Cez prvú miliardu sa počet obyvateľov zemegule prehupol v roku 1804. K ďalším miliardám to ľudstvu trvalo 123 a 32 rokov, potom 14 a 13 rokov. Od piatich miliárd (júl 1987) k šiestim (október 1999) to bolo podľa OSN za 12 rokov, rovnako ako od šiestich k siedmim miliardám (október 2011). O ďalšiu miliardu, na osem miliárd, stúpol počet obyvateľov na planéte za 11 rokov, teda za doteraz najkratší čas.
Podľa údajov OSN počet obyvateľov na Zemi prekoná míľnik osem miliárd 15. novembra. Z tohto počtu je 50,3 percenta mužov a 49,7 percenta žien. Podľa odhadov by mal byť do roku 2 050 podiel mužov a žien na planéte rovnaký.
Podľa odhadov OSN však tempo celkového rastu populácie spomalí a deväť miliárd bude na planéte v roku 2037, teda o 15 rokov. Desať miliárd obyvateľov by mohlo byť okolo roku 2050. Vôbec najvyššie číslo, na ktoré by celosvetová populácia mohla vyrásť, je podľa odhadov OSN 11 miliárd, ktoré by mohli na planéte žiť okolo roku 2100. Niektoré štúdie však očakávajú vrchol populácie skôr, napríklad podľa Inštitútu pre meranie a vyhodnocovanie zdravia (IHME) pri Washingtonskej univerzite by najväčší počet ľudí na Zemi (9,7 miliardy) mohol byť v roku 2064 a potom bude klesať.
Pred 50 rokmi bol ročný nárast populácie dve percentá (vyše dve percentá naposledy v roku 1972), v roku 2020 to bolo 1,05 percenta a tempo rastu by mohlo ďalej klesnúť na asi 0,5 percenta okolo roku 2050.
Spomalenie rastu svetovej populácie je dôsledkom znižovania pôrodnosti. Kým v roku 1950 pripadalo vo svete na jednu ženu v priemere päť detí, v roku 1995 tri deti, teraz je to zhruba 2,3 dieťaťa a podľa odhadov by to v roku 2050 malo byť 2,1 dieťaťa.
Kľúčovým faktorom rastu populácie je predlžovanie priemernej dĺžky života. V roku 1990 to bolo 64,2 roka, v roku 2019 už 72,8 roka a podľa predpovedí OSN to bude 77,2 roka v roku 2050. Podiel ľudí starších ako 65 rokov by sa mal zvýšiť zo súčasných desiatich na 16 percent v roku 2050. Priemerný vek svetovej populácie stále rastie – pred 50 rokmi do bolo asi 22 rokov, teraz je to podľa odhadov už necelých 31 rokov.
Okrem spomalenia populačného rastu bude hlavným trendom rast podielu obyvateľov žijúcich v mestách. Kým v roku 1800 žili v mestách iba tri percentá svetovej populácie, v súčasnosti je to vyše 56 percent (vyše 50 percent sa prehupol v roku 2010) a do roku 2050 tento počet dosiahne podľa OSN až 68 percent. Viac ako tretinu z nich budú tvoriť ľudia v Indii, Číne a Nigérii.
Najľudnatejšou krajinou je stále Čína (1,45 miliardy ľudí), ale druhá India (1,41 miliardy) pravdepodobne v dôsledku vyššej pôrodnosti Čínu už počas roku 2023 predstihne. Očakáva sa, že kým čínska populácia klesne do roku 2050 na 1,3 miliardy, u Indie by mal v rovnakom období vzrásť počet obyvateľov na 1,66 miliardy. Obe tieto krajiny spolu so Spojenými štátmi, Indonéziou, Pakistanom, Brazíliou a Nigériou majú spolu viac ako polovicu svetovej populácie. Výrazný nárast obyvateľov by mala zaznamenať Nigéria, ktorá by sa v budúcnosti mala deliť o tretie miesto s USA.
O viac ako polovicu predpokladaného nárastu celosvetovej populácie do roku 2050 by sa malo postarať iba osem krajín. Ide o Demokratickú republiku Kongo, Egypt, Etiópiu, Indiu, Nigériu, Pakistan, Filipíny a Tanzániu. Naopak sa očakáva, že 20 a viac percent populácie stratí Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Srbsko a Ukrajina.
Z jednotlivých svetadielov je najľudnatejšia Ázia, kde žije asi 4,7 miliardy ľudí (necelých 60 percent svetovej populácie), nasledovaná Afrikou (1,4 miliardy, podiel 18 percent) a Európou (750 miliónov, podiel 9,4 percenta). V Severnej Amerike žije približne 602 miliónov ľudí (7,5 percenta populácie), v Južnej Amerike žije 439 miliónov ľudí (5,5 percenta) a v Austrálii a Oceánii 44 miliónov.
Podľa webu translateday.com najviac ľudí na svete hovorí čínsky (929 miliónov), nasleduje španielčina (475 miliónov) a angličtina (373 miliónov). Z náboženstva je najrozšírenejšie kresťanstvo (31 percent); 2,4 miliardy obyvateľov) pred islamom (25 percent; 1,9 miliardy), vyše miliardy a zhruba 15 percent je hinduistov aj neveriacich.