V únii nastala zhoda na tom, že sa európska dvadsaťsedmička postupne úplne odstrihne od ruského plynu. O dve tretiny menej by ho do EÚ malo prúdiť na konci tohto roku a do roku 2030 by plynovody nemali prepravovať ani kubický meter plynu z Ruska. Afrika má bohatú ponuku, ale skrýva sa v nej veľa úskalí.
Do biznisu s Európanmi by mohlo vstúpiť viacero afrických štátov, ale každý má svoje veľké problémy. „Mozambik má obrovské zásoby zemného plynu, ktorý keby bol efektívne využívaný, mohol by pomôcť svetu, ktorý sa po ruskej vojne proti Ukrajine snaží nájsť dostatok zemného plynu na vykurovanie domácností a pre priemysel," zdôraznila stanica CNN. Lenže Mozambik sužujú boje proti islamistom v provincii Cabo Delgado, kde sa nachádzajú bohaté ložiská plynu. Štyri roky trvajúci ozbrojený konflikt si vyžiadal približne 4-tisíc mŕtvych a takmer milión obyvateľov vyhnal z ich domovov.
Predpokladá sa, že investičné rozhodnutia o ťažbe plynu v Mozambiku a rovnako v Tanzánii, s ktorou susedí na severe, môžu padnúť najskôr o dva roky. Z technických dôvodov by to znamenalo, že náleziská by sa dali využívať až okolo roku 2030. Bola by to zlatá baňa, pretože zásoby plynu v Mozambiku sú dokonca porovnateľné s ruskými podzemnými zdrojmi.
Obrovským objemom plynu sa môžu pochváliť aj Mauritánia a Senegal. Viaceré skúsenosti z minulosti však vyznievajú pesimisticky, čo sa môže opakovať. „Subsaharským krajinám trvalo približne dvanásť rokov, kým prešli od objavu nálezísk plynu k produkcii, často dlhšie, ako pôvodne predpovedali vlády a plynárenské spoločnosti," upozornil server African Arguments.
EÚ sa môže pozerať aj na africké štáty, ktoré sa nachádzajú pozdĺž brehov Stredozemného mora. Napríklad Nemecko sa už zaujíma o možné dodávky plynu z Alžírska a Egypta. Alžírčania sú dokonca desiaty najväčší producent plynu na svete. Tankery so skvapalneným plynom (používa sa jeho anglická skratka LNG) už premávajú do Európy. Nie jeho však toľko, ako by mohlo byť. „Napriek tomu, že potenciál existuje, v ceste stoja vážne prekážky a slabá ponuka," zhodnotila stanica Deutsche Welle (DW) celkovú situácia s plynom v Afrike.
DW citovala Alice Gowerovú, riaditeľku programu geopolitiky a bezpečnosti londýnskej analytickej spoločnosti Azure Strategy, ktorá poukázala na to, že náleziská alžírskeho plynu sú technologicky nerozvinuté. Niečo sa síce pohlo dopredu, ale začatie rozsiahlej ťažby je blízkom čase nemožné. „Začiatkom tohto roka alžírska štátna ropná a plynárenská skupina Sonatrach oznámila veľký investičný balík v hodnote v prepočte 36 miliárd eur na päťročné obdobie, ale to neznamená, že Alžírsko môže vstúpiť na trh v krátkodobom horizonte," poznamenala Gowerová.
Výhodou Alžírska je to, že nemusí exportovať LNG, pretože so Španielskom ho priamo spája podmorský plynovod Medgaz. Problém však spočíva v tom, že ho nedokáže dostatočne naplniť.
Uvažovať sa dá aj o ďalších dvoch štátoch v oblasti Stredozemného mora. Zásoby plynu v Líbyi sú odhadované na 1,4 bilióna kubických metrov. „Krajina je však tak politicky rozdelená, že sa ani nenachádza na zozname štátov vyvážajúcich plyn do Nemecka," upozornila DW, pričom za ďalšiu prekážku označila slabo rozvinutú infraštruktúru.
Egypt nemá priame prepojenie s Európou, preto exportuje iba LNG. „Čína mu ponúkla dlhodobé kontrakty s dobrými podmienkami. Pre Egypt má teda zmysel zostať jej spoľahlivým dodávateľom a udržať si podiel na čínskom trhu," nepriamo komentovala Gowerová možnosti EÚ zvýšiť import egyptského LNG.