Eurokomisárka Jourová: Priala by som si, aby gejovia a lesby mali na Slovensku plné práva

Čo je potrebné na Slovensku urobiť pre zlepšenie postavenie LBGTI+ menšiny? Hrozí krajine rozvrat právneho štátu, ako to tvrdí bývalý premiér Robert Fico. A je Maďarsko ešte funkčnou demokraciou? Aj na tieto otázky pre Pravdu odpovedala podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová, ktorá nedávno navštívila Slovensko.

, 15.11.2022 06:00
Věra Jourová Foto: , ,
Podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová.
debata (53)

VIDEO: Musí Slovensko súhlasiť so svadbami ľudí rovnakého pohlavia?

V roku 2018 na Slovensku zavraždili novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú a v októbri bola krajina svedkom teroristického útoku, keď sa obeťami vraždy stali Juraj Vankulič a Matúš Horváth z LGBTI+ komunity. Samozrejme, tieto zločiny majú konkrétnych páchateľov. Ale mnohí pozorovatelia tvrdia, že má na nich podiel celospoločenská atmosféra. A aj to, ako sa politici vyjadrujú o novinároch či LGBTI+ menšine. Vyzerá Slovensko z Bruselu ako problematická krajina?

Vidíme takéto tendencie všade. Mám pomerne dobrý zber dát od digitálnych platforiem. Vždy hovorím, že ak niekto dokáže merať takpovediac teplotu Európy, je to Facebook. A tá teplota je už dlhšie nad 37 stupňami. Slovensko v tom nie je výnimočné. Ak je v niečom iné, tak je to v tom, aké úspešné sú u vás dezinformačné kampane. Musím povedať, že asi je na Slovensku pre ne nejako lepšie pripravená živná pôda.

Čomu to pripisujete?

Dezinformačné kampane sú úspešné v prostredí, v ktorom sú už predstavy ľudí nejakým spôsobom nastavené. A potom do nich stačí už len ťuknúť. Myslím si, že Slovensko si vybrala ruská propaganda ako krajinu, na ktorú zacielila intenzívne a masívne kampane, a možno tu máte istý historický pocit spolunáležitosti so slovanskou časťou Európy. Asi tu existuje aj nejaká dlhodobá frustrácia, ktorá vyviera z nejakých ekonomických problémov v časti spoločnosti. Vidím teda niekoľko dôvodov pre živnú pôdu, o ktorej sme hovorili. Ale preto apelujem na digitálne platformy, aby spolupracovali s krajinami strednej a východnej Európy vrátane Slovenska. Lebo špeciálne z hľadiska ruskej vojnovej propagandy je v tomto regióne najvážnejšia situácia. Čo sa týka intenzity tejto kampane, nedá sa porovnávať napríklad Slovensko s Francúzskom. Nepáči sa mi, keď prichádzam do vašej krajiny pri príležitostiach, o ktorých ste hovorili na začiatku. Rada navštevujem Slovensko s dobrými pocitmi. Dnes ich mám však zmiešané.

Prečo?

Prišla som, aby som vyjadrila sústrasť rodinám obetí príšernej vraždy, a jasne odsúdila násilie, ktoré spôsobila nenávisť. Zároveň som však počula od premiéra Eduarda Hegera, ministrov, ale aj od arcibiskupa Stanislava Zvolenského, že vraždy možno spustia širšiu spoločenskú debatu o tolerancii, o prijatí inakosti a tom, kto vlastne sú LGBTI+ ľudia. Že je tu faktor neznalosti a predsudkov, ktorý vyplýva z nevedomosti, čo je živná pôda pre nenávistné prejavy.

Ale nežijeme v 19. storočí. Je to podobný argument, že niečo nevieme o LGBTI+ komunite, ako keď sa ľudia sťažujú, že nevedia o Európskej únii.

Kto chce, ten vie.

Presne tak. Nie sú tvrdenia o neznalosti len do istej miery zastieraním problému? Sme vo fáze, že by sme sa mali ešte niečo učiť? Slovenskí politici sa ani po vraždách neboli schopní ospravedlniť za mnohé homofóbne výroky z minulosti. Keď ste spomenuli ruskú propagandu, myslím si, že naša spoločnosť si dokáže vytvoril vlastné dezinformácie a klamstvá.

Určite. Vždy, keď mám viac času odpovedať na otázku, čo robíme proti dezinformáciám, tak hovorím, že neobviňujem len Kremeľ či Facebook. Samozrejme, že si musíme pripomenúť, že dnes sa mnoho demokraticky zvolených politikov vezie na vlne dezinformácií. Už neplatí, že keď politik klamal a prichytili ho pritom, tak to znamenalo jeho diskvalifikáciu. Všetko sa zrelativizovalo. Zároveň sa znížila dôvera ľudí v nezávislé médiá a inštitúcie. Je to koktail, ktorý prispieva k tomu, že je možné povedať čokoľvek. No prišla som na Slovensko aj preto, aby som apelovala na politikov, aby si uvedomili, že majú vplyv na to, aká je atmosféra v spoločnosti. Každé nenávistné slovo alebo vyhlásenie pôsobí ako ospravedlnenie nenávistných prejavov v spoločnosti. Vôbec by som nepodceňovala vplyv politikov. Dáta z Česka ukazujú, že ľudia k nim nemajú príliš veľkú úctu. Keď však už politik alebo verejne známa osoba niečo povie, mali by sme si v tejto dobe všetci uvedomiť, že slovo môže zabíjať. A myslím si, že veľmi nepreháňam.

Čo je potrebné na Slovensku urobiť, aby sa zlepšilo postavenie LBGTI+ menšiny? V Česku fungujú registrované partnerstvá. Na Slovensku neprišiel v parlamente po teroristickej vražde ani návrh, ktorý len legislatívne upravoval spolužitie ľudí, aby navzájom voči sebe mali isté práva.

Ten návrh by som označila aspoň za niečo, ako som to počula aj od zástupcov LBGTI+ komunity. Priala by som si, aby gejovia a lesby mali na Slovensku plné práva, čo sa týka partnerstiev alebo svadieb a práv, ktoré sa týkajú rodiny. Ale politika je umením možného. Rozumiem tomu, že atmosféra pre plnoprávne manželstvá na Slovensku ešte nie je. A je to tak aj v Česku. Pre väčšie istoty a uznanie LBGTI+ menšiny by však bolo veľmi dôležité, aby prešiel zákon, ktorý by jej dával väčšie práva v oblasti rodiny a civilných vecí, ako je vlastníctvo majetku a podobne. Priala by som si, aby politická reprezentácia našla odvahu a pristúpila k takému kroku. Bolo by tiež dobré, keby slovenská vláda robila opatrenia na zaistenie bezpečnosti menšín. O boji s nenávisťou, extrémizmom a terorizmom v on-line priestore som veľa diskutovala s ministrom vnútra. Ale sú mnohé veci, na ktoré sa nevzťahujú zákony. Hovorím o vzdelávaní, osvete, spoločenskej debate, o otváraní očí ľuďom. Z nevedomosti vyplýva pocit, že niečo neznáme pokladáme za nebezpečné. A to je aj definícia xenofóbie. Na Slovensku je jej veľa, čo ukazujú dáta. Je tu veľký priestor pre zlepšenie.

VIDEO: Je na Slovensku rozvrátený právny štát, ako tvrdí expremiér Fico?

Stretli ste sa s premiérom Hegerom aj s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom. Určite ste sa rozprávali o reformách, ktoré sa týkajú právneho systému, na ktoré sú naviazané peniaze z Plánu obnovy a odolnosti. Zmeny sa však v oblasti súdnictva stále odsúvajú. Pohnú sa vpred?

Posúvanie súdnej reformy, ktorá je naviazaná na európsky fond obnovy, pokladám za problém. Pán minister o tom vie. A je to objektívny problém.

Bude to minister spravodlivosti riešiť?

Uisťoval ma, že to bude riešiť a že je to riešiteľné. Že reforma po ministerke Márii Kolíkovej pokračuje. Nie som niekto, kto by mal do detailov hodnotiť, ako zmeny vyzerajú. Či sú dobré alebo zlé. Komisia je však veľkým fanúšikom reforiem justície, ktoré budú znamenať zefektívnenie systému spravodlivosti, väčšiu transparentnosť, aby ľudia lepšie chápali, čo sa deje, a mali rýchlejšie a kvalitné rozhodnutia zo strany nezávislých sudcov. Samozrejme, peniaze súvisiace s reformou sa musia do konca roku 2023 dostať pod nejaké záväzky a do konca roku 2026 je ich potrebné minúť. V tomto vás už tlačí čas. Ale nedostala som od pána ministra žiadnu spätnú väzbu, že by to nebolo reálne.

Často sa hovorí o tom, že je potrebné hovoriť ľuďom, čo konkrétne im EÚ prináša. Ako by ste občanom vysvetlili, že potrebujú kvalitný právny štát?

Právny štát je pre ľudí užitočná vec a nezaoberáme sa ním preto, že ho chce Brusel. V členských štátoch to počujem často. Pre mňa je základným pravidlom právneho štátu rovnosť pred zákonom. Ľudia v našich končinách sa pamätajú na papalášizmus. Všetci sme si boli rovní, ale niektorí si boli rovnejší. Mali by sme si uvedomiť, že právny štát garantuje, že nikto nestojí nad zákonom. Ani premiér, ani prezidentka, ani prokurátor. Je to mimoriadne dôležitý princíp. Ako občana ma zaujíma, aby sa tí, čo sa dostanú k moci, nemohli vo svojich pozíciách opevniť, aby ich už nikto nemohol vystriedať. Robí sa to tak, že sa najprv obmedzí vplyv nezávislých sudcov a pristrihnú sa krídla občianskej spoločnosti. Pre autokrata nie je nič nepohodlnejšieho ako aktívny občan. Obmedzí sa vplyv nezávislých médií a ich schopnosť robiť si prácu, priškrtia sa akademické slobody a osedlá sa štátna správa. Sú to veci, ktoré sa dejú postupne. Ani v Maďarsku, kde toto všetko vidíme, sa to nestalo cez noc.

Áno, práve ste opísali vývoj v Maďarsku.

Preto sme si uvedomili, že aby sa toto všetko nestávalo, musíme nastaviť nejaké mechanizmy, ktoré tieto trendy zachytia hneď na začiatku. Na základe správ o právnom štáte intenzívne rokujem so Španielskom, kde vidíme problém. Diskutujeme so Slovinskom či s Maltou. Nechcem hovoriť o štátoch, bez toho, aby som vysvetlila, aké problémy v nich riešime, ale pripomínam, že správy o právnom štáte sa netýkajú len Poľska a Maďarska.

VIDEO: Je Maďarsko ešte plne fungujúcou demokraciou?

Ak sa podarilo maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi oslabiť demokraciu, obávate sa, že by to mohli skúsiť aj v iných členských štátoch?

Boli časy, keď som si myslela, že je Viktor Orbán nákazlivejší.

Už to tak nie je? Máme nejakú vakcínu?

Neviem. Najlepšou vakcínou sú slobodné voľby.

Ktoré však možno v Maďarsku už úplne nefungujú.

To je práve tá otázka, či v situácii s nezávislými médiami sa voľby proti Orbánovi dali v Maďarsku vyhrať. Keď ide o vôľu voličov, začína to byť pre mňa tabu, a vôbec do toho nechcem vstupovať. Myslím si však, že robíme dobre, keď sa usilujeme o posilnenie ochrany volieb aj v súvislosti s dezinformáciami, kybernetickými útokmi či zneužitím dát o hlasujúcich. Nie je to iba ochrana proti autokratom.

Prečo ste teda mali pocit, že Orbán je nákazlivejší?

Trochu to vyzerá tak, že Poľsko dalo ruky preč od niektorých vecí, ktoré sa dejú v Maďarsku.

Je to však viac dané vonkajšou situáciou.

Áno. V tomto nám vojnová situácia nahrala. V Slovinsku sa zmenila vláda. Pán premiér Janez Janša sa netajil tým, že Orbán je pre neho veľkým vzorom. Otázkou je Srbsko, ktoré je mimo EÚ, no treba ho pripomenúť, lebo tendencie idúce proti právnemu štátu bránia krajinám v prístupovom procese do únie.

Máte obavy z vývoja v Taliansku, kde sa do vlády pod vedením Giorgie Meloniovej dostali dve krajne pravicové strany?

Nehovorila by som o obavách, ale o zvýšenej miere ostražitosti. Samozrejme, takto vyhrotene pravicovú vládu Taliansko desaťročia nemalo. Je to však kabinet, ktorý vznikol na základe demokratických volieb a musíme ho rešpektovať. Pani Meloniová prišla s mnohými vyjadreniami, ktoré vo mne vzbudzujú nádej, že bude robiť politiku zlučiteľnú s hodnotami, ktoré sa ja usilujem presadzovať v EÚ. Nerobila som preto zatiaľ žiadne závery.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #Maďarsko #Slovensko #Robert Fico #Věra Jourová #právny štát #streľba na Zámockej #LBGBT+
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy