„Veľa ľudí vo veku, keď by mohli mať deti, tu nezostalo. Mladí odišli za prácou do veľkých miest alebo do cudziny,“ citovala AFP osemdesiatšesťročnú detskú lekárku Bistru Kamburovú. Gabrovo, ktoré leží na úpätí balkánskych hôr, je symbolom úbytku počtu obyvateľov v najchudobnejšom členskom štáte Európskej únie. Kedysi sa tomuto mestu hovorilo „bulharský Manchester“ s odvolaním sa na prekvitajúci priemysel. Od roku 1985 však Gabrovo opustila polovica obyvateľov. A ďalšie bulharské mestá sú na tom podobne.
Korupcia, nedostatok vyhliadok do budúcnosti a do toho vlečúce sa politické krízy. To všetko prinútilo sklamaných mladých ľudí k tomu, že z krajiny odchádzajú. Tento rok v októbri sa v balkánskej krajine konali už štvrté parlamentné voľby za posledných 18 mesiacov a znovu z nich vzišiel roztrieštený parlament, v ktorom žiadna zo strán nedokázala dať dokopy silnú koalíciu.
Čítajte viac Málo rodíte, lebo veľa pijete, odkázal Poľkám Kaczyński
Bulharsko prišlo za posledné desaťročia o desatinu svojej populácie, čo z neho robí jednu z najrýchlejšie sa zmenšujúcich, čo do počtu obyvateľov, krajín sveta. Teraz má 6,52 milióna obyvateľov, zatiaľ čo v roku 1989 to bolo takmer deväť miliónov. A štvrtina populácie je vo veku 65 rokov a starších.
Najrôznejšie priemyselné podniky v Gabrove zamestnávali za čias komunizmu tisíce ľudí, potom však prišli bankroty a privatizácie a fabriky sa vyprázdnili. Teraz sa stalo okolie mesta regiónom s najnižšou pôrodnosťou v krajine a tiež s najvyšším počtom takmer neobývaných dedín.
„Začala som tu pracovať v roku 1985. V tom čase bola pôrodnosť ešte pomerne vysoká, okolo 1 000 bábäteik za rok,“ hovorí pediatrička Kamburová, ktorej dvaja dospelí synovia tiež Gabrovo opustili. Vlani sa v Gabrove a jeho okolí narodilo len 263 detí, dodáva lekárka, ktorá za veľmi nízky plat pracuje aj v dôchodkovom veku. „Vysvetlenie je jednoduché – žiadna práca, žiadni mladí ľudia, žiadne deti,“ dodáva pôrodná asistentka Mariana Varbanová.
Čítajte viac Rekordných menej ako 10 miliónov detí. Pre pandémiu Čína hlási nižšiu pôrodnosť
„V Gabrove si užijete ticho a pokoj a čerstvý vzduch, je to ale púšť, kde stretávate len starých ľudí,“ dopĺňa ju 23-ročná logopedička Christiana Krastevová, ktorá nedávno porodila dievčatko. Aj jej manžel, ktorý pracuje ako tesár, sa chystá odísť do Británie, aby sa tam pokúsil nájsť pre svoju rodinu lepšiu budúcnosť.
Aj študent strednej školy Ivo Dimitrov chce odísť na Západ, aby tam získal „kvalitnejšie vzdelanie a nové vyhliadky“. „Tu je chaos,“ hovorí. Ako k súčasnej situácii podotýka analytik Adrian Nikolov, zvrátiť terajší nepriaznivý demografický trend potrvá veľmi dlho.
V malebnej dedine Zaja, ktorá leží asi 25 kilometrov od Gabrova, žije teraz len 35 obyvateľov. Okrem miestnych sa tam usadili dôchodcovia z Francúzska, Británie, Belgicka, Ruska, Talianska, ale aj ďalších krajín. Prilákali ich lacnejšie životné náklady.
Čítajte viac Kríza prichádza. Rodina nie je kávovar, viac mincí sa nerovná viac kávy, tvrdí demograf
V dedine nie je žiadna volebná miestnosť a obchod s potravinami bol zatvorený už pred rokmi pre nedostatok zákazníkov. „Rozhodli sme sa, že budeme jazdiť nakupovať spoločne,“ opisuje Marin Krastuv, elektrikár v dôchodku, ktorého dcéra sa už pred dlhším časom odsťahovala do Nemecka. Raz týždenne vozí 77-ročný muž ďalšie tri ženy na dôchodku do najbližšieho obchodu.
Aby sa rozptýlili, zapojili sa cez leto do programu nazvaného „Vnúčatá na prenájom“. Tento program priviedol do Zaji mladých ľudí, ktorí tam mohli objavovať, ako vyzerá dedinský život. „Páčili sa im králiky, ale ocenili aj doma pestované paradajky či papriky,“ opisuje s úsmevom šéfka miestneho kultúrneho centra, päťdesiatsedemročná Bojana Bonevová.