu Severnú Kóreu, že potajomky posiela „značné množstvo“ delostreleckých granátov Rusku a podporuje ho tak v invázii na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AP. Ako uviedol hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, USA sa domnievajú, že KĽDR sa snaží, aby to „vyzeralo tak, že delostreleckú muníciu posiela do krajín na Blízkom východe či v severnej Afrike“.

Čítajte viac KĽDR tajne posiela Rusku do bojov na Ukrajine delostrelecké granáty, tvrdí Biely dom

17:12 Európska únia a ďalší západní spojenci vrátane Spojených štátov, Japonska a Veľkej Británie poskytnú 25,5 milióna eur na pokrytie naliehavých energetických potrieb Ukrajiny. Na svojom oficiálnom webe o tom informovalo ukrajinské ministerstvo energetiky. To uviedlo, že finančné prostriedky budú smerovať cez fond na podporu energetiky Ukrajiny, ktorý vytvorila Európska komisia.

„Žiadny energetický systém nebol navrhnutý ani vybudovaný tak, aby odolal cieleným raketovým útokom a ničeniu. Ukrajinský energetický sektor potrebuje nielen financovanie, ale aj najlepšie svetové skúsenosti, technológie a riešenia, ktoré by mu umožnili odolať ruským útokom,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo uviedlo, že EÚ má v úmysle vyčleniť 13 miliónov eur na obnovu laboratórií v jadrovej elektrárni v Černobyle, ktoré poškodili ruské jednotky, a ďalších 3,5 milióna eur prostredníctvom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na všeobecnú podporu ukrajinského jadrového priemyslu.

16:36 Ruský prezident sa ešte nerozhodol, či sa bude uchádzať o post prezidenta aj vo voľbách v roku 2024, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Čítajte viac Bude v roku 2024 Putin kandidovať na prezidenta? Vraj ešte nevie

16:13 Medzinárodná pomoc bude „životne dôležitá“ pri prekonaní ruských útokov na ukrajinské energetické zariadenia. Ako referuje spravodajský web CNN, povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Urobíme všetko pre to, aby sme túto zimu dali ľuďom elektrinu a teplo. Musíme však pochopiť, že Rusko urobí všetko pre to, aby zničilo normálny život,“ povedal Zelenskyj. Ten opäť vyzval zahraničných partnerov na poskytnutie zbraní na zabezpečenie protivzdušnej obrany. Prezradil, že s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom diskutoval o špecifických projektoch na posilnenie obrany a obnovu zničených zariadení.

Ruské raketové útoky a útoky bezpilotných lietadiel vážne poškodili viac ako 30 % ukrajinskej energetickej infraštruktúry.

16:00 Nord Stream AG, prevádzkovateľ ruského plynovodu Nord Stream 1 so sídlom vo Švajčiarsku v stredu oznámil, že dokončil prvé zhromažďovanie údajov v mieste poškodenia potrubia na linke 1 vo švédskej výhradnej ekonomickej zóne. Odhalil pritom „technogénne krátery“.

Čítajte viac Rusi našli 3 až 5 metrové krátery na plynovode Nord Stream

15:02 Británia uvalila sankcie na štyroch ruských podnikateľov v oceliarskom a petrochemickom priemysle pre inváziu Ruska na Ukrajine. Oznámil to v stredu britský minister zahraničných vecí James Cleverly. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.

„Dnes sme uvalili sankcie na ďalších štyroch oligarchov, ktorí sa vo svojej pozícii autority spoliehajú na (ruského prezidenta) Putina a následne financujú jeho vojenskú mašinériu. Zameraním sa na týchto jednotlivcov zvyšujeme ekonomický tlak na Putina a budeme v tom pokračovať, kým Ukrajina nezvíťazí,“ uviedol Cleverly.

Medzi sankciovanými sú Alexandr Abramov a Alexandr Frolov, ktorých Británia označila za partnerov už skôr sankciovaného bývalého majiteľa futbalového klubu FC Chelsea Romana Abramoviča.

Odhaduje sa, že Abramov majetok dosahuje hodnotu 4,1 miliardy libier (4,7 miliardy eur). Hodnota Frolovho majetku sa odhaduje na 1,7 miliardy libier (1,97 miliardy eur), uvádza britský rezort diplomacie. Sankcie boli na nich uvalené pre ich pôsobenie v ťažobnom, dopravnom a stavebnom sektore.

Sankcie postihli aj Ajrata Šajmijeva a Alberta Šigabutdinova, ktorý kontroluje 97 percent chemických a petrochemických procesov vrátane produkcie surovej ropy v ruskej Tatárskej republike. Sankcie zahŕňajú cestovné zákazy, zmrazenie majetku, či dopravné sankcie, uvádza britské ministerstvo.

14:31 V dôsledku ruského bombardovania bolo v meste Vovčansk v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny zranených päť ľudí. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov.

Gubernátor zároveň vyzval obyvateľov, aby si dávali pozor na míny. „Opäť vás vyzývame, aby ste boli ostražití a opatrní. Neignorujte výstražné nápisy. Nebezpečenstvo mín v Charkivskej oblasti pretrváva,“ konštatoval Synjehubov. Informuje o tom web The Guardian.

14:10 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala ukrajinského občana za údajné plánovanie sabotáže na elektrické rozvody na Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Informuje britská televízna stanica Sky News, odvolávajúcej sa na vyhlásenie FSB.

Zadržaný muž údajne mal pri sebe schémy elektrických rozvodov na Kryme a tri výbušné zariadenia aj s návodom na použitie. Podľa FSB ho najala ukrajinská tajná služba SBU. Tá sa k incidentu bezprostredne nevyjadrila.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu koncom februára Moskva niekoľkokrát obvinila Ukrajinu z pokusov sabotovať energetickú infraštruktúru v Rusku. Ukrajina sa k sabotážam nikdy nepriznala, avšak jej predstavitelia takéto útoky zakaždým privítali.

13:48 Rusko si predvolá britskú veľvyslankyňu v Moskve v súvislosti s údajným zapojením britských špecialistov do útoku ukrajinských dronov na ruskú Čiernomorskú flotilu na polostrove Krym. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.

„Táto akcia bola vykonaná pod vedením britských špecialistov. V tejto súvislosti si ruské ministerstvo zahraničných vecí čoskoro predvolá britskú veľvyslankyňu,“ uviedla hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová. Británia už toto obvinenie poprela ako nepravdivé.

13:20 Ruskí vojenskí velitelia v októbri preberali možnosť použitia taktickej jadrovej zbrane na Ukrajine, napísal v stredu denník The New York Times s odvolaním sa na svoje zdroje v americkej vláde.

Čítajte viac Ruskí velitelia údajne preberali možné použitie jadrovej zbrane na Ukrajine

12:15 Rusko sa od stredajšieho poludnia vrátilo k uplatňovaniu dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorú v lete pomohlo vyjednať Turecko a Organizácia Spojených národov. Oznámil to v stredu turecký prezident Recep Tayyip Erdogan po telefonickom rozhovore tureckého ministra obrany Hulusiho Akara so svojím ruským náprotivkom Sergejom Šojguom.

Čítajte viac Putin hrozí opätovným odstúpením od obilnej dohody, ak Kyjev poruší záruky

11:35 Ruská kozmická raketa Sojuz vyniesla do vesmíru vojenský satelit, informuje agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na ruské štátne médiá.

Raketa Sojuz 2.1b odštartovala z kozmodrómu Pleseck ráno o 9.48 moskovského času (7.48 h SELČ), uvádza ruské ministerstvo obrany. Bližšie informácie o využití satelitu neposkytlo.

11:23 Popularita vagnerovcov v Rusku rastie, pretože dokážu fungovať ako alternatíva k širšej mobilizácii, povedal Chodorkovskij. V súčasnosti majú približne 7 000 ozbrojencov.

Čítajte viac Vagnerovci? Sú na rovnakej úrovni ako ministri, tvrdí Chodorkovskij

11:02 Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Albares pricestoval do Kyjeva, aby Ukrajine odovzdal 30 sanitiek. Rezort zahraničia Španielska oznámil, že do ukrajinskej metropoly pricestoval nočným vlakom z poľského mesta Przemysl. Sanitky, ktoré Ukrajine odovzdal šéf španielskej diplomacie, sú špeciálne vybavené na prevoz tehotných žien, uviedlo tlačové oddelenie španielskeho ministerstva zahraničia pre americkú televíznu stanicu CNN.

Albares navštívi oblasti postihnuté nedávnymi ruskými raketovými údermi a vzdá poctu Ukrajincom, ktorí zomreli vo vojne. Očakáva sa, že sa stretne so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom a predsedom vlády Denysom Šmyhaľom.

10:35 Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak oznámil, že nariadil výstavbu dočasnej bariéry popri hranici s ruskou Kaliningradskou oblasťou, píše agentúra AP.

Tento krok súvisí s hustejším leteckým spojením z Blízkeho východu a severnej Afriky do Kaliningradu. Varšava podozrieva Rusko, že plánuje podporovať ilegálnu emigráciu ázijských a afrických utečencov do Poľska.

Minister obrany Blaszczak povedal, že 210-kilometrová hranica s ruskou enklávou musí byť dobre zaistená, aby sa Poľsko mohlo cítiť bezpečne. „Preto sa dnes (v stredu) začnú práce ženistov poľskej armády na výstavbe dočasného plota na hranici s Kaliningradskou oblasťou,“ informoval.

Plot bude pozostávať z troch radov žiletkového drôtu, aký používa armáda po celom svete. Pôjde o rovnakú konštrukciu aká už stojí na poľsko-bieloruskej hranici, dva a pol metra vysokú a tri metre širokú. „Na poľskej strane bude aj plot na ochranu zvierat,“ povedal Blaszczak.

10:14 Podľa CNN použitie dronov Araš-2 môže priniesť „veľkú zmenu“ vo vojne na Ukrajine. Tento typ „dokáže niesť päťkrát viac výbušnín než Šáhid“

Čítajte viac Šáhid bol slabý odvar. Irán posiela Rusom drony apokalypsy

9:32 Bez dodávok elektriny zostáva po ruských útokoch v ukrajinskom hlavnom meste 16-tisíc domov. Uviedol to gubernátor Kyjiva Olexij Kuleba. „Naši energetickí inžinieri pracujú nepretržite už tretí deň. V priebehu dňa obnovíme dodávky elektriny pre všetkých klientov,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram.

Zároveň však obyvateľov požiadal, aby sa pripravili na výpadky prúdu, keďže sa budú robiť stabilizačné vypnutia dodávok. Informuje o tom web The Guardian.

9:03 Zo správy analytikov z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW): Ukrajinské sily vedú protiofenzívu v Chersonskej oblasti na juhu krajiny, kde podľa velenia ukrajinskej armády proruská správa pokračuje s núteným presunom obyvateľov. Okupačné úrady oznámili pôvodne evakuáciu obyvateľov viacerých miest na západnom brehu rieky Dneper, teraz však nútia opustiť domovy aj ľudí v niektorých mestách a obciach na východnom brehu rieky.

„Konkrétne z obce Velyka Lepetycha okupanti vyvážajú ľudí autobusmi. Odchod vlastným automobilom je zakázaný,“ oznámil generálny štáb ukrajinskej armády.

9:00 Zo správy ISW: Ukrajina sa medzitým bráni útokom stoviek dronov, ktoré už Irán Rusku poskytol. V Dnepropetrovskej oblasti v južnej časti Ukrajiny v noci ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila šesť týchto strojov, ktoré sú popisované ako kamikadze, a odvrátila tak zatiaľ najväčší dronový útok na región.

„V noci sily protivzdušnej obrany ochránili Dnepropetrovskú oblasť pred možnou tragédiou,“ uviedol podľa agentúry Unian predseda oblastnej rady Mykola Lukašuk. Spolu ukrajinské sily v noci zostrelili 12 z 13 útočných dronov, spresnilo ukrajinské letectvo na Telegrame.

8:18 Na Ukrajine ruské sily pokračujú popri vzdušných úderoch aj v pozemnej ofenzíve na Donbase, kde útočia hneď vo viacerých oblastiach, upozornil tiež ISW. Ukrajinské sily sa snažia udržať pozície pri Bachmute. Nepriateľské sily na línii dotyku podnikajú delostrelecké útoky, a to najmä pri Avdijivke. Pri Soledare sa snažia ukrajinskú obranu preraziť vojaci z ruskej súkromnej Vagnerovej vojenskej spoločnosti. Situácia je napätá tiež pri Vuhledare.

8:15 Závislosť Ruska od iránskych zbraní sa bude zrejme prehlbovať, uviedli americkí analytici z Inštitútu pre štúdium vojny (ISW). Rusko sa pravdepodobne dohodlo na ďalších dodávkach zbraní z Iránu, pretože v bojoch na Ukrajine vyčerpalo vlastné zásoby riadených striel a dronov, a to najmä pri útokoch na ukrajinskú kritickú infraštruktúru.

„Rusko sa bude zrejme ďalej uchyľovať k dronovým a raketovým útokom na kritickú infraštruktúru v snahe vyvážiť neúspechy a obmedzenia svojich konvenčných síl na fronte,“ uviedli analytici v pravidelnej správe o vývoji vojny na Ukrajine. „Ruská závislosť od systémov iránskej výroby, a potažmo od Iránu, porastie,“ podčiarkli.

7:24 V stredu zostane obilný koridor v Čiernom mori pokojný, vo štvrtok by ho však malo využiť ďalších osem lodí. Ukrajinský minister pre infraštruktúru Oleksandr Kubrakov informoval, že úrad dostal potvrdenie od OSN. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že svet musí reagovať na akékoľvek ruské snahy dopravu potravín narušiť.

7:10 Úrady v Kyjeve pripravujú pre obyvateľov mesta vyše 1 000 miest, kde sa budú môcť zohriať v prípade, že Rusi zničia systém diaľkového vykurovania. Informoval o tom kyjevský starosta Vitalij Kličko.

Ruská armáda v posledných týždňoch útočí raketami a dronmi na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, poškodila jej asi dve pätiny. Veľké časti Kyjeva sa kvôli útokom prechodne ocitli bez dodávok elektriny a vody.

Kličko na Telegrame napísal, že úrady zvažujú v súvislosti s raketovými útokmi rôzne scenáre. „Najhorší je ten, keď nebude vôbec žiadna elektrická energia, voda ani kúrenie,“ uviedol. „Pre takýto prípad chystáme v meste viac ako 1000 vyhrieva­ní,“ dodal.

Tieto miesta budú vybavené generátormi a budú v nich zásoby základných potrieb, ako je voda.

Čítajte viac Rusko pred zimou ničí ukrajinskú energetiku. Kyjev odstaví trolejbusy, moldavská vláda zasadala potme

Ukrajinská vláda vyzýva Ukrajincov, ktorí v dôsledku vojny odišli do zahraničia, aby sa pred zimou do vlasti nevracali. Zároveň obviňuje Rusko, že vyvoláva novú humanitárnu krízu a stavia obyvateľov Ukrajiny pred vidinu, že budú musieť v chladných mesiacoch prežiť bez kúrenia alebo dodávok elektriny. Ďalší z nich sa tak môžu rozhodnúť opustiť svoje domovy.

5:45 Ruské okupačné úrady v ukrajinskej Chersonskej oblasti vyzvali obyvateľov Novej Kachovky, aby sa kvôli zvýšeným vojenským hrozbám bezodkladne evakuovali. Od nedele budú musieť mesto pri priehrade na rieke Dneper povinne opustiť. Predtým počas dňa úrady nariadili evakuáciu 15 kilometrov širokých pásov pozdĺž oboch brehov Dnepra. Presuny civilistov Kyjev označuje za nútené deportácie.

„Všetkým obyvateľom! Okamžite opusťte obec. Váš život je v ohrození. Očakáva sa vysoká úroveň vojenského ohrozenia,“ obsahuje podľa agentúry TASS výzva úradov adresovaná obyvateľom okresu Nova Kachovka. „Vezmite si doklady, peniaze, cennosti a teplé oblečenie. Od 6. novembra budú platiť nútené evakuačné opatrenia pre tých, ktorí by zostali.“

Ruskom dosadený gubernátor Vladimir Saldo v utorok podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že v Chersonskej oblasti budú v nasledujúcich troch dňoch evakuovaní obyvatelia z 15 kilometrov širokých pásov územia pozdĺž oboch brehov rieky Dneper. Týkať sa to má 75 000 ľudí.

Ukrajinská armáda v Chersonskej oblasti útočí na ruské pozície na pravom brehu rieky. Ruské okupačné úrady uviedli, že odtiaľ v minulých dňoch evakuovali až 70 000 civilistov. Teraz sa však evakuačné nariadenie vzťahuje aj na breh ľavý, ktorého obsadenie ukrajinskou armádou sa podľa expertov v najbližšom čase neočakáva.

Moskva a Kyjev si v uplynulých týždňoch vymenili obvinenia, že druhá strana chce zaútočiť na Kachovskú priehradu, ktorá leží na Dnepre bezprostredne pri Novej Kachovke. Prerazenie hrádze by spôsobilo zaplavenie rozsiahleho územia.

Cherson, ležiaci pri ústí Dnepra do Čierneho mora, mal pred vojnou približne 280 000 obyvateľov. Stal sa prvým veľkým ukrajinským mestom, ktorého sa Rusi zmocnili po tohtoročnom februárovom vpáde na Ukrajinu. Samotné mesto Nova Kachovka má veľký strategický význam, keďže sa tu nachádza jeden z mála mostov cez Dneper v oblasti a tiež tu začína kanál, ktorý zásobuje pitnou vodou Ruskom anektovaný polostrov Krym.