„Tento míľnik je príležitosťou na oslavy našej rozmanitosti a pokroku aj pripomenutím spoločnej zodpovednosti voči planéte," zdôraznil generálny tajomník OSN António Guterres.
V ďalších rokoch by mal pribúdať počet ľudí naďalej v Afrike a v južnej Ázii. Konkrétne v ôsmich krajinách, ktorými sú Egypt, Etiópia, Tanzánia, Nigéria, Kongo, Pakistan, India a Filipíny.
Na severnej pologuli sa nachádza jednoznačná väčšina bohatých štátov, respektíve krajín s najvýkonnejšou ekonomikou. Napriek tomu, že počet obyvateľov v oboch častiach sveta je viac-menej porovnateľný, existuje obrovský nepomer, čo sa týka ľudského faktoru pri znečisťovaní životného prostredia.
Ľudstvo na severnej pologuli ubližuje južnej pologuli. „Polovica najchudobnejších ľudí je zodpovedná za produkciu siedmich percent skleníkových plynov. Klimatickými zmenami pritom trpia čoraz viac krajiny, ako sú napríklad Mozambik, Senegal alebo Afganistan," upozornila americká klimatologička Katharine Hayhoeová.
Začiatok letopočtu: menej ľudí ako v USA
Historici odhadujú, že pred viac ako dvomi tisícmi rokov žilo na planéte Zem maximálne 300 miliónov ľudí. Bolo ich dokonca napríklad menej, ako majú USA obyvateľov v súčasnosti (približne 330 miliónov). Populácia od začiatku letopočtu rastie až na určité výkyvy, ktoré zapríčinili hlavne epidémie moru. Takzvaná čierna smrť napríklad v 14. storočí pripravila o život dovedna 75 miliónov nakazených.
Kľúčovým faktorom rastúceho počtu pozemšťanov je predlžovanie priemernej dĺžky života. Kým v roku 1990 to bolo 64,2 roka, v roku 2019 už 72,8 roka, pričom podľa predpovedí OSN to bude 77,2 roka v roku 2050. Podiel ľudí starších ako 65 rokov by sa o necelé tri desaťročia mal zvýšiť zo súčasných 10 % na 16 %.
Tento míľnik je príležitosťou na oslavy našej rozmanitosti a pokroku aj pripomenutím spoločnej zodpovednosti voči planéte. António Guterres, generálny tajomník OSN
Analýza dlhodobého horizontu zo Slovenskej akadémie vied (SAV) predpovedá, že budúcich potomkov v krajine pod Tatrami narodených v 22. storočí čaká dlhý život. „U mužov sa predpokladá zvýšenie strednej dĺžky života zo súčasných zhruba 73 rokov na 82,5 roka až 89,5 roka do roku 2200. U žien sa očakáva miernejší nárast, t. j. zvýšenie zo súčasných 80 rokov na 86 až 91 rokov do roku 2200," informuje štúdia SAV o demografickom vývoji na Slovensku.
Bosna bude vymierať
Kým viaceré štáty populačne raketovo rastú, naopak, niektoré takpovediac začínajú zápasiť o svoju ľudskú existenciu. Smutným príkladom je Bosna a Hercegovina. Z tejto chudobnej a politicky nestabilnej balkánskej krajiny ročne odchádza žiť a pracovať do zahraničia 25-tisíc ľudí. Je to vysoký počet v súvislosti s tým, že má len 3,47 milióna obyvateľov.
Pobočka OSN v Sarajeve zverejnia analýzu, ktorá vyzerá veľmi zle: „Prognózy naznačujú, že počet obyvateľov Bosny a Hercegoviny bude v najbližších piatich desaťročiach pravdepodobne klesať takmer lineárne. Ich počet by mal do roku 2070 dosiahnuť úroveň zhruba 1,56 milióna v rámci možného rozpätia 1,27 milióna – 1,81 milióna ľudí."