Jeden z najhorlivejších zahraničných stúpencov Kyjeva v rozhovore pre CNN pripustil, že súčasný postoj západných krajín, ktoré sa zomkli okolo Ukrajiny, je výrazne odlišný od toho, aký mali pred 24. februárom.
Váhaví spojenci
V predvečer invázie nemeckí predstavitelia pod vedením kancelára Olafa Scholza verili, že ak sa vojna začne, „bude to katastrofa“ a bolo by lepšie, „keby sa všetko rýchlo skončilo a Ukrajina sa zložila“, spomína Johnson, podľa ktorého sa nemeckí kolegovia odvolávali na „všelijaké pádne ekonomické dôvody“. „Považoval som to za katastrofálny prístup, ale chápem, prečo rozmýšľali tak, ako rozmýšľali,“ dodal.
Čítajte viac Putin Macronovi: „Pozorne ma počúvaj!“
Paríž podľa Johnsona možnosť invázie vôbec nepripúšťal. „Nepochybujte o tom, že Francúzi to do poslednej chvíle popierali,“ opísal Johnson postoj Elyzejského paláca, ktorého šéf Emmanuel Macron sa pár dní pred vojnou dal v dlhom telefonickom rozhovore s prezidentom Vladimirom Putinom uchlácholiť, že Rusko inváziu nechystá. Macron si vzápätí chybu nepriamo priznal, keď v marci odvolal šéfa francúzskej vojenskej rozviedky, zjavne za to, že ruskú inváziu nepredvídal.
Johnson kritizoval aj reakciu Ríma. Talianska vláda, ktorú vtedy viedol Mario Draghi, podľa bývalého britského premiéra „v určitej fáze jednoducho vyhlásila, že nemôže podporiť pozíciu, ktorú zaujímame, pre obrovskú závislosť od ruských uhľovodíkov“.
Podľa denníka Washington Post sa americká rozviedka dozvedela o plánoch Putina napadnúť Ukrajinu už minulú jeseň. Biely dom sa mesiace snažil odradiť ruského prezidenta od invázie a zároveň presviedčal európskych lídrov, že hrozba vojny je reálna. Európske krajiny boli vtedy rozdelené do troch táborov. „V západnej Európe bol pohyb ruských vojsk považovaný za prvok diplomacie, v južnej a východnej Európe sa predpokladalo, že Putin sa môže rozhodnúť len pre obmedzenú vojenskú operáciu. Len Británia a pobaltské krajiny brali varovanie USA skutočne vážne,“ napísal nedávno Washington Post.
Johnson pre CNN ocenil, že potom, čo Rusko vo februári spustilo inváziu, sa postoje v celej Európe rýchlo zmenili. „Všetci – Nemci, Francúzi, Taliani, všetci, i Joe Biden – videli, že jednoducho neexistuje žiadna možnosť. Pretože s týmto chlapíkom (Putinom) sa nedalo vyjednávať. To je kľúčový bod,“ povedal expremiér a dodal, že „EÚ si odvtedy počína vo vzťahu voči Rusku bravúrne“. „Po všetkých mojich obavách… vzdávam hold spôsobu, akým EÚ konala. Zjednotili sa. Sankcie boli naozaj tvrdé,“ pokračoval Johnson.
Paríž, Berlín ani Rím na Johnsonovo interview pre CNN nechceli reagovať.
Jediný Churchill?
V exile žijúci ruský politológ Stanislav Belkovskij vidí za vyjadreniami excentrického politika, ktorý po sérii škandálov prišiel v septembri o premiérsky post, jeho príslovečné chválenkárstvo i nové ambície.
Hlavným posolstvom podľa Belkovského bolo: „V Európe bol vo februári 2022 iba jeden Churchill. A to som bol ja – Johnson. Ostatní európski lídri boli pripravení v tej či inej miere kapitulovať pred Ruskom a vzdať sa Ukrajiny,“ napísal na Telegrame politológ.
Vyzdvihovanie vlastných zásluh Johnsona dal Belkovskij do súvislosti s jeho záujmom o post šéfa budúceho fondu na obnovu Ukrajiny, ktorý sa Západ chystá zriadiť podľa vzoru niekdajšieho Marshallovho plánu.