Na rokovania, ktoré budú trvať dva týždne, tento rok vrhá tieň vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza, ktorá dodržiavanie záväzkov na znižovanie emisií ohrozuje. Na konferencii sa zíde 45-tisíc účastníkov vrátane predstaviteľov Európskej únie, amerického prezidenta Joea Bidena alebo britského premiéra Rishiho Sunaka.
Podujatie prichádza po roku prírodných pohrôm v dôsledku extrémov počasia, ktoré zanechali tisíce obetí, milióny ľudí bez domova a miliardové škody. Rozsiahle záplavy devastovali Pakistan a Nigériu, v Afrike a na západe USA sa zhoršili suchá, Karibik bičovali cyklóny a vlny horúčav spaľovali tri kontinenty.
Takéto udalosti zdôraznili potrebu globálnych opatrení a podporili výzvy, aby bohaté priemyselné krajiny kompenzovali chudobnejšie štáty. Tohtoročný summit sa bude dosiaľ najviac zameriavať práve na financie – hlavný sporný bod zhoršujúci vzťahy medzi štátmi, ktoré zbohatli pomocou spaľovania fosílnych palív, a chudobnejšími krajinami trpiacimi najhoršími dôsledkami zmeny klímy.
Na programe summitu bude prvýkrát aj finančné kompenzovanie
Delegáti klimatického summitu OSN sa v úvode podujatia dohodli, že budú rokovať o osobitnom financovaní, ktoré by pomohlo najzraniteľnejším krajinám vyrovnať sa s neodvratnými škodami spôsobenými globálnym otepľovaním.
Je to po prvý raz, čo sa na oficiálny program každoročnej klimatickej konferencie dostane táto otázka, známa ako „straty a škody“. Predchádzali tomu výzvy, aby bohaté krajiny vypúšťajúce najviac emisií skleníkových plynov kompenzovali chudobnejšie štáty, ktoré najviac trpia dôsledkami otepľovania, hoci zaň nesú len malú zodpovednosť.
„Vytvára to po prvý raz v rámci oficiálneho programu COP a Parížskej dohody inštitucionálne stabilný priestor na diskusiu o naliehavej otázke finančných opatrení potrebných na riešenie existujúcich nedostatkov,“ povedal predseda COP27, egyptský minister zahraničných vecí Sámih Šukrí.
„Všetci vďačíme aktivistom a organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré sa vytrvalo dožadovali priestoru na diskusiu o financovaní strát a škôd,“ doplnil za potlesku delegátov.
Na vlaňajšej konferencii COP26 v Glasgowe krajiny s vysokým príjmom zablokovali návrh na vytvorenie orgánu, ktorý by mal na starosti otázku strát a škôd. Namiesto toho podporili nový trojročný dialóg o financovaní.
Diskusie o tejto téme na programe COP27 sa nebudú týkať zodpovednosti ani záväzného odškodňovania. Majú však viesť k definitívnemu rozhodnutie „najneskôr v roku 2024“, povedal Šukrí. „Zaradenie tejto agendy odráža zmysel pre solidaritu a empatiu pre utrpenie obetí pohrôm vyvolaných klímou,“ dodal.
Skeptické predpovede
Klimatická konferencia OSN sa koná každý rok s cieľom posúdiť plnenie záväzkov o znižovaní emisií, ktoré majú zabrániť katastrofálnym následkom otepľovania. Už na parížskej konferencii v roku 2015 sa politickí lídri zaviazali, že sa pokúsia obmedziť rast globálnych teplôt na 1,5 stupňa oproti predpriemyselnej úrovni.
Doterajšie opatrenia však nie sú dostatočné a zdá sa, že udržať rast teplôt pod stanoveným limitom sa nepodarí. Svetová meteorologická organizácia (WMO) nedávno varovala, že hranica globálneho oteplenia o 1,5 stupňa by mohla byť prekročená už do roku 2026.
Prvá klimatická konferencia sa konala v roku 1992 v brazílskom Rio de Janeiro. S krátkym prerušením do roku 1995 rokujú o otázkach ochrany klímy štáty sveta znova každý rok, zakaždým v inom meste.
Najvýznamnejšie klimatické summity s dôležitými závermi sa konali v roku 1997 v Kjóte, v roku 2009 v Kodani a v roku 2015 v Paríži. Vlani sa konferencia uskutočnila v škótskom Glasgowe. Tieto akcie bývajú sprevádzané protestmi niektorých ekologických aktivistov argumentujúcich, že podobné mamutie zhromaždenia sú neefektívne a znamenajú plytvanie prostriedkami.