Zničil svet? Expert na jadrové zbrane hovorí, ako vo vojnovej hre bojoval za Rusko

Ako to vyzerá, keď sa Rusko usiluje vyhrať vojnu? Pre Pravdu do vysvetlil Alexander Bollfrass z zürišského Centra pre bezpečnostné štúdie. Expert na jadrové zbrane pôsobil aj na Harvardovej či Princetonskej univerzite. Bollfrass sa zapojil do vojnovej simulácie, v ktorej hral za Rusko. Skončilo sa to atómovým armagedonom?

07.11.2022 06:00
vojna na Ukrajine, MiG-31 Foto:
Ruské stíhačky MiG-31 schopné niesť rakety Kindžal s jadrovou hlavicou.
debata (40)

Nedávno ste sa zúčastnili na vojnovej hre, ktorá súvisela aj s ruskou inváziou na Ukrajine. Ako funguje takáto simulácia a čo bolo jej hlavným cieľom?

Vojnovú hru sme zorganizovali v Centre pre bezpečnostné štúdie v Zürichu. Simulácia bola založená na modeli, ktorý vytvorila americká organizácia Rand Corporation, ktorá s tým má dlhodobé skúsenosti. Tá, na ktorej som sa zúčastnil, sa týkala veľkej strategickej debaty v USA, ktorej sme svedkami už od vlády Georgea Busha. Diskusia súvisí s tým, aké obranné záväzky sú pre USA vo svete najdôležitejšie a kam nasmerovať zdroje, aby boli postoje Spojených štátov čo najdôveryhodnejšie. Už hodný čas sa rozpráva o tom, že Amerika by mala zamerať svoju pozornosť najmä na Áziu. No Spojené štáty majú bezpečnostné záväzky na Blízkom východe a momentálne sa výrazne sústreďujú na dianie v Európe. Keď prezident Joe Biden nastúpil v januári 2021 do Bieleho domu, dúfal, že starý kontinent ho bude zamestnávať menej. Cieľom vojnovej simulácie bolo, aby sa hráči zamysleli nad tým, čo môžu urobiť v rôznych častiach sveta s ohľadom na rozhodnutia amerického obranného establišmentu.

VIDEO: Svet sa rozpráva o atómovkách. Čo je jadrová triáda USA?

Video
Jadrovú triádu tvoria strategické bombardéry, jadrové ponorky a medzikontinentálne balistické rakety. Pozrite si ju na videu US Department of Defense.

Vy ste v hre zastupovali Rusko.

Na jednej strane boli USA s spojencami z NATO. To bol takzvaný modrý tím. Jeho protivníkmi boli rôzni aktéri, teda červený tím. Náhodou ma vybrali, aby som zastupoval Rusko. Spolupracoval som s krajinami, ako sú Čína, Severná Kórea a Irán.

Hoci bola simulácia zameraná na veľké strategické otázky, určite v nej nebolo možné ignorovať fakt, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajine. Ako to ovplyvnilo dianie?

Určite to nie je možné ignorovať. A faktom je, že tvorcovia simulácie, ktorí ju vytvorili pred niekoľkými rokmi, do nej už vtedy zaradili fakt, že Rusko vedie vojnu proti Ukrajine. Takže teraz sme hru iba prispôsobili súčasnému dianiu, teda tomu, že Moskva spustila 24. februára veľkú inváziu. Samozrejme, keďže som zastupoval Rusko, musel som brať do úvahy, čo sa momentálne deje.

Ako ste teda začali svoju kampaň?

Hra ukázala, že väčšina mojich vojenských síl je viazaná na vojnu proti Ukrajine. Hlavnou výzvou preto pre mňa bolo, aby som sa pokúsil vytvoriť nové jednotky a modernizoval ich, aby fungovali efektívnejšie. Musel som zvažovať, či ich mám poslať hneď do boja, aby mi okamžite pomohli vo vojne, alebo či mám počkať, kým absolvujú lepší výcvik a dostanú novú výzbroj. Aj v realite vidíme, že Rusko musí riešiť tento problém. Simulácia ukázala, že obe strany by v tejto chvíli získali z prímeria. Ale ani jedna nebola ochotná urobiť nejaký správny krok, aby sa to podarilo.

Čo ste v tomto zmysle ako Rusko skúsili?

Siahol som po niekoľkých diplomatických návrhoch s tým, že som druhej strane hovoril, že môžeme vybudovať širšiu bezpečnostnú architektúru v Európe. Samozrejme, viem, že presne tieto veci Moskva rada spomína. Na týchto simuláciách je však zaujímavá jedna vec. Poviem pravdu, že určite netrávim veľa času nad tým, že by som sa snažil s empatiou pristupovať k ruským názorom. Ale vojnová hra ma skutočne prinútila k tomu, aby som preberal pohľady Kremľa. Výsledkom bolo, že som cítil istú frustráciu z toho, že moje návrhy nebrali protivníci vážne. Američania a Európania sa do istej miery predháňali v tom, aby boli v simulácii na Rusko čoraz tvrdší. Mojou stratégiou potom bolo, že som sa usiloval vytvoriť ohniská napätia v iných oblastiach sveta. Napríklad v Líbyi, hoci musím priznať, že mi to veľmi nevyšlo. No po istom čase sa v simulácii ukázalo, že Američania boli zamestnaní svojimi bezpečnostným záväzkami vo východnej Ázii a snažili sa v Európe uzavrieť dočasné prímerie. Musím však povedať, že ako Rusko som mal v úmysle jeho pravidlá okamžite porušiť. Čo tiež odráža postoj Ukrajincov, ktorí v skutočnom svete varujú pred nejakými nedopečenými diplomatickými riešeniami. Lebo pre Rusko by bolo prímerie najmä šancou na konsolidáciu síl a ďalší útok.

Ukrajinskí vojaci na tankoch T-72, ktoré... Foto: SITA/AP, Aleksandr Shulman
vojna na Ukrajine, ukrajinskí vojacim, tanky Ukrajinskí vojaci na tankoch T-72, ktoré ukoristili ruským okupantom

Akú taktiku ste zvolili v Líbyi a čo sa dialo vo východnej Ázii?

Do Líbye som presunul časť svojich jednotiek, aby som sa stal v krajine dôležitým politickým hráčom. Cieľom bolo vyvinúť tlak na Európu a USA v severnej Afrike. Súčasťou hry sú však aj náhody, ktoré sa týkajú toho, ako využijete svoju armádu či ako si vybudujete politický vplyv. V Líbyi mi takpovediac hod kockou neprial, čo bolo sklamaním. Vo východnej Ázii sa toho dialo veľmi veľa medzi Číňanmi, Severokórejčanmi a Američanmi. Ale musím sebakriticky priznať, že som mohol urobiť aj viac, čo sa týka spolupráce s červeným tímom. Spravili sme niekoľko obchodov so zbraňami a na pár veciach sme sa dohodli, ale modrý tím bol veľmi dobrý v tom, že dokázal tieto kontakty medzi nami minimalizovať. Najmä zvládol izolovať Iráncov, keď im vedel ponúknuť také veci, aby nespolupracovali s Ruskom.

Uvažovali ste nad tým, že by ste presvedčili Čínu, aby zaútočila na Taiwan, alebo KĽDR, aby rozpútala niečo veľké na Kórejskom polostrove? Tým by ste odvrátili pozornosť USA od Európy a Ukrajiny.

Pokúsil som sa o to. No Číňania mi len poďakovali za návrhy a uistili ma, že všetko, čo urobia, bude v mojom záujme. Nedá sa však povedať, že by ich príliš zaujímal môj tlak na nich. Faktom je, že som na nich nemal nejaké veľké páky. Bolo jasné, že som pre Čínu slabším partnerom. A počas hry to bolo čoraz výraznejšie.

Nakoľko zostal počas simulácie modrý tím jednotný? Usilovali ste sa ho rozdeliť? Pre Rusko je taktika typu rozdeľuj a panuj pomerne bežná.

Modrý tím zostal jednotný. Toto možno až tak neodráža skutočné dianie. Azda to vyplývalo z pováh hráčov a z nastavenia simulácie, ale prekvapujúce bolo, že Európania boli v istých momentoch na Rusko tvrdší ako Američania. Asi to tak v realite nie je.

V ktorom momente vojnovej hry ste začali diskutovať o tom, že niekto použije jadrové zbrane?

Nestalo sa to. Simulácia mi pomohla dobre zvážiť, že keby som ako Rusko použil jadrové zbrane, získal by som z toho veľmi málo. Základnou otázkou totiž je, čo by nasledovalo potom. Z operačného hľadiska by to Rusku nepomohlo. Keby masívnejšie použilo taktické jadrové zbrane, aby zničilo značnú časť ukrajinských ozbrojených síl a postúpilo vpred, aby zabralo viac územia, jeho vojaci by museli bojovať v rádioaktivitou zamorenom prostredí. Lenže to, čoho sme svedkami v konflikte, nám ukazuje, že ruská armáda nie je dostatočne vybavená. Veľmi by som neveril tomu, že by Moskva dokázala nasadiť svojich vojakov do boja v zamorenom prostredí. To skôr Ukrajinci by mohli dostať moderné vybavenie od západných partnerov. Ako som povedal, z operačného hľadiska by pre Rusko použitie taktických jadrových bômb nedávalo veľký zmysel. Okrem toho sa hovorí, že Moskva by niekde mohla demonštratívne odpáliť atómovku. Osobne však nevidím ani zmysel takého kroku.

Prečo?

Ukrajinci a Západ predsa veľmi dobre vedia, že Rusi majú jadrové zbrane, ktoré sú, samozrejme, mimoriadne ničivé. Čo by ešte mohol Kremeľ dosiahnuť, keby atómovku demonštratívne niekde odpálil? V skutočnosti by ukázal len slabosť, lebo by ju nepoužil na reálnom bojovom poli.

Russia Victory Day Parade Čítajte viac Expert: Vyzerá to tak, že Rusi vyrábajú atómovky pre televíziu

Musím sa však priznať, že som trochu prekvapený, že ste vy alebo niekto iný vo vojnovej hre nesiahli k jadrovým zbraniam. Čítal som o iných simuláciách, ktoré sa skončili atómovým armagedonom.

Áno, určite by sa konflikt s Ruskom mohol vyvinúť aj takto. Možno na to nemám správnu mentalitu, aby som sa prinútil k rozhodnutiu, že by bolo lepšie zničiť celý svet, respektíve ukončiť hru. Rozmýšľal som nad tým, že stále by som sa ako Rusko dokázal vyrovnať s patovou situáciou, dokonca aj s nejakými porážkami, lebo by som si ich vedel niekde vynahradiť. V simulácii sa ukázalo, že americké zdroje začali byť napäté vzhľadom na globálne bezpečnostné záväzky USA. Zostalo mi trochu optimizmu, že ak vydržím dostatočne dlho, výsledkom síce nebude moje dokonalé víťazstvo, ale že moja pozícia bude lepšia ako na začiatku hry. A to by som nedosiahol rozpútaním jadrovej vojny. Vojnové simulácie niekedy môžu hráčov dotlačiť do extrémnych krokov. Najmä pred koncom hry môžu mať pocit, že je potrebné urobiť rýchlo niečo radikálne, aby si zlepšili pozície. V tomto prípade však bola simulácia nastavená tak, že som taký tlak necítil. Samozrejme, je potrebné si uvedomiť, že to bola hra. Neznamená to, že zo všetkého, čo sa v nej udialo, sa dá spraviť nejaké poučenie pre skutočný svet. Túto simuláciu však vytvorili takým spôsobom, že hráčov povzbudzovala v tom, aby pred nejakými unáhlenými krokmi uprednostnili dlhodobejší strategický prístup. Týkalo sa to, samozrejme, aj Ruska. Môžeme len dúfať, že takto sa k súčasnej situácii stavajú aj lídri v Kremli.

Čo bolo hlavným záverom simulácie?

Ukázalo sa, že pozícia Číňanov je veľmi dobrá, a že je veľmi zložité byť Amerikou. Niekedy to môže vyzerať tak, že USA vždy dosiahnu všetko, čo chcú. Ale v skutočnosti ich limitujú domáca politika a financie. Z pohľadu Ruska bolo hlavným záverom simulácie, že začať vojnu proti Ukrajine bol mimoriadne zlý nápad a neexistuje žiadny očividný scenár, ako by ju mohla Moskva ukončiť. Osobne sa menej obávam toho, že by Rusi použili jadrové zbrane, ako toho, že jednoducho budú ešte roky pokračovať v konvenčnej vojne. Lebo nedokážu zvíťaziť, ale nemôžu si ani pripustiť porážku.

Možno by mohlo Rusko zmeniť lídra a to by bol spôsob, ako ukončiť konflikt. Rozmýšľali ste nad tým v simulácii?

Nebolo to bohužiaľ v ponuke hry. Mohlo by to však byť súčasťou nejakej dohody, ktorú som mohol predložiť Západu. Takáto požiadavka však zo strany modrého tímu nezaznela, a ani som ju neponúkol.

Predsa by som sa ešte vrátil k jadrovým zbraniam. Ako ďaleko sme do scenára, že by ich Rusko použilo?

Je to naozaj veľmi ťažká otázka. Riziko sa mierne zvýšilo v porovnaní s tým, aká bola situácia pred inváziou. Jednoducho preto, že konflikt sa pre Rusko vyvíja veľmi zle. Podľa mňa je však riziko, že dôjde k použitiu jadrových zbraní, stále pomerne nízke. Myslím si to nielen pre čudné vyhlásenia Moskvy, že vraj na Ukrajine bojuje so satanistickým kultom a chce o tom rokovať v Bezpečnostnej rade OSN, ale aj pre ďalšie bizarné tvrdenie, ako údajne Kyjev pripravuje špinavú bombu. Toto všetko vyzerá len ako propaganda, nie ako nejaký skutočný signál od Ruska, že sa na niečo pripravuje. Vravím to preto, lebo obvinenia týkajúce sa špinavej bomby neberú do úvahy ani len základné pravidlá fyziky. Keby chcelo Rusko dosiahnuť, aby ho Ukrajinci a Západ brali vážne, asi by Kremeľ strávil aspoň tri minúty času, že by sa porozprával s fyzikmi a tajnými službami, aby jeho príbeh aspoň do nejakej miery sedel. Moskva však namiesto toho prišla len s nejakými náhlymi vyhláseniami v snahe ospravedlniť vojnu pred domácim publikom a pred partnermi vo svete, ktorí s ňou sympatizujú. V komunite ľudí, ktorí sa zaoberajú jadrovými zbraňami, sa začína šíriť názor, že pred 24. februárom tohto roku ľudia príliš málo rozprávali a premýšľali o atómovkach. Ale teraz sa stretávame na konferenciách alebo pri poháriku a želáme si, aby sa o jadrových zbraniach prestalo hovoriť. Lebo v tejto vojne je veľa vecí, ktoré na jej priebeh a koniec budú mať zásadnejší vplyv ako atómovky.

© Autorské práva vyhradené

40 debata chyba
Viac na túto tému: #Rusko #jadrové zbrane #Ukrajina #vojna na Ukrajine #Putinova vojna