Do Šarm aš-Šajchu podľa The Guardian pricestoval napríklad ruský miliardár a niekdajší hliníkárenský magnát Oleg Deripaska, na ktorého Spojené štáty, Európska únia a Británia uvalili sankcie, či rusko-bieloruský miliardár Andrej Melničenko, bývalý šéf výrobcu hnojív Eurochem. Melničenko čelí sankciám EÚ, ktoré označil za „absurdné a nezmyselné“.
Plynárenský gigant Gazprom vyslal na klimatickú konferenciu šiestich delegátov a tiež generálneho riaditeľa Sberbank. Na obe spoločnosti sa vzťahujú sankcie EÚ a USA. Rokovania sa zúčastňujú aj zástupcovia ropnej spoločnosti Lukoil, hutníckej spoločnosti Severstal a Magnitogorských železiarní a oceliarní, z ktorých všetky čelia americkým sankciám.
Ropná a plynárenská spoločnosť Tatnefť, na ktorú EÚ uvalila sankcie, vyslala na klimatickú konferenciu troch lobistov, vyplýva z údajov zostavených organizáciami Corporate Accountability, Global Witness a Corporate Europe Observatory. V ruskej delegácii sú tiež zástupcovia oceliarne NLMK.
Tohtoročná klimatická konferencia je do veľkej miery ovplyvnená diskusiami o tom, ako by sa svet mal prispôsobiť nedostatku ruských dodávok plynu. Deje sa tak po mesiacoch obáv v Európe z nedostatku energie prameniaceho z rozhodnutia Moskvy náhle zastaviť dodávky plynu do Európy v reakcii na medzinárodné sankcie zavedené kvôli februárovej invázii na Ukrajinu, píše The Guardian.
Delegáti, ktorí sa zišli v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch, vyjadrili obavy z toho, že by sa európska energetická kríza mohla využiť ako zámienka na ďalšiu ťažbu plynu v Afrike, namiesto toho, aby sa usilovali o celosvetové zvýšenie obnoviteľných zdrojov energie.
Prítomnosť ruských lobistov a vedúcich pracovníkov ropného a plynárenského priemyslu, vrátane šiestich zástupcov Ruského zväzu priemyselníkov a podnikateľov (RSPP), naznačuje, že Rusko využíva kľúčové rokovania o klíme, aby získalo zákazky, píše The Guardian. Zároveň to podľa neho ukazuje, že sa Rusko snaží propagovať odvetvia, ktoré nečelia sankciám a sú spojené s ruským vplyvom na svetové zásobovanie potravinami.
Rusko je štvrtým najväčším svetovým producentom skleníkových plynov a tretím najväčším dodávateľom ropy po USA a Saudskej Arábii. Jeho environmentálna povesť je problematická aj vzhľadom na desaťročia ťažby fosílnych palív v Arktíde, kde vplyvom globálneho rastu teplôt taje permafrost.
Podľa kritikov Rusko hľadá cestu, ako sa na klimatickú krízu obohatiť, najmä pokiaľ ide o ťažbu v Arktíde. Ruský splnomocnenec pre klímu Ruslan Edelgerijev sa na konferencii COP27 podľa The Guardian nechal počuť, že Rusko by uhlíkovej neutrality dosiahlo skôr, ak by „neexistovali žiadne sankcie, obmedzenia alebo akékoľvek diskriminačné prístupy“.