V rozhovoroch, ktoré trvajú medzi lídrami NATO a partnermi z EÚ, sa vychádza z predpokladu, že ruské sily sú teraz pod tlakom. „Nie sú schopní úspešne reagovať na ukrajinskú ofenzívu. Ich reakcia je defenzívne zameraná na ničenie infraštruktúry – elektriny, vody, mostov, ciest, budovanie trojitej línie zákopov a využívanie prírodných bariér, ako napríklad rieka Dnipro. Cieľom je spomaliť postup ukrajinských jednotiek. Cherson nie je len mesto. Je to kľúčový bod pre prístup k moru a zásadný pre kontrolu vodných zdrojov a riečnej dopravy. Jeho znovuzískanie by navždy znamenalo zmenu smeru konfliktu,“ uvádza sa v článku spomenutého zdroja.
Web eurointegration.com.ua podotýka, že Ukrajina by mohla začať rokovania po oslobodení Chersonu „z pozície sily“. Bez Chersonu je však takáto cesta nemožná. „Začať rokovania v tejto fáze by znamenalo dať armáde Moskvy čas na reorganizáciu. Skrátka, najprv treba opraviť niektoré strategické základné kamene,“ dodáva La Repubblica.
Čítajte viac Zničil svet? Expert na jadrové zbrane hovorí, ako vo vojnovej hre bojoval za Rusko
Okrem toho údajne existujú dva základné aspekty, ktoré americká administratíva zdôrazňuje vo svojich každodenných výmenách názorov so spojencami v NATO. Prvý sa týka ruskej hrozby použitia taktických jadrových zbraní, čomu sa chce aliancia vyhnúť, pretože v takom prípade by bola rozsiahla reakcia s použitím konvenčných zbraní takmer nevyhnutná.
Ďalší problém sa vraj týka vzťahov s Čínou. „Po strate Chersonu by sa kríza niekdajšej Červenej armády stala zrejmou. Pre Spojené štáty by v tomto bode totálna prehra Putina mala horší následok, a to odovzdanie kontroly nad Ruskom Číne. Bolo by to ako skok od ohňa k ohňu. Preto je lepšie mať nepriateľského vodcu s modrinami, ale nezávislého od Pekingu,“ píše ďalej La Repubblica. Nemecká vláda však podotýka, že len Ukrajina sa môže rozhodnúť, kedy chce viesť mierové rokovania s Ruskom.
Čítajte viac Rizikový scenár: Zima na Ukrajine vyženie na Slovensko 700-tisíc ľudí