Lídri krajín G20 na summite žiadali koniec vojny na Ukrajine

Šéf ruskej diplomacie povedal, že čím dlhšie bude Kyjev odmietať rokovania, tým ťažšie bude dosiahnuť dohodu. Poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak mu odkázal, že je to Rusko, kto napadol Ukrajinu a že pre jeho „neochotu prestať zabíjať táto vojna stále pokračuje“.

Nezhody medzi členmi skupiny G20 sa prejavili pri snahe sformulovať text záverečného vyhlásenia, ktoré by sa malo vydať v stredu. Podľa zdrojov agentúry DPA sa západným štátom podarilo do vyhlásenia presadiť pasáž, v ktorej sa uvádza, že väčšina štátov G20 vojnu na Ukrajine dôrazne odsudzuje. Uznesenie však zároveň pripúšťa, že existujú rôzne pohľady.

„Naši západní kolegovia sa snažili všetkými možnými spôsobmi toto vyhlásenie spolitizovať a dostať doň slová, ktoré by naznačovali odsúdenie akcií Ruska v mene celej G20, vrátane nás,“ povedal k záverečnému dokumentu Lavrov. Teraz predloha obsahuje západný aj ruský pohľad na vojnu na Ukrajine, uviedol Lavrov.

Indonézsky prezident Joko Widodo ako líder hostiteľskej krajiny na úvod summitu varoval pred novým rozdelením sveta na vzájomne nepriateľské časti.

Podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza by ukončenie ruskej vojny na Ukrajine bolo najlepším spôsobom, ako dosiahnuť oživenie svetovej ekonomiky. Scholz zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin a jeho stúpenci nesú plnú zodpovednosť za obrovské ekonomické a sociálne dôsledky vojny, a varoval Rusko pred použitím jadrových zbraní. Dodal, že je pripravený pokračovať v rozhovoroch s Putinom, aby našiel riešenie, ktoré by viedlo ku koncu konfliktu.

Na ukončenie vojny na Ukrajine apeloval vo svojej reči tiež britský premiér Rishi Sunak. Predstaviteľom skupiny G20 pritom povedal, že Putin mal byť pripravený sa na summite postaviť svetovým lídrom. „Možno keby to urobil, mohli by sme sa pustiť do riešenia vecí,“ vyhlásil Sunak, ktorý sa podľa denníka The Guardian svojimi slovami obrátil na Lavrova, ktorý šéfa Kremľa na summite zastupoval. V poznámke mierenej krajinám, ktoré zostali v konflikte neutrálne, vrátane Číny a Indie, Sunak povedal, že všetky štáty sú vo väčšom nebezpečenstve v dôsledku vzniknutého precedensu.

Sunak svoje vystúpenie využil tiež na výzvu na ukončenie obilnej krízy. Za neprijateľnú označil skutočnosť, že Rusko z potravín a energií robí zbraň, hoci dve tretiny ukrajinského obilia smerujú do rozvojových krajín.

Vojna na Ukrajine nie je na oficiálnom programe rokovania vrcholnej schôdzky, napriek tomu však zasadnutiu dominuje rovnako ako bilaterálnym stretnutiam zástupcov jednotlivých krajín. Francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho čínsky náprotivok Si Ťin-pching vyzvali po bilaterálnom rokovaní na rešpektovanie územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny. Podobnú výzvu zverejnili aj čínsky a americký prezident po svojom pondelňajšom rokovaní. Čínsky minister zahraničia Wang I po stretnutí s Lavrovom povedal, že ako rozumný a zodpovedný oceňuje postoj Moskvy, podľa ktorej je jadrová vojna neprípustná. Spojené štáty a ich európski spojenci sa snažia Peking prinútiť k tomu, aby využil svoje partnerstvo s Ruskom a prinútil ho ukončiť vojnu na Ukrajine.

Tureckému prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi šéf Bieleho domu Joe Biden pri schôdzke poďakoval za jeho snahy o obnovu dohôd o vývoze ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov. Obilné dohody vypršia koncom tohto týždňa a rokuje sa o ich predĺžení.