258. deň: Rusko útočí na Donbase na novom fronte. Vyčerpalo zásoby, stráca tempo, mienia experti

VIDEO: Ukrajina: Nemecké zbrane sú super.

23:34 Najmenej 5,5 miliardy eur z celkových 17 miliárd eur v ruských aktívach, ktoré Európska únia zmrazila po tom, čo Rusko začalo vojnu proti Ukrajine, sa nachádza v Luxembursku. Povedal v utorok pred poslancami parlamentu tamojší minister zahraničných vecí Jean Asselborn.

Agentúra DPA v tejto súvislosti citovala slová šéfa luxemburskej diplomacie, podľa ktorého ak Rusko neprestane so svojou agresiou voči Ukrajine, tak sú nevyhnutné ďalšie sankcie na úrovni EÚ. Asselborn zároveň zdôraznil, že je dôležité, aby EÚ pri rokovaní o nových sankciách neohrozila svoju jednotu.

Podľa DPA Luxembursko doteraz dodalo Ukrajine zbrane a materiál v hodnote 72 miliónov eur, čo predstavuje 16 percent obranného rozpočtu veľkovojvodstva.

23:00 Rusko vyplatilo Iránu za bojové drony 140 miliónov eur v hotovosti a dodalo mu britské a americké zbrane, ukoristené vo vojne na Ukrajine. V utorok to napísala britská spravodajská stanica Sky News. Zdroj televízie navyše tvrdí, že Irán sa s Ruskom dohodol na ďalšom predaji dronov v hodnote 200 miliónov eur.

Čítajte viac Rusko za bojové drony poskytlo Iránu 140 miliónov eur a západné zbrane, píše Sky News

22:09 Putin vyznamenal v utorok posmrtne najvyšším štátnym vyznamenaním prokremeľského pravoslávneho kňaza protojereja Michaila Vasilieva, ktorý cez víkend zomrel na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Putin udelil Vasilievovi medailu Hrdina Ruskej federácie za jeho „odvahu a hrdinstvo, ktoré preukázal počas výkonu svojej občianskej povinnosti“, uvádza sa v oficiálnom dekréte zverejnenom na webovej stránke Kremľa.

Vasiliev bol zabitý v nedeľu v „zóne špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“ pri výkone kňazských povinností, uviedla ruská pravoslávna cirkev v tlačovom vyhlásení. Reportér ruskej štátnej televízie uviedol, že zomrel počas raketového útoku „ako kňaz bojovník medzi výsadkármi“.

21:31 Ukrajinský prezident Zelenskyj dostal od hollywoodskeho herca Seana Penna Oscara. Informovala o tom kancelária ukrajinského prezidenta. Zelenskyj, hoci v minulosti hercom bol, nedostal pozlátenú sošku za výkon pred kamerou, ale ako „symbol viery vo víťazstvo“.

Trofej bola Pennovým majetkom. Zelenskyj mu dnes za jeho podporu Ukrajine odovzdal rad Za zásluhy. Penn sa stará o utečencov z Ukrajiny. Kyjev navštívil od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už tretíkrát a hovoril so Zelenským o svojom filmovom projekte venovanom práve súčasnému ukrajinskému prezidentovi.

20:36 Maďarský parlament opäť nerokoval o ratifikácii vstupu Švédska a Fínska do NATO. Maďarsko a Turecko sú jedinými členskými štátmi NATO, ktoré ich vstup doteraz neschválili. Podpredseda vládnej strany Fidesz Németh hlasovanie, výsledkom ktorého bolo odmietnutie opozičného návrhu, označil za hlasovanie o „odmietnutí provokácie Gyurcsányovcov“.

Šéf úradu vlády Gulyás 22. októbra povedal, že vláda podporuje členstvo Švédska a Fínska v NATO, pričom parlamentu už predložila na schválenie ratifikačné dokumenty. Gulyás uviedol, že rozšírenie NATO o tieto dve severské krajiny bude zo strany Budapešti ratifikované najneskôr do polovice decembra.

20:03 Ukrajinské jednotky pokračujú v postupe v Luhanskej oblasti napriek „obrovskému množstvu“ ruských záloh, ktoré do oblasti prichádzajú. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na šéfa regionálnej vojenskej správy v Luhanskej oblasti Serhija Hajdaja.

Ako povedal v ukrajinskej televízii, ozbrojené sily postupujú, ale podľa neho „treba vziať do úvahy, že existujú určité špecifiká Luhanskej oblasti“. „Ruským okupačným jednotkám sa tam podarilo priviesť obrovské množstvo vojakov, podarilo sa im vybudovať obranné stavby, zamínovať veľmi veľké územie, takže postup je dosť opatrný,“ povedal.

Ukrajinská armáda sa začala zameriavať na Luhanskú oblasť v septembri po tom, ako rýchlo postúpila cez Charkivskú oblasť. Podľa Hajdaja sa v Luhanskej oblasti momentálne nachádza veľký počet čerstvo zmobilizovaných Rusov. Dodal, že okupanti sa pokúšajú o „nejaké nepochopiteľné protiofenzívne akcie“. Hajdaj predpovedá, že Rusi utrpia ťažké straty, keďže boje pri mestách Svatove a Kreminna budú pokračovať.

19:19 Dohoda o vývoze obilia z Ukrajiny cez Čierne more musí byť predĺžená. Povedal to ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok americkej veľvyslankyni pri OSN Linde Thomasovej-Greenfieldovej, ktorá navštívila Kyjev. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a denníka The Guardian.

„Je nevyhnutné, aby dohoda o vývoze obilia v budúcnosti pokračovala. Ukrajina je pripravená ostať garantom svetovej potravinovej bezpečnosti,“ uviedol Zelenskyj po stretnutí.

Stretnutie americkej veľvyslankyni pri OSN s ukrajinským prezidentom bolo zamerané na „prediskutovanie neochvejného záväzku Spojených štátov voči suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny“, cituje hovorcu americkej misie pri OSN Natea Evansa agentúra AFP.

Počas návštevy Kyjeva sa Thomasová-Greenfieldová stretla aj s ukrajinským ministrom pre infraštruktúru Olexandrom Kubrakom a spolu s americkou veľvyslankyňou v Kyjeve Bridget Brinkovou navštívila spoločnosť KyjivMlyn, ktorá melie múku a produkuje pekárenské výrobky.

„Ukrajina je dlho obilnicou sveta. Dnes som mala možnosť navštíviť zariadenie, ktoré skladuje a spracováva v Kyjeve obilie. Toto zariadenie sa stalo dôležitejšie, pretože ruská armáda napadla množstvo iných ukrajinských zariadení na spracovanie obilia,“ napísala Thomasová-Greenfieldová na Twitteri.

18:35 Účinný boj s klimatickými zmenami nie je možný bez mieru, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v prejave prednesenom cez video k účastníkom konferencie OSN o zmenách klímy COP27 v Egypte. Vojna na Ukrajine vedená Ruskom odviedla podľa neho svet od ochrany klímy, ale téme je potrebné sa urýchlene a vážne venovať. Zelenského prejav naživo vysielala agentúra Reuters.

Čítajte viac Zelenskyj na summite: Účinný boj s klimatickými zmenami nie je možný bez mieru

18:15 Ruský minister obrany Sergej Šojgu vykonal inšpekciu ruských vojsk na Ukrajine, uviedlo jeho ministerstvo. Šojgu podľa zverejneného oznámenia navštívil veliteľské stredisko ruských síl. Kde presne bol, však ministerstvo neoznámilo.

Počas inšpekcie si Šojgu vypočul hlásenie veliteľa ruských inváznych síl na Ukrajine Sergeja Surovikina o tom, ako sa ruským vojskám darí plniť zverené úlohy. Surovikin tiež Šojgua informoval o zaopatrovaní vojakov, ktorých armáda povolala do zbrane počas čiastočnej mobilizácie vyhlásenej na konci septembra, stojí v správe ministerstva. Šojgu okrem toho vyznamenal vojakov medailami.

17:30 Evakuácia Kyjeva alebo akéhokoľvek iného mesta, ktoré sa nenachádza blízko frontovej línie, v súčasnosti nie je potrebná, vyhlásilukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

„V súčasnosti si situácia nevyžaduje ohlásenie evakuácie. Musíme povedať, že ohlásenie evakuácie akéhokoľvek mesta, ktoré nie je blízko frontovej línie – predovšetkým hlavného mesta – by v súčasnosti nemalo zmysel,“ uviedol Šmyhaľ na stretnutí vládneho kabinetu.

16:45 Kyjev je ochotný rokovať s Moskvou o mieri, hlavnou podmienkou prezidenta Volodymyra Zelenského je však obnovenie územnej celistvosti Ukrajiny, oznámil tajomník bezpečnostnej rady Oleksij Danilov. Zelenskyj v pondelok aj napriek predchádzajúcemu odmietavému postoju naznačil, že by sa za určitých podmienok mohli mierové rozhovory obnoviť.

Čítajte viac Kyjev pripustil rokovania s Moskvou, podmienkou je obnovenie územnej celistvosti

16:30 Počet kybernetických incidentov v Českej republike bol v októbri vysoko nadpriemerný, ide o najvyššie hodnoty od tohtoročného apríla. Časť útokov typu DDoS viedla skupina hackerov z Anonymous Russia, uviedol český Národný úrad pre kybernetickú a informačnú bezpečnosť (NÚKIB).

„Počet októbrových incidentov vysoko presiahol priemerné hodnoty a takmer sa vyrovnal mesiacu apríl, ktorý bol tento rok zatiaľ rekordný,“ uvádza sa v správe. Prvýkrát od mája NÚKIB klasifikoval ako veľmi významný incident útok na dostupnosť telekomunikačných služieb. Najčastejšími cieľmi boli subjekty z verejnej správy a sektoru dopravy.

Výrazne sa zvýšil počet útokov označovaných ako DDoS. Zatiaľ čo na jar tvorili necelú tretinu zo všetkých incidentov, teraz ich bolo takmer 70 percent. Počet týchto útokov je podľa úradu takmer totožný s hodnotami od začiatku roka.

Za časťou z nich stála skupina Anonymous Russia, ktorá útoky proti českým subjektom zverejnila na sieti Telegram. „Dňa 2. októbra 2022 oznámila na sociálnej sieti Telegram skupina Anonymous Russia útoky proti českým organizáciám. Medzi nimi boli vládne inštitúcie, médiá, banky či letisko, ale aj ciele ako reštaurácie,“ spresnil NÚKIB s tým, že reálny dopad bol napriek tomu nízky. „Bol zasiahnutý len zlomok pôvodne deklarovaných cieľov,“ dodal úrad.

16:15 Slovenský parlament veľkou väčšinou hlasov prítomných poslancov schválil uznesenie, ktorým odsúdil ruské útoky na civilné ciele na Ukrajine a podporil kandidátsky štatút Ukrajiny pre vstup do Európskej únie.

Podľa parlamentu jediným zámerom spomínaných útokov je terorizovať ukrajinský národ a takýto postup môže mať až prvky genocídy obyvateľstva, čo nesmie zostať nepotrestané. Parlament v uznesení tiež uviedol, že Ukrajinci majú slobodné právo vybrať si svet, v ktorom chcú žiť, a v tejto súvislosti podporil štatút Ukrajiny ako kandidátskej krajiny pre vstup do EÚ.

Uznesenie navrhla Anna Zemanová (SaS) po ruských októbrových útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Návrh nepodporil napríklad opozičný Smer expremiéra Roberta Fica. Ten naopak neuspel s vlastnou predlohou, ktorou chcel okrem iného požiadať Európsku komisiu, aby vypracovala mierovú stratégiu ako spôsob riešenia konfliktu na Ukrajine.

Čítajte viac Ďalšia utečenecká vlna z Ukrajiny bude horšia. Prídu tí, čo nič nemajú

15:45 Časti iránskych bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko používa na Ukrajine, boli vyrobené po 24. februári, teda až po začatí ruskej invázie. Uviedla to ukrajinská vojenská rozviedka, ktorá informovala, že o tom získala dôkazy. Irán len nedávno potvrdil predchádzajúce tvrdenia Kyjeva a Západu o dodaní iránskych dronov Rusku, podľa iránskej diplomacie tak však Teherán urobil iba pred začiatkom vojny.

„Vrtuľa bezpilotného lietadla Mohádžer-6 bola vyrobená až vo februári tohto roka. Len vyrobená. A potom treba započítať čas potrebný na dodanie do Ruskej federácie,“ napísala ukrajinská rozviedka na Facebooku.

Iránsky dron Mohádžer je zostavený z dielov vyrobených v rôznych krajinách, píše rozviedka. Väčšina komponentov podľa nej pochádza zo Spojených štátov, ale napríklad motor je z Rakúska a kamera je japonskej výroby. Ako sa zahraničné komponenty dostali do Iránu, rozviedka zisťuje. Sériové čísla a ďalšie získané údaje už podľa nej Ukrajina zaslala svojim partnerom.

VIDEO: Vojna dronov. Ten ukrajinský znivočil ruský tank

15:30 Súd v Moskve predĺžil väzbu ruskému opozičnému politikovi Iľjovi Jašinovi do 26. novembra. Jašin je obvinený zo zámerného šírenie dezinformácií o ruskej armáde, za čo mu hrozí 5–10 rokov väzenia. V utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Vo svojom vystúpení pred súdom Jašin kritizoval súdy v Rusku za to, že „sa ani nesnažia byť nezávislé“ a hrajú „rolu politických prisluhovačov Kremľa“.

Upozornil sudcov, že väznením nevinných ľudí sa nielen pridávajú na stranu skorumpovaných politikov a predstaviteľov bezpečnostných zložiek, ale poskytujú im – a najmä prezidentovi Vladimirovi Putinovi – pocit beztrestnosti a úplnej voľnosti v ich konaní.

„Tento pocit nakoniec priviedol našu krajinu ku krvavej vojne (na Ukrajine) a k desiatkam tisíc obetí,“ zdôraznil Jašin.

Jašin bol donedávna jedným z posledných predstaviteľov politickej opozície, ktorí zostali pôsobiť v Rusku a boli ešte aj na slobode.

Čítajte viac Vojne hovorí vojna. Jašin dal väzbe prednosť pred exilom

15:20 Moskovský súd poslal na 25 dní do väzenia ruského opozičného aktivistu Iľju Povyševa, ktorému zároveň nariadil zaplatiť pokutu 50 000 rubľov (815 eur). Dôvodom uvedeného trestu je skutočnosť, že Povyšev v pondelok v Moskve protestoval proti ruskej invázii na Ukrajinu. Informuje o tom na svojej webstránke stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

14:40 Ruská vláda zakázala ruským subjektom spoluprácu a obchod so siedmimi desiatkami zbrojných firiem zo štátov Severoatlantickej aliancie. Na zozname je aj niekoľko firiem zo Slovenska a Česka.

„Vláda schválila zoznam zahraničných subjektov, na ktoré sú uložené sankcie v oblasti technicko-vojenskej spolupráce,“ uviedol ruský premiér Michail Mišustin. Tento druh spolupráce majú ruské subjekty s firmami zakázaný. Opatrenia sú súčasťou reakcie na západné sankcie.

Zákaz sa týka 74 zbrojných firiem zo štátov NATO, napríklad z Británie, USA, Nemecka, Poľska a Kanady. Na zozname s dátumom 5. novembra sú aj slovenské firmy, napríklad ZTS, Versor, Robus, Chemica, SMS a české spoločnosti VOP-026 Sternberk, Excalibur Army, Explosia či Mil International.

14:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval Američanov, aby zachovali neochvejnú jednotu, kým nebude na Ukrajine obnovený mier. Informovala o tom agentúra AFP. V Spojených štátoch sa konajú kongresové voľby, ktorých výsledok by v prípade úspechu republikánov mohol ovplyvniť podporu Kyjeva zo strany Washingtonu.

„Žiadam vás, aby ste zachovali neochvejnú jednotu, ako je to teraz, (až) do dňa, keď budeme počuť všetky tie dôležité slová, o ktorých sme snívali, až budeme počuť, že mier bol konečne obnovený,“ povedal Zelenskyj.

14:25 Nemeckí vyšetrovatelia, ktorý preverujú prípad ruského oligarchu Ališera Usmanovho podozrivého z prania špinavých peňazí, prehľadali dve pobočky švajčiarskej banky UBS. Prehliadka sa týkala pobočiek vo Frankfurte nad Mohanom a v Mníchove. Hovorca banky uviedol, že finančné inštitúcie s nemeckými úradmi spolupracujú, informovala agentúra DPA.

Vyšetrovanie Usmanova vyšlo najavo už v septembri, keď nemecká polícia pri hľadaní dôkazov trestnej činnosti prehľadala 24 domov a bytov. Usmanov patrí k stúpencom prezidenta Vladimira Putina a jeho politiky voči Ukrajine. Figuruje na sankčnom zozname EÚ.

14:20 Nemecká polícia zhabala 30 obrazov zo zbierky ruského oligarchu Ališera Usmanova. Sú medzi nimi obrazy uznávaných maliarov – napríklad aj Marca Chagalla. Podľa odhadov majú tieto obrazy cenu minimálne päť miliónov eur.

Podľa pondelkového vydania nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung, na ktorý sa v utorok odvoláva stanica Rádio Sloboda (RFE/RL), boli tieto maľby súčasťou interiéru Usmanovovej superjachty Dilbar.

Na jeseň 2021 vyplávala táto jachta do suchého doku v prístave v Hamburgu na generálnu opravu. Obrazy boli odvtedy uložené v sklade špedičnej firmy.

Po februárovom invázii ruskej armády na Ukrajinu boli na Usmanova uvalené sankcie Európskej únie pre jeho úzke väzby na ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa zákona mal priznať všetky svoje majetky v Nemecku vrátane umeleckých diel, čo však neurobil.

13:25 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) tvrdí, že v okupovanej Chersonskej oblasti rozbila ukrajinskú „sabotážnu a prieskumnú skupinu“ a zadržala deväť ukrajinských občanov. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

FSB v utorok oznámila, že „odhalila a zabránila aktivitám sabotážnej a prieskumnej skupiny SBU (Ukrajinskej bezpečnostnej služby, pozn. red.) v Chersonskej oblasti, ktorej úlohy zahŕňali páchanie teroristických činov proti vysokopostaveným členom vojenskej a civilnej administratívy Chersonskej oblasti“. Tvrdí tiež, že počas akcie objavila výbušniny, detonátory a malé zbrane.

Ukrajinská vláda sa zatiaľ k údajným zadržaniam svojich občanov nevyjadrila.

13:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na budúci týždeň zúčastní na summite veľkých svetových ekonomík G20 na indonézskom ostrove Bali, uviedla verejnoprávna stanica Suspilne s odvolaním sa na prezidentovho hovorcu. Hlava štátu podľa neho pravdepodobne vystúpi cez video. Zelenskyj minulý týždeň uviedol, že bol na summit pozvaný a že zvažuje účasť len v prípade, že na schôdzke nebude prítomný jeho ruský náprotivok Vladimir Putin.

„Volodymyr Zelenskyj sa určite v nejakom formáte zúčastní na summite G20. Viac k tomu nemôžem povedať,“ uviedol hovorca Serhij Nykyforov a dodal, že pravdepodobne pôjde o online účasť.

Indonézsky prezident a hostiteľ schôdzky Joko Widodo podľa agentúry Reuters uviedol, že Putin sa zúčastní, „ak to umožní situácia“. Podľa denníka Financial Times však hlava indonézskeho štátu uviedla, že má „silný dojem“, že Putin nepríde. Indonézia v poslednom čase odolávala tlaku západných krajín a Kyjeva, aby Putina na Bali nepozývala. Podľa nej by tak museli urobiť v zhode všetky zúčastnené krajiny.

12:25 Rusko pri východoukrajinskom meste Vuhledar podniká ofenzívu na novom úseku frontu. Preraziť obranné línie sa mu podľa ukrajinskej armády zatiaľ nepodarilo, naopak zrejme utrpelo veľké straty. Informoval o tom server RBK-Ukrajina, ktorý útoky dáva do súvislosti so snahou Moskvy zabezpečiť si náhradné logistické trasy po poškodení Krymského mosta.

Podľa servera stiahli Rusi na tento úsek frontu zhruba päť práporových zoskupení, pričom v každom z nich zvyčajne pôsobí až 800 vojakov. Najprudšie boje sa v posledných dňoch odohrávajú pri obci Pavlivka blízko Vuhledaru v Doneckej oblasti. Ukrajinský generálny štáb vo svojej rannej zvodke uviedol, že Pavlivka je jedným z desiatich miest na Donbase, kde ukrajinská armáda počas posledného dňa odrazila ruské útoky. Predtým armáda označila situáciu na tomto úseku bojiska za veľmi ťažkú.

Bývalý hovorca ukrajinskej armády a vojenský odborník Vladyslav Selezňov serveru RBK-Ukrajina povedal, že Rusi sa ofenzívou snažia zabezpečiť železničný uzol v okupovanom meste Volnovacha, ktorý je v dosahu ukrajinského delostrelectva a preprava vojenského materiálu je tam krajne riziková. "Rusi nikdy neboli schopní obnoviť plnohodnotné zásobovanie svojho južného zoskupenia cez Krymský most. Teraz tu fungujú iba dva pruhy pre osobnú automobilovú dopravu a jeden pruh pre železničnú dopravu, "uviedol Selezňov.

Čítajte viac Útok utopený v blate a krvi. Velitelia nás obetovali, sťažujú sa ruskí vojaci

11:40 Britská vojenská rozviedka tvrdí, že ruská armáda buduje na okupovaných územiach Ukrajiny opevnenia, ktoré sú podobné tzv. vagnerovej línii na iných úsekoch frontu, informovala BBC.

Takého obranné línie vznikajú zrejme aj v okolí vojnou zničeného prístavného mesta Mariupol na juhu Ukrajiny, ktoré je momentálne okupované Ruskom. Na ich výstavbu sa používajú železobetónové pyramídové protitankové konštrukcie, známe ako „dračie zuby“, ktoré sa vyrábajú v dvoch továrňach.

Podľa spravodajských informácií Rusko posilňuje svoje pozície na všetkých okupovaných územiach, vrátane Záporožskej a Chersonskej oblasti.

O výstavbe tejto línie informoval zakladateľ súkromnej vojenskej spoločnosti, známej aj ako Vagnerova (Wagnerova) skupina, Jevgenij Prigožin ešte 19. októbra. Obranné línie vtedy začali vznikať v Ruskom okupovanej Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny.

BBC uvádza, že táto aktivita naznačuje, že Rusko vynakladá značné úsilie na prípravu obrany do hĺbky územia za súčasnou frontovou líniou. Takto chce pravdepodobne zabrániť rýchlemu postupu ukrajinských jednotiek v prípade prielomu.

11:30 Syn amerického miliardára Warrena Buffetta prisľúbil pomôcť Ukrajine dodávkami rôznych elektrických zariadení. V noci na utorok o tom informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

S podnikateľom a filantropom Howardom Buffettom, ktorý prisľúbil Ukrajine pomoc s nákupom generátorov a ďalších elektrických zariadení pre čerpacie zariadenia, nemocnice a mobilné výhrevne, sa v pondelok v Kyjeve stretol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Podľa vyhlásenia na internetovej stránke ukrajinského prezidenta diskutoval Zelenskyj s Buffettom aj o budúcej účasti jeho spoločností vo fonde na obnovu Ukrajiny, ako i v množstve súkromných projektov.

Najvyšší ukrajinský predstaviteľ sa tiež Buffettovi poďakoval za podporu projektu na založenie továrne na prípravu hotových jedál pre školy, ktorý spustila prvá dáma Olena Zelenská.

11:04 Námestník šéfa proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov sľúbil v pondelok jednorazový finančný príspevok 100-tisíc rubľov (1640 eur) „každému evakuovanému obyvateľovi“, ktorý z tejto oblasti odíde bývať do Ruska. Informuje o tom v utorok denník The Guardian.

„Dnes je posledný deň organizovaných odsunov z území Chersonskej oblasti ležiacich na pravom brehu (rieky Dneper). Väčšina z obyvateľov, ktorí Chersonskú oblasť ešte neopustili, až teraz začínajú chápať závažnosť situácie a mojich varovaní,“ napísal v pondelok Stremousov v príspevku na platforme Telegram.

Ďalej uviedol, že ľudí, ktorí prídu z území na pravom brehu Dnepru na územia na ľavom brehu, následne autobusmi prevezú na polostrov Krym, kde sa ich ujmú dobrovoľníci. Z Krymu budú v ceste pokračovať do iných oblastí Ruskej federácie a bude im tam poskytnuté dočasné ubytovanie. „Každý obyvateľ evakuovaný z Chersonskej oblasti dostane jednorazový 100-tisíc-rubľový príspevok a potvrdenie o (vlastníctve) bytu,“ dodal Stremousov.

10:22 Ruské ministerstvo obrany podporilo návrh na zavedenie vojenskej prípravy na stredných školách v Rusku.

Ako v utorok informovala britská stanica BBC, ruské ministerstvo podporilo návrh predsedu strany Spravodlivé Rusko – Za pravdu Sergeja Mironova, ktorý chce zaviesť základnú vojenskú prípravu v stredných školách a odborných učilištiach.

Podľa prvého námestníka ministra obrany Valerija Gerasimova by na vojenský výcvik malo byť vyčlenených 140 hodín, pričom by sa mal uskutočniť počas posledných dvoch rokov štúdia. Vojenskú prípravu by mali viesť len ľudia s bojovými skúsenosťami, zdôraznil Gerasimov.

Mironov je tiež presvedčený, že realizácia jeho iniciatívy pomôže zamestnať desaťtisíce ľudí, ktorí „úprimne milujú Rusko a zároveň ovládajú teóriu a prax vedenia vojny“.

9:49 Rusko a Spojené štáty diskutujú o možnosti obnovení rozhovorov o strategických jadrových zbraniach, ktoré by tak boli vôbec prvými od začatia ruskej invázie na Ukrajinu. Informuje o tom v utorok ruský denník Kommersant, z ktorého citujú denník The Guardian i agentúra Reuters.

Čítajte viac Rusko a USA prvýkrát od invázie na Ukrajinu zvažujú rokovať o jadrových zbraniach

9:20 Zo zajatia v Rusku sa vrátilo 30 ukrajinských obrancov Hadieho ostrova. Podľa webu britského denníka The Guardian o tom v utorok informoval splnomocnenec ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Dmytro Lubinec.

Lubinec ubezpečil, že ukrajinské vedenie pracuje na tom, aby sa zo zajatia vrátili všetci ukrajinskí vojnoví zajatci.

Poznamenal, že obrancovia Hadieho ostrova sa stali jednou z legiend vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine, pretože pokračovali v boji aj vtedy, keď situácia bola neprehľadná i beznádejná.

Čítajte viac Ruská vojnová loď, choď do... Hadí ostrov sa dočkal úteku okupantov

Lubinec hovoril o 24. februári, keď sa ostrov, hneď v prvý deň ruskej invázie na Ukrajinu, dostal do centra pozornosti. Ostrov vtedy najskôr ostreľovalo ruské námorníctvo z plavidla Moskva a hliadkovacej lode Vasilij Bykov. Neskôr sa stal terčom útoku zo vzduchu, pri ktorom bola zničená všetka infraštruktúra.

Posádka vlajkovej lode ruskej Čiernomorskej flotily, krížnika Moskva, obrancov ostrova vyzvala, aby sa vzdali. Ukrajinskí vojaci však nevyberavým spôsobom toto ultimátum odmietli. Ich legendárna veta „Ruská vojenská loď, choď do …!“ sa stala jedným z najpovzbudzu­júcejších hesiel prebiehajúcej voj­ny.

Krátko na to ruskí výsadkári ostrov obsadili a jeho posádku i civilistov zajali.

V čase, keď sa Hadí ostrov stal 24. februára terčom útoku, bolo na ňom 80 obrancov: asi 30 pohraničníkov, viac ako 40 príslušníkov námornej pechoty 35. brigády, ako aj niekoľko vojakov pechoty a letectva. Malý, ale strategicky významný Hadí ostrov sa nachádza asi 150 kilometrov južne od Odesy.

9:01 Ruské sily do značnej miery vyčerpali svoje zásoby vysoko presných zbraní a veľké straty utrpelo aj letectvo. Zrejme preto budú mať problémy udržať súčasné tempo koordinovaných útokov proti ukrajinskej kritickej infraštruktúre, uviedol vo svojej pravidelnej analýze situácie na ukrajinskom bojisku americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Vlna ruských vzdušných útokov od 10. októbra poškodila 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry. V celej krajine sú bežné výpadky dodávok elektrického prúdu. Niektoré západné štáty v reakcii na ruské útoky začali Kyjevu dodávať moderné systémy protivzdušnej obrany.

Ukrajinské zdroje v pondelok uviedli, že dodávky elektriny by mohli byť obnovené na normálnu úroveň v priebehu niekoľkých týždňov, ak by sa množstvo ruských úderov na kritickú infraštruktúru výrazne znížilo.

Vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl generál Valerij Zalužnyj minulý týždeň oznámil, že ukrajinské sily zničili 278 ruských lietadiel. Zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky GUR Vadym Skibickyj v komentári pre týždenník Economist v pondelok uviedol, že ruské sily v koordinovanej kampani proti ukrajinskej infraštruktúre použili už viac ako 80 percent svojich moderných rakiet a že ruským silám zostáva iba 120 rakiet Iskander.

Podľa britského ministerstva obrany Rusko pravdepodobne nedokáže straty svojich vzdušných síl v najbližších niekoľkých mesiacoch nahradiť, pretože pravdepodobne výrazne prevyšujú kapacity krajiny na výrobu nových strojov.

7:49 Zábery z nepresnenej lokality vojnového frontu na Ukrajine priniesol na svojom twitteti bieloruský informačný kanál Nexta.

Video zachytáva nasadenie ukrajinskej jednotky v boji s ruskými okupačnými vojskami. Zábery sú urobené kamerou umiestnenou priamo na výstroji jedného z vojakov. „Toto vo filme neuvidíte,“ dodáva k videu Nexta. Zábery pripomínajú americké vojnové filmy ako Zachráňte vojaka Ryana či Čierny jastrab zostrelený.

7:18 Denník Ukrajinska pravda poznamenal, že Rusmi zničené lietadlo sa nedá opraviť, ale stroj mal dvojča, ktoré bolo dostavené zo 60 percent, kým bola jeho výroba po rozpade Sovietskeho zväzu prerušená.

Čítajte viac Nový symbol nádeje. Ukrajinci na tajnom mieste stavajú nový Sen

6:24 Severná Kórea poprela, že dodáva Moskve delostreleckú muníciu do bojov na Ukrajine, pričom tvrdenia Spojených štátov označila za nepodložené. Podľa agentúry AFP o tom informovala severokórejská štátna agentúra KCNA.

„Spojené štáty v poslednej dobe šíria nepodloženú ‚fámu o zbrojných obchodoch‘ medzi KĽDR a Ruskom,“ uviedol podľa KCNA nemenovaný vysoký predstaviteľ severokórejského ministerstva obrany.

„Ešte raz chceme jasne povedať, že sme nikdy nemali ‚zbrojné obchody‘ s Ruskom a neplánujeme to ani v budúcnosti,“ do­dal.

Biely dom minulý týždeň obvinil Severnú Kóreu, že potajomky posiela „značné množstvo“ delostreleckých granátov Rusku a podporuje ho tak v invázii na Ukrajinu. Hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby uviedol, že USA sa domnievajú, že KĽDR sa snaží, aby to „vyzeralo tak, že delostreleckú muníciu posiela do krajín na Blízkom východe či v severnej Afrike“. Dodal, že Spojené štáty však situáciu aktuálne ešte monitorujú, aby zistili, či tieto dodávky Moskva skutočne dostala.

Biely dom nespresnil spôsob, akým KĽDR údajne túto muníciu Rusku posiela a nepovedal ani to, či sa USA alebo iné krajiny pokúsia takéto zásielky zakázať, pripomenula agentúra AP.

5:58 Najmenej 88 percent Ukrajincov verí, že ich krajina bude o desať rokov prosperujúcim členom Európskej únie. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie (KIIS), ktorý bol zverejnený v pondelok. Píše o tom agentúra Reuters.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ krátko po tom, ako Rusko vo februári spustilo rozsiahlu inváziu, a Kyjevu bol v júni udelený štatút kandidátskej krajiny. Invázia pripravila o život tisíce civilistov a zdevastovala rozsiahle územia a infraštruktúru.

Na prieskume sa zúčastnilo 1 000 respondentov z celého územia Ukrajiny s výnimkou anektovaného Krymského polostrova a ďalších oblastí, ktoré boli pred ruskou inváziou z 24. februára okupované Moskvou dosadenými predstaviteľmi, uvádza Reuters.

Ukrajinci boli v súvislosti so šancou svojej krajiny na vstup do EÚ optimistickí aj na východe krajiny, kde prebiehajú mimoriadne ťažké boje, ukázal prieskum.

Výsledky prieskumu tiež ukázali, že 76 percent respondentov vidí budúcnosť svojej krajiny v EÚ. Iba päť percent opýtaných uviedlo, že sa domnieva, že vojna v konečnom dôsledku zanechá krajinu ekonomicky zničenú a vyvolá veľký exodus, hromadný odchod ľudí z vlasti.

5:43 Spojené štáty budú naďalej neochvejne podporovať Ukrajinu aj v prípade, že nadchádzajúce doplňujúce voľby do Kongresu ovládnu republikáni. V pondelok to uviedla hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová. Informovala o tom agentúra AFP.

„Sme presvedčení, že podpora Spojených štátov bude pevná a neochvejná,“ povedala hovorkyňa novinárom. Dodala, že americký prezident Joe Biden je odhodlaný podporovať Kyjev s podporou demokratov i republikánov, ako to robil aj doteraz.

Líder republikánskej menšiny v americkej Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy nedávno avizoval, že ak jeho strana získa v novembrových doplňujúcich voľbách väčšinu, Kyjev sa nebude môcť spoľahnúť na neobmedzenú podporu Washingtonu.

Pomoc Ukrajine proti ruskej invázii podporuje aj veľká časť republikánskej základne, hoci pravicoví poslanci blízki americkému exprezidentovi Donaldovi Trumpovi sú v tomto smere kritickí, píše AFP.

Američania si budú v utorok 8. novembra voliť všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov Kongresu a 35 senátorov. V niektorých štátoch sa budú konať aj regionálne voľby či voľby guvernérov.