Politických predstaviteľov Podgorice požiadal, aby v záujme európskej budúcnosti ich štátu urýchlene hľadali riešenie nevídanej ústavnej krízy.
„V EÚ sme vážne znepokojení nedávnymi udalosťami v Čiernej Hore. Všetky zmeny ústavných právomocí musia prebiehať v súlade s platnými zákonmi, a to práve v čase politickej krízy. Fungujúci právny štát je kľúčovou podmienkou pre vstup Čiernej Hory do únie,” upozornil Bilčík, ktorý vystúpil aj v čiernohorskom parlamente. Predsedom delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Čiernou Horou je od roku 2019.
Ústavná kríza súvisí s tým, že čiernohorská vláda stratila dôveru a nie je jasné, kedy sa uskutočnia nové parlamentné voľby, pretože ústavný súd je pre nedostatočný počet sudcov nefunkčný.
„Počas politického patu prijal parlament zmeny v právomociach prezidenta, na ktoré je potrebná zmena ústavy, poslanci to však tento týždeň urobili len obyčajným zákonom prijatým jednoduchou parlamentnou väčšinou. V krajine, ktorá je na západnom Balkáne stále najďalej v prístupovom procese do EÚ, tak rastie napätie i neistota v súvislosti s ďalším politickým vývojom," informovala Pravdu v tlačovej správe Bilčíkova poslanecká asistentka Silvia Hudáčková.
„Najvyšším ústavným predstaviteľom Čiernej Hory som počas našich stretnutí komunikoval očakávania európskych inštitúcií, aby chýbajúci členovia znefunkčneného ústavného súdu boli vymenovaní do funkcií čo najskôr, a aby predstavitelia moci v krajine vyriešili politický pat v medziach zákona," zdôraznil Bilčík.
V Podgorici na pôde parlamentu zhodnotil aj prípravu Čiernej Hory na členstvo v EÚ. Poukázal na to, že tento členský štát NATO je síce lídrom v prístupových rokovaniach s úniou, ale v posledných rokoch nenapreduje na európske ceste: stojí na mieste od parlamentných volieb v auguste 2020.
„Bilčík kritizoval aj skutočnosť, že napriek stopercentnej zhode čiernohorskej zahraničnej politiky s vonkajšou politikou EÚ Čierna Hora stále pokračuje v predaji svojho občianstva, teda vo vydávaní tzv. zlatých pasov, najmä ruským občanom, a stala sa nedávno útočiskom pre mnohých Rusov, ktorí sem prišli po Putinovej invázii na Ukrajinu. Práve ruské tajné služby sa v roku 2016 pokúsili v Čiernej Hore o štátny prevrat, pričom dnes je politicky najvplyvnejšou stranou v čiernohorskom parlamente otvorene euroskeptický a proruský Demokratický front," uvádza sa v tlačovej správe.