„Zvyšky tejto munície rovnako silno ilustrujú rozsah ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine,“ uviedol na mieste Čubenko. Dodal, že existujú aj ďalšie podobné neverejné miesta, kde Ukrajinci skladujú zvyšky rakiet z ruských útokov na Charkovskú oblasť. „Na munícii sú informácie o tom, kam strela dopadla, odkiaľ priletela, miesto a počty obetí, ktoré si vyžiadala,“ opísal Čubenko.
VIDEO: Charkovský raketový cintorínÚrady podľa neho po každom ostreľovaní ešte v ten istý deň vykonávajú vyšetrovanie, obstarávajú tiež napríklad fotodokumentáciu alebo videá. „Zvyšky munície skúmali tiež medzinárodní experti z Francúzska, Británie alebo Holandska,“ poznamenal hovorca prokuratúry. Ukrajina pritom dúfa, že Rusko za vojenskú agresiu voči Ukrajine sa raz postaví pred medzinárodný súd.
Väčšina zvyškov striel na „cintoríne“ podľa Čubenka pochádza zo salvových raketometov. „Tie staršie nie sú dosť účinné, aby prerazili niečo ako obrnenú techniku, preto sa používajú na terorizovanie obyvateľov,“ vyhlásil hovorca, zatiaľ čo ukazoval zvyšky jednej zbrane. Ukrajinské ministerstvo obrany medzitým pred pár dňami zverejnilo na svojom Twitteri video z „pohrebiska“ rakiet v Charkove, v ktorom úrady vinia ruské invázne sily z ostreľovania mesta medzinárodne zakázanou kazetovou muníciou.
Celkovo podľa Čubenka zomrelo v celej Charkovskej oblasti v dôsledku ruskej invázie 1 500 ľudí, ďalších zhruba 2 500 ich utrpelo zranenia.
„Tu sú delostrelecké granáty, ktorými Rusi ostreľovali sídlisko Saltivka, keď sa v prvých mesiacoch vojny nachádzali od päť do desať kilometrov od Charkova,“ upozornil rovnako Čubenko s odvolaním sa na štvrť mesta, ktorá počas invázie utrpela ťažké škody. Ruské invázne sily niekoľko mesiacov ostreľovali najmä severnú časť tohto sídliska, ktoré sa nachádza na okraji mesta a len niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc. Desiatky ľudí podľa agentúry AP zabili. Mnoho ďalších utieklo.
Od čoho nás chceli oslobodiť? Od normálneho života?
V rade panelových domov dnes zívajú obrovské diery po ostreľovaní, niektoré budovy sú čiastočne zrútené, ďalšie vyhorené. „Nemáme strechu. Keď prší, tečie mi do bytu,“ povedala pred jedným z týchto domov ČTK žena, ktorá sa predstavila ako Viktória a rozprávala, ako dva dni po začiatku ruskej invázie a útoku na Charkov z rodného mesta utiekla. Vrátila sa v máji. Ruské delostrelectvo medzitým podľa nej ťažko poškodilo dom, v ktorom bývala.
VIDEO: Ukrajinci Rusom: Máte dve možnosti. Zomrieť alebo utiecť„Je tam pleseň, smrad, steny sú čierne. Zostala tam moja technika, pohovky, postele, je to zničené,“ opísala a poznamenala, že teraz býva v prenájme a nikde inde ako v Charkove žiť nechce. „Narodila som sa tu, chcem byť doma. Počkám, kým náš dom opravia. Hovorili, že by to mohlo byť na budúci rok v lete,“ vyhlásila a dodala, že na tom nie je tak zle ako mnohí iní Ukrajinci, ktorí prišli o príbuzných, deti. „Od čoho nás chceli oslobodiť? Od našich domovov? Normálneho života?“ poznamenala na adresu Ruska.
Päťdesiatpäťročná Anžela Pljušová medzitým s kolegyňou obsluhovala zákazníkov v malej pekárni hlbšie v Saltivke. „Naše podniky začínajú pomaly zase pracovať, treba nasýtiť ľudí,“ vysvetlila. Pekáreň podľa nej opäť funguje od konca septembra. Obchod sa otvoril nedlho po tom, ako ukrajinské ozbrojené sily podnikli v Charkovskej oblasti protiofenzívu a ruskú okupačnú armádu z nej vytlačili.
VIDEO: Odkaz ukrajinských vojakov: Poženieme Rusov až do Moskvy„Ľudia sa pomaly vracajú. Odhadom prišla späť asi štvrtina obyvateľov,“ uvažuje Pljušová. Ona sama strávila na bezpečnejšom mieste Ukrajiny štyri mesiace a vrátila sa na začiatku septembra. „Bolo to tu strašné,“ spomína a zdôrazňuje, že ľudia ďalej trpia. „Situácia je teraz trošku lepšia, ale vojna neskončila, padajú tu strely, húkajú sirény, ktoré ohlasujú letecký poplach,“ rozpráva žena, ktorá v Saltivke tiež žije.
Ani tomuto miestu sa podľa nej nevyhli súčasné výpadky v dodávkach prúdu, ktoré trápia celú Ukrajinu v dôsledku ruských vzdušných útokov na energetickú infraštruktúru. „Prečo muselo umrieť toľko ľudí a detí? Prečo musíme trpieť? Za čo? Sme mierumilovní ľudia, jednoducho sme žili,“ dodala Pljušová s odvolaním sa na ruskú vojenskú agresiu.