268. deň: Do vojny na Ukrajine sa zapája nová zbraň. Mrazivá zima

VIDEO: Dnipro: Pokojnú cestu premenila ruská raketa na peklo.

23:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v súvislosti s tohtotýždňovými intenzívnymi raketovými útokmi Ruska na Ukrajinu vyzval Európu na uvalenie ďalších sankcií na Moskvu.

„Treba zaviesť ďalší európsky balík sankcií,“ povedal Zelenskyj v piatok vo videoposolstve írskym vysokoškolským študentom. Ruská agresia podľa neho neutícha ani na jediný deň, rovnako ako ani ruské lži. „Preto by ani medzinárodný nátlak na Rusko nemal povoliť ani na jediný deň,“ zdôraznil.

Zelenskyj zároveň Moskve vytkol, že vo viacerých bodoch porušuje spoločne prijaté záverečné vyhlásenie skupiny G20 zo summitu na indonézskom ostrove Bali. V deklarácii sa totiž zdôrazňuje význam medzinárodného práva a multilaterálneho systému ako garanta mieru a stability, pripomína DPA. Moskva však podľa Zelenského mobilizuje všetky svoje zdroje, aby sa stala „najväčším teroristickým štátom v histórii“.

22:00 V ukrajinskej Chersonskej oblasti, keď bola tento rok pod ruskou kontrolou, zmizli alebo boli zadržané stovky ľudí. Ďalšie desiatky boli pravdepodobne mučené. Vyplýva to zo správy, ktorú vypracovali výskumníci z americkej Yaleovej univerzity.

„Rusko musí zastaviť tieto operácie a stiahnuť svoje sily, aby ukončilo zbytočnú vojnu, ktorú nemôže vyhrať a nevyhrá – bez ohľadu na to, aká opovrhnutiahodná a zúfalá je jeho taktika,“ uviedlo vo vyhlásení k správe americké ministerstvo zahraničia.

Čítajte viac Robia Rusi z Chersonu opak Potemkinovej dediny?

Správa, do ktorej agentúra Reuters nahliadla ešte pred jej publikáciou, dokumentuje zadržanie a zmiznutie 226 ľudí v Chersone medzi marcom a októbrom tohto roka. Štvrtina z nich bola údajne mučená a päť ich zomrelo vo väzbe alebo krátko po tom, ako sa dostali na slobodu.

Správa, ktorá čerpala informácie z otvorených zdrojov, uvádza, že väčšina z 226 osôb bola zadržaná buď ruskou armádou alebo príslušníkmi tajnej služby FSB, ktorí boli vyslaní na Rusmi obsadené ukrajinské územia. Viaceré zdroje výskumníkom potvrdili, že ruské bezpečnostné zložky majú zoznamy mien osôb, na ktoré sa zamerali, ale aj poznávacie značky ich áut a ďalšie informácie.

VIDEO: Chersončania vítajú ukrajinských vojakov ako osloboditeľov

21:50 Dodávky elektrickej energie na Ukrajine počas piatka takmer plne obnovili. Po štvrtkových ruských raketových útokoch bolo bez prúdu viac než desať miliónov odberných miest, uviedol riaditeľ Výskumného energetického centra Olexandr Charčenko.

„Možno nejakých 300 zákazníkov je ešte bez prúdu, ale väčšinou sa to týka odberných miest blízko frontu,“ povedal Charčenko.

Potvrdil, že v dôsledku štvrtkových útokov bola odpojená jadrová elektráreň v Chmeľnyckom na západe krajiny a tiež jeden blok v jadrovej elektrárni v Rivnom na severozápade.

„Tieto bloky boli na niekoľko hodín odpojené a bolo potrebné použiť naftové generátory. Situácia sa však medzičasom výrazne zlepšila, väčšina blokov je pripojená na sieť a predpokladám, že v blízkej budúcnosti budeme môcť obnoviť ich prevádzku,“ skonštatoval Charčenko.

Ako dodal, výpadky elektriny majú za následok aj nefunkčnosť telefónnych sietí, čerpadiel zabezpečujúcich dodávky vody či čistenie odpadových vôd. Viacero miest vrátane Kyjeva bolo bez dodávok vody od štyroch do desiatich hodín.

21:10 Jedine ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj môže rozhodnúť o začatí mierových rokovaní s Ruskom, vyhlásil v piatok Biely dom. Odmietol tým tvrdenia, podľa ktorých Spojené štáty tlačia na Kyjev, aby s Moskvou rokoval.

„Všetci súhlasíme s tým, že diplomatické urovnanie je tou najlepšou cestou – hneď popri tom, že (ruský prezident Vladimir) Putin jednoducho stiahne svoje jednotky,“ podotkol hovorca Bieleho domu pre oblasť národnej bezpečnosti John Kirby.

„Tiež sme uviedli, že Zelenskyj sám určí, či a kedy bude pripravený na rokovania a ako budú tieto rokovania vyzerať,“ dodal s tým, že „nik zo Spojených štátov ho netlačí“ k rokovaciemu sto­lu.

21:00 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan telefonicky hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o spolupráci v oblasti bezpečnosti a energetiky.

Ako Zelenskyj uviedol na Twitteri, počas rozhovoru ocenil predĺženie obilnej dohody. „Poďakoval som mu za podporu našej iniciatívy #obiliezukrajiny a ubezpečil som ho, že Ukrajina zostane garantom potravinovej stability,“ dodal k telefonátu s Erdoganom ukrajinský prezident.

Ako oznámil Erdoganov úrad, turecký prezident svojmu ukrajinskému náprotivku tiež povedal, že ako obilná dohoda, tak aj výmena väzňov medzi Ruskom a Ukrajinou predstavujú „pozitívny vývoj“. Keby sa podarilo, aby obe krajiny zasadli k rokovaciemu stolu, bolo by to prínosom pre všetky strany, dodal Erdogan.

20:40 Keď ruskí vojenskí pohlavári v televíznom prenose oznamovali, že sťahujú jednotky z juhoukrajinského Chersonu, jeden človek pri tom chýbal – prezident Vladimir Putin. V čase, keď veliteľ ruských vojsk na Ukrajine Sergej Surovikin a minister obrany Sergej Šojgu 9. novembra v ťarbavo pôsobiacom vystúpení hovorili o dôvodoch ústupu, bol Putin na návšteve neurologickej kliniky v Moskve, kde sledoval, ako lekári operujú mozog.

Čítajte viac Kde je Putin? Dáva to na Stalina. Zlé správy z Ukrajiny necháva na iných

20:35 Vyšetrovatelia, ktorí sa venujú prípadu dopadu rakety na územie Poľska, odcestujú aj na Ukrajinu, ak to bude potrebné, uviedol v piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki.

„Dostávame podporu aj od našich amerických spojencov,“ povedal Morawiecki. Ako dodal, v piatok absolvoval stretnutie s americkou delegáciou a tá mu „predstavila sled udalostí, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou v tom čase odohrali“.

„Chceme čo najužšie spolupracovať aj s Ukrajincami. Pretože, nezabúdajme, sú to oni, ktorí dnes bojujú za mier a bezpečnosť, za mier v Európe, takže aj v Poľsku,“ upozornil poľský premiér. „Sú zabíjaní na svojich barikádach, vo svojich zákopoch aj pre náš mier a našu bezpečnosť,“ dodal.

20:20 Približne 30 percent územia Ukrajiny je v dôsledku ruskej útočnej vojny zamínovaných, oznámil v piatok Kyjev.

Uvedená plocha zodpovedá zhruba dvojnásobnej veľkosti Rakúska, uviedla ukrajinská štátna pohotovostná služba na svojej webovej stránke. Veľkosť zamínovaných území a počet mín sa v porovnaní z obdobia pred ruskou inváziou zhruba zdesaťnásobili.

19:50 Kyjevská radnica varovala, že v meste možno dôjde k úplnému vypnutiu elektrickej energie. Najnovšie ruské raketové útoky znefunkčnili takmer polovicu energetického systému Ukrajiny, informuje Reuters.

Rusko v ostatných týždňoch vystupňovalo útoky na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Rozsiahle raketové útoky uskutočnilo predovšetkým v utorok a vo štvrtok. Jedným z najviac zasiahnutých miest je Kyjev. Vo štvrtok v Kyjeve okrem toho prvýkrát túto jeseň snežilo.

19:45 Rusko začalo vo veľkom produkovať rakety Iskander a strely Kaliber s plochou dráhou letu už pred februárovou inváziou na Ukrajinu. Píše denník The New York Times (NYT) s odvolaním sa na analýzu bezpečnostnej spoločnosti Janes. Podľa denníka to môže byť jedným z vysvetlení, kde Rusko berie muníciu na súčasné masívne ostreľovanie ukrajinskej infraštruktúry a miest.

Čítajte viac Rusko navýšilo výrobu striel Iskander a Kaliber už pred začiatkom vojny, píše NYT

19:10 V dôsledku pretrvávajúcej vojny na Ukrajine plánuje samospráva ruskej metropoly Moskva nadchádzajúce silvestrovské oslavy zorganizovať v skromnejšom duchu než po uplynulé roky.

„Považujeme tento rok za rozumné upustiť od organizovania ohňostrojov a veľkých pouličných koncertov,“ uviedol starosta Moskvy Sergej Sobianin v piatok na sociálnych sieťach. Zároveň však prisľúbil, že mesto bude slávnostne vyzdobené.

18:50 Bývalý ukrajinský veľvyslanec v Nemecku Andrij Meľnyk bol vymenovaný za námestníka ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. Vláda v Kyjeve o tom rozhodla v piatok, informovali ukrajinské médiá.

18:30 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina popravila desať ruských vojnových zajatcov. Odvolávalo sa pritom na video zdieľané ruskými účtami na sociálnych sieťach, ktoré podľa neho smrť zajatcov ukazuje. Ukrajina sa k záberom nevyjadrila, autentickosť videa sa podľa ruskojazyčného serveru BBC zatiaľ nepodarilo overiť.

Čítajte viac Ukrajinskí vojaci popravili vojnových zajatcov, tvrdí Moskva. Alebo sa len bránili?

17:40 Fínsko v piatok predstavilo plán na zvýšenie bezpečnosti svojej hranice s Ruskou federáciou, ktorý zahŕňa aj výstavbu približne 200-kilometrového plota za zhruba 380 miliónov eur. S odvolaním sa na fínsku pohraničnú stráž o tom informuje agentúra AFP.

Fínsko má s Ruskom 1 300 kilometrov dlhé štátne hranice. Plot bude vysoký okolo troch metrov a na vrchole bude umiestnený ostnatý drôt. Mimoriadne rizikové časti hranice budú vybavené kamerami na nočné videnie, svetlami a reproduktormi, priblížil na tlačovej konferencii manažér projektu Ismo Kurki.

17:30 Poľsko aktivovalo sofistikované monitorovacie zariadenia na prvom úseku vyše 200 kilometrov dlhého plota postaveného na hraniciach s Bieloruskom. Kamery a senzory pohybu sú zatiaľ nainštalované na 21-kilometrovom úseku, avšak do konca tohto roka ich majú namontovať po celej dĺžke plota.

Inšpekciu úseku oplotenia posilneného elektronickými monitorovacími prostriedkami vykonal v piatok poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

„Ide o dôležité nástroje v boji proti nelegálnej migrácii, ktorá je politicky motivovaná a zameraná na destabilizáciu situácie v regióne,“ vyjadril sa Kamiňski.

17:20 Varšava nepovolí ruskej delegácii účasť na schôdzke Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá sa na budúci mesiac uskutoční v Poľsku, uviedol v piatok hovorca poľského ministerstva zahraničných vecí Lukasz Jasina.

16:33 Ruské útoky voči ukrajinskej kritickej infraštruktúre vyradili z prevádzky takmer polovicu energetického systému v krajine, oznámil ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Moskva v posledných týždňoch cieli na ukrajinskú energetickú sieť, zatiaľ najrozsiahlejší útok podľa Kyjeva vykonala tento týždeň v utorok.

„Rusko pokračuje s útokmi na civilnú kritickú infraštruktúru na Ukrajine, bojuje proti civilnej populácii a v zime jej odopiera svetlo, vodu, teplo a komunikáciu. Len 15. novembra Rusko na ukrajinské mestá vypálilo okolo 100 striel. Vyradilo tým z prevádzky takmer polovicu nášho energetického systému,“ povedal podľa agentúry Unian premiér na stretnutí s podpredsedom Európskej komisie Valdisom Dombrovskisom.

Ukrajina preto od svojich európskych partnerov potrebuje ďalšiu podporu svojho energetického sektora, vybavenie aj dodatočnú finančnú podporu pre nákup plynu, povedal počas spoločného brífinku Šmyhal.

15:27 Ukrajinskí experti už pracujú v pohraničnej oblasti na juhovýchode Poľska na mieste, kam v utorok dopadla raketa, uviedol v piatok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Na sociálnej sieti Twitter Kuleba napísal, že Ukrajina bude pokračovať v „otvorenej a konštruktívnej“ spolupráci s Poľskom v súvislosti s utorkovým incidentom, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia.

Ako tvrdí Varšava i jej západní spojenci, dôkazy z miesta dopadu naznačujú, že explóziu zapríčinila raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorou sa snažili zostreliť ruskú raketu, pripomína Reuters. Kyjev to však popiera s tým, že v prípade výbuchu na poľskom území má dôkazy o „ruskej stope“.

Najmenej jedna raketa zasiahla v utorok večer poľskú dedinu Przewodów v blízko ukrajinských hraníc v čase masívnych ruských útokov na civilnú infraštruktúru krajiny. Pri výbuchu v Przewodówe zahynuli dvaja ľudia. Vyšetrovanie celého prípadu vedú poľskí a americkí experti. (tasr/reuters)

15:00 Turecký prezident Tayyip Erdogan si myslí, že nedávne stretnutie predstaviteľov americkej a ruskej tajnej služby bolo dôležité pre zabránenie „nekontrolova­teľnej“ eskalácie na bojisku. Povedal to počas telefonátu so svojím ruským náprotivkom Putinom, informuje TASR podľa správ agentúry Reuters.

Riaditeľ ruskej Služby vonkajšej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin a riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns sa v pondelok neohlásene stretli v Ankare, aby rokovali o nukleárnych hrozbách Moskvy a Američanoch zadržiavaných v Rusku, uviedol vtedy Biely dom.

Podľa kancelárie tureckého prezidenta tiež Erdogan v telefonáte so šéfom Kremľa apeloval na obnovenie diplomatických snáh zameraných na ukončenie konfliktu na Ukrajine a poďakoval Putinovi za predlženie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny. Túto dohodu pomohli v júli vyrokovať Turecko a OSN, aby zaistili bezpečné trasy na vývoz ukrajinského obilia z blokovaných čiernomorských prístavov Ukrajiny.

„Vladimir Putin a Recep Tayyip Erdogan poukázali na dôležitosť komplexnej a úplnej implementácie… dohody,“ potvrdil Kremeľ. (tasr)

13:50 Poľsko usporiada štátne pohreby pre dve osoby, ktoré zahynuli pri dopade rakety na poľskú obec Przewodów pri ukrajinských hraniciach. Obete utorkového dopadu rakety na územie Poľska budú mať oddelené pohreby – jeden sa uskutoční v sobotu a druhý v nedeľu –, pričom oba budú mať štátny charakter, uviedol pre PAP kňaz z fary v Przewodówe Bogdan Wažny.

Na poľnohospodársky objekt pri obci Przewodów, ktorá leží len šesť kilometrov od ukrajinských hraníc, dopadla raketa v utorok popoludní. V dôsledku explózie, ktorá po dopade rakety vznikla v sklade obilia, zomrel 60-ročný vodič traktora a 62-ročný pracovník skladu. Podľa poľských médií vodič traktora viezol v čase dopadu kukuricu na váhu v sklade a druhý pracovník stál vedľa neho.

Poľsko aj NATO v stredu uviedli, že na Przewodów zrejme dopadala raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však pripísali Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými náletmi. (tasr/pap,dpa)

13:30 Ruský vojak Nikita Čibrin, ktorý bol členom jednotky obvinenej z páchania vojnových zločinov v Kyjevskej oblasti, vyhlásil, že je ochotný svedčiť na medzinárodnom súde o svojich skúsenostiach na Ukrajine. Patril k 64. samostatnej gardovej motostreleckej brigády a po odchode z tejto jednotky v júni sa rozhodol ujsť z Ruska do Španielska a vystupovať proti vojne na Ukrajine.

Čítajte viac Ruský vojak chce svedčiť na medzinárodnom súde. Je proti vojne na Ukrajine

12:43 Rusko v piatok oznámilo, že posilňuje pozície na Krymskom polostrove, anektovanom od Ukrajiny v roku 2014. Tento krok ohlásilo v čase, keď Kyjev dobyl naspäť územie v susednej Chersonskej oblasti.

Čítajte viac Rusko začalo opevňovať anektovaný Krym

12:17 Na dva roky trestaneckého tábora odsúdili v Bielorusku 68-ročného obyvateľa Vitebska Alexandra Potapova, ktorý pri raketovom útoku na Kyjev prišiel o dcéru. O treste, ktorý rodákovi z Ukrajiny s bieloruským občianstvom vymeral vitebský regionálny súd za komentáre na sociálnej sieti, informovala ľudskoprávna organizácia Viasana, tohtoročná laureátka Nobelovej ceny za mier. Potapova uznal súd vinným z urážky bieloruského diktátora Alexandra Lukašenka.

Čítajte viac Raketa mu v Kyjeve zabila dcéru. Za urážku prezidenta strávi roky za mrežami

11:45 Rusko je po plánovanom rusko-americkom rokovaní v Káhire o jadrových zbraniach, ktoré sa má uskutočniť koncom tohto mesiaca, ochotné rokovať s Washingtonom ďalej, a to na úrovni vyšších predstaviteľov. Uviedol to námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov. O Ukrajine ale Moskva s Washingtonom diskutovať nemieni, dodal.

Čítajte viac Moskva je ochotná rokovať s USA na úrovni vysokých predstaviteľov, nie však o Ukrajine

11:16 Na Ukrajine sa začala predávať posledná séria náramkov z ocele vyrobenej v oceliarňach Azovstaľ vo východoukrajinskom meste Mariupol. Náramky sa predávajú približne po 40 dolárov za kus a zisky pôjdu organizácii, ktorá pomáha financovať získavanie a údržbu dronov využívaných ukrajinskou armádou.

„Keď nosíme tento náramok, cítime hrdosť, že sme Ukrajinci. Je to veľmi silný pocit,“ povedal Jurij Ryženkov, riaditeľ spoločnosti Metinvest, ktorá vlastní Azovstaľ. „V mojej rodine si už každý kúpil jeden (náramok)… Myslíme si, že je to symbol, ktorý zjednocuje celú krajinu,“ dodal Ryženkov.

Ukrajinskí vojaci celé mesiace bojovali proti ruským silám, ktoré sa pokúšali ovládnuť Mariupol, strategické ukrajinské mesto na pobreží Azovského mora a priemyselné centrum. V posledných dňoch bitky sa boje sústreďovali práve na obrovský komplex Azovstaľu, kde boli zabarikádovaní poslední ukrajinskí bojovníci – a niektorí civilisti. V polovici mája sa nakoniec na príkaz ukrajinského vedenia vzdali.

Náramky sú z ocele vyrobenej v Azovstale, ktorá bola použitá na vytvorenie obrovských oceľových písmen nápisu „Veríme ZSU (Ozbrojeným silám Ukrajiny)“. Nápis, ktorý bol nainštalovaný v ukrajinskej metropole Kyjev, rozmontovali. (reuters, tasr)

11:00 O tom, že východopoľský Przewodów zasiahla raketa odpálená z Ukrajiny, a nie ruská strela, vláda vo Varšave vedela veľmi skoro. Poľskí predstavitelia ale boli v rozpakoch, ako túto informáciu oznámiť verejnosti, čakali preto na reakciu Spojených štátov.

Čítajte viac Poľsko veľmi skoro vedelo, že raketu vypálili Ukrajinci. Biden však spal a čakali na jeho reakciu

9:45 Ruský špión Arťom Zinčenko, ktorého estónske úrady pred niekoľkými rokmi odovzdali Moskve v rámci výmeny zadržaných spravodajcov, utiekol späť do Estónska a požiadal tu o politický azyl. Ako dôvod uviedol nesúhlas s ruskou inváziou na Ukrajinu, uviedla dnes estónska verejnoprávna stanica ERR.

„24. február pre mňa zničil všetko, čo bolo medzi mnou a mojím štátom,“ povedal Zinčenko denníku Eesti Päevaleht s odkazom na dátum začatia ruskej invázie na Ukrajinu. Situácia v Rusku sa podľa neho v posledných rokoch čoraz viac zhoršuje. „Videl som, že tu vládne režim so všetkými aspektmi totality,“ dodal.

Estónska tajná služba zatkla Zinčenka v januári 2017 pre podozrenie, že odovzdával Rusom informácie o armádnych a iných dôležitých objektoch v Estónsku a o pohyboch estónskej vojenskej techniky aj jednotiek aliančných síl NATO na estónskom území. Súd ho potom poslal na päť rokov do väzenia.

8:31 Ukrajina si prevzala siedmy kus objednanej húfnice Zuzana 2. V dohľadnej dobe odovzdajú aj posledný ôsmy kus techniky, ktorý štátna akciová spoločnosť Konštrukta-Defence dodáva na základe komerčného predaja. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) o tom informoval na sociálnej sieti.

Poznamenal, že všetkých sedem odovzdaných kusov bolo ukrajinskou stranou komplet uhradených na účet spoločnosti.

„Konštrukta výrobu pre Ukrajinu nekončí. Dánsko, Nórsko a Nemecko zafinancujú ďalších 16 kusov. Čoskoro k tomu podpíšeme potrebné dokumenty,“ doplnil minister.

8:26 Ruská armáda v noci na dnešok vypálila viac ako 40 rakiet na juhoukrajinský Nikopol, informoval šéf Dnepropetrovskej oblasti Valentyn Rezničenko. Zasiahli niekoľko obytných domov vrátane výškových, elektrické vedenie, automobily a hospodárske objekty. Žiadne obete nie sú hlásené.

Nikopolský okres Rusi ostreľovali aj v noci na štvrtok, keď tam podľa Rezničenka dopadlo 70 rakiet. Najviac zasiahnutý bol samotný Nikopol, kde rakety zničili 20 obytných domov, vysokú školu alebo plynovod. Odstavená bola čerpacia stanica, ktorá je súčasťou mestskej vodárenskej infraštruktúry, a bez dodávok vody zostalo 40-tisíc rodín, informuje ruskojazyčný servis BBC.

Nikopol leží na juhu Dnepropetrovskej oblasti neďaleko administratívnej hranice s Chersonskou oblasťou, ktorej západnú časť sa ukrajinským silám v uplynulých týždňoch podarilo znovu ovládnuť. Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) vo svojom najnovšom hodnotení vývoja na bojisku uvádzajú, že ruské jednotky sú vo východnej časti regiónu zraniteľné voči taktike Ukrajincov, ktorí sa snažia ich odrezať od zásobovania. Oblasťou vedie do Rusov kontrolovaných miest na juhu Ukrajiny niekoľko strategických cestných ťahov a zo satelitných snímok vyplýva, že ruské jednotky budujú obranné pozície okolo niektorých z týchto komunikácií.

6:40 Bývalý vojak ruskej jednotky, ktorá okupovala ukrajinské mesto Buča pri Kyjeve a je podozrivá zo spáchania vojnových zločinov, dezertoval a teraz žiada o azyl v Španielsku. Dvadsaťsedemročný Nikita Čibrin tvrdí, že ako vojak 64. motostreleckej brigády strávil viac ako štyri mesiace na Ukrajine, ale že za celý čas ani raz nevystrelil. Je ochotný vypovedať na medzinárodnom súde o tom, čo na Ukrajine zažil, videl a počul. „Nemám čo skrývať,“ povedal Čibrin britskému denníku The Guardian, ktorý o vojakovom prípade informoval.

„Je to zločinná vojna, ktorú Rusko rozpútalo. Chcem urobiť všetko, čo na mne závisí, aby som ju zastavil,“ povedal Čibrin.

Z jednotky dezertoval v júni. Rodák z Jakutska na Sibíri tvrdí, že hneď 24. februára, keď ruské vojská na rozkaz prezidenta Vladimíra Putina vpadli na Ukrajinu, povedal svojim nadriadeným, že je proti vojne, a tak ho odoslali na podradné práce do tyla a vyhrážali sa väzením. Predtým slúžil ako mechanik. K armáde sa dal vlani v lete kvôli finančným problémom, ale nemal potuchy, že ho pošlú do vojny. Na Ukrajinu sa dostal hneď na začiatku invázie, keď jeho jednotka vyrazila z Bieloruska.

5:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že momentálne je bez elektriny viac ako desať miliónov Ukrajincov, teda približne štvrtina populácie bojujúcej krajiny. Výpadky sú dôsledkom ruských útokov na ukrajinskú energetiku.

„Opäť sú havarijné vypnutia elektriny na doplnenie tých plánovaných, slúžiacich na stabilizáciu situácie. V tejto chvíli je bez elektriny viac ako desať miliónov Ukrajincov,“ povedal Zelenskyj s tým, že najviac je postihnutá Vinnycká, Odeská, Sumská oblasť a Kyjev. „Robíme všetko, aby sa dodávky elektriny vrátili k normálu,“ dodal prezident.

Objem výpadkov bol vo štvrtok v Kyjeve taký veľký, že predstavoval „rekord všetkých čias“, uviedol podľa ukrajinských médií Serhij Kovalenko, riaditeľ firmy YASNO, ktorá je dodávateľom elektriny v metropole. Vypínanie však nezávisí od dodávateľov. „Keď lietajú rakety nad hlavou, nikto nevie, kedy sa podarí dodávky elektriny obnoviť,“ dodal na vysvetlenú.

Čítajte viac Bomby, výpadky a teraz sneh a mráz. Na Ukrajinu udrelo počasie

Kým v Kyjeve vo štvrtok prvýkrát snežilo, ruské vzdušné útoky za pomoci striel a dronov na energetické zariadenia pokračovali a vyžiadali si životy najmenej siedmich ľudí a dve desiatky zranených, napísala agentúra AP. Zosilnenie ruských náletov na ukrajinskú energetiku a ďalšie civilné ciele dala do súvislosti s ruskými porážkami na bojisku, naposledy ústupom z Chersonu na juhu Ukrajiny.

Rusko v utorok 15. novembra podniklo zatiaľ najrozsiahlejší útok raketami, cieľom boli predovšetkým energetické objekty. Následné výpadky dodávok elektriny postihli celú Ukrajinu, uviedol denník Ukrajinska pravda.

Kremeľ podľa tohto denníka medzitým priznal, že chce útoky na ukrajinskú infraštruktúru donútiť prezidenta Volodymyra Zelenského k rokovaniam. Denník citoval vyjadrenie hovorcu ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý vo štvrtok pred novinármi podľa agentúry Interfax vyhlásil, že raketové údery na Ukrajine sú zamerané na takú infraštruktúru, ktorá „priamo či nepriamo súvisí s ich vojenským potenciálom“. Nedostatok elektriny a tepla v mnohých ukrajinských oblastiach sú podľa Peskova dôsledkom aj toho, že kyjevské úrady odmietajú vyjednávať.