Počas okupácie Chersonskej oblasti nákladné autá ruskej armády privážali hromady čiernych vriec na skládku na severozápadnom okraji Chersonu. Podľa svedkov, ktorých reportéri vyspovedali pár dní po odsune ruských jednotiek z oslobodeného juhoukrajinského mesta, podozrivý náklad Rusi na prísne stráženej skládke spaľovali.
„Rusi priviezli kamaz plný odpadkov pomiešaných s mŕtvolami a vyložili ho. Myslíte, že sa ich niekto chystal pochovať? Vyhodili ich, potom na ne vysypali odpadky a hotovo,“ povedal zberač odpadu, ktorý si neželá byť menovaný.
Svedok priznáva, že nevie s istotou potvrdiť, či telá patrili vojakom alebo civilistom. „Nevidel som ich. Povedal som si dosť. Nebojím sa, bojoval som v tejto vojne od roku 2014. Bol som na Donbase. Ale čím menej viete, tým lepšie spíte,“ dodal s odvolaním sa na ukrajinské príslovie.
Obuškom do tváre
Obyvatelia, ktorí žili osem mesiacov pod okupáciou, keď ruské úrady netolerovali ani najmenší náznak nesúhlasu, sa stále nezbavili strachu. Svitlana Viktorivna (45), ktorá spolu s manželom Oleksandrom už roky priváža nákladiakom odpad na skládku, spomína, že Rusi pri vstupe do areálu zriadili kontrolný post.
"Nepustili nás nikde blízko tej zóny skládky, kde spaľovali telá,“ hovorí. „Poviem vám, ako to bolo: prišli sem, nechali tu svojich vojakov na stráži, vyložili a spálili. Jedného dňa sme s manželom prišli v nesprávny čas. Prišli sme sem, keď si robili svoje ‚veci‘ a môjho manžela tvrdo udreli obuškom do tváre,“ povedala Svitlana Viktorivna pre Guardian. "Nevidela som pozostatky,“ dodala. „Zahrabali všetko, čo zostalo.“
Miestni ľudia začali šípiť, že na skládke sa deje čosi podozrivé, niekedy koncom júna, keď ukrajinská armáda dostala systémy HIMARS a týmito americkými salvovými raketometmi dllhého dosahu spustila paľbu na mosty cez Dneper, čím narušila zásobovacie línie ruských jednotiek. Ukrajincom sa darilo likvidovať Rusom zbrojné sklady i živú silu. Obyvatelia paneláka, ktorý stojí blízko skládky, hovoria, že pre neznesiteľný zápach spáleného mäsa si nemohli nevšimnúť, čo sa deje.
„Napínalo ma na vracanie, keď som zacítila ten dym. Bolo to hrozné, pretože to zapáchalo ako spálené vlasy a tiež to bol pach ako u zubára, keď vám vŕtajú zub predtým, ako ho zaplombujú. Dym bol taký hustý, že nebolo vidieť na susedný dom,“ spomína Olesia Kokorinová (60), ktorá býva na ôsmom poschodí.
Z mŕtvych sú nezvestní
Reportéri priznávajú, že sa im nepodarilo získať nezávislé potvrdenie informácií o spaľovaní mŕtvol. Miesto, kde sa to údajne dialo, sa nachádza hlboko v areáli skládky a nie je bezpečné tam ísť, lebo môže byť zamínované, varovali novinárov zamestnanci skládky.
Verzia o spaľovaní tiel vlastných vojakov ale podľa Guardianu vyznieva logicky. „Mnohí sú presvedčení, že to bol najjednoduchší spôsob, ako sa zbaviť tiel, keďže Rusi boli prakticky odrezaní na západnom brehu Dnepra a mosty boli príliš nestabilné na to, aby uniesli váhu nákladných áut,“ argumentuje denník.
Miestne úrady zatiaľ správy o spaľovaní mŕtvol na skládke nekomentovali. Úradníci anonymne priznávajú, že ich táto otázka príliš netrápi.Podľa generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny Rusko od začiatku invázie stratilo už 85-tisíc vojakov. Ruský minister obrany Sergej Šojgu koncom septembra odhadol počet mŕtvych na ruskej strane na necelých 6-tisíc.
Ukrajinská bezpečnostná služba sa domnieva, že ruská armáda sa zbavuje tiel tisícok svojich mŕtvych vojakov a v snahe zakryť skutočné straty ich eviduje ako „nezvestných“.
Ruský vojak pred časom v odpočutom telefonáte povedal, že jeho druhov neďaleko Donecka pochovali na „skládke vysokej ako človek“. „Je tu toľko nákladov 200 [vojenský kód pre mŕtvych vojakov], že hory tiel sú vysoké dva metre,“ spomenul a dodal: „To nie je márnica, ale skládka. Len ich tam hodia. A neskôr je ľahšie zariadiť to tak, akoby zmizli bez stopy. Je pre nich jednoduchšie predstierať, že sú jednoducho nezvestní.“