274. deň: Ukrajina sa po ruských útokoch spamätala, 70 % Kyjeva je však bez prúdu

Napriek obnoveniu dodávok prúdu vo všetkých ukrajinských oblastiach zostáva po stredajšom masívnom ruskom bombardovaní bez elektriny okolo 70 percent kyjevských domácností. Bieloruský vodca Lukašenko povedal, že ukrajinský prezident Zelenskyj by mal začať rokovať s Ruskom, ak sa chce vyhnúť obrovským stratám a úplnému zničeniu Ukrajiny.

24.11.2022 06:15 , aktualizované: 23:39
vojna na Ukrajine Foto: ,
Hasiči hasia požiar na mieste ruského ostreľovania v meste Vyšhorod pri hlavnom meste Kyjev na Ukrajine, v stredu 23. novembra 2022.
debata (326)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 274. deň
  • Pri ruskom ostreľovaní Chersonu zomrelo sedem ľudí
  • 70 % Kyjeva je po masívnych ruských útokoch bez prúdu
  • Tri ukrajinské jadrové elektrárne opäť pripojili na rozvodnú sieť
  • Šéfovia diplomacií G7 budú diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu
  • Lukašenko vyzýva Ukrajinu na mierové rokovania skôr, ako ju Rusko zničí
  • Ukrajinský prezident Zelenskyj spochybnil členstvo Ruska v OBSE
  • ICMP: Nezvestných je vyše 15-tisíc Ukrajincov
Obete v Kyjeve po ruskom ostreľovaní.
Zničené autá po ruskom ostreľovaní Kyjeva.
+14Polícia prezerá obete na mieste ruského...

VIDEO: Presný úder. Rusi nie sú v bezpečí ani na ľavom brehu Dnepra.

Video

23:38 Počet obetí ruského ostreľovanie rezidenčnej časti Chersonu na juhu Ukrajiny stúpol na sedem, ďalších 21 ľudí utrpelo zranenia, uviedol na telegrame šéf oblastnej správy Jaroslav Januševyč. „Dnešný deň je ďalšou hroznou stránkou v histórii nášho hrdinského mesta," napísal Januševyč.

Na Cherson Rusi podľa gubernátora zaútočili delostrelectvom a salvovými raketometmi dnes popoludní. „Úprimnú sústrasť všetkým príbuzným, ktorým tieto neľudské bytosti vzali to najcennejšie. Neodpustíme!" napísal Januševyč.

Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal, že takmer niet hodiny, aby nedostal upozornenie na ruské útoky na Cherson alebo na ďalšie mestá a dediny v Chersonskej oblasti. „Teror začal hneď potom, čo bola ruská armáda nútená dať sa v Chersonskej oblasti na útek. Je to pomsta tých, čo prehrali," podčiarkol.

22:42 Ukrajinské elektrárne sa po stredajších plošných výpadkoch spôsobených masívnymi ruskými náletmi vracajú do prevádzky a už pokrývajú zhruba polovicu toho, čo Ukrajina potrebuje, oznámil dnes večer prevádzkovateľ ukrajinskej siete. Napriek tomu, že dodávky boli obnovené na celej Ukrajine, domácnosti sú k sieti pripájané len postupne, informoval na telegrame Kyrylo Tymošenko z ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

„Do 19:00 miestneho času (18:00 SEČ) pokryli výrobcovia elektriny asi 50 percent potrieb krajiny. V prevádzke je už veľká časť tepelných a vodných elektrární. K pôvodnej kapacite sa postupne dostávajú všetky jadrové elektrárne s výnimkou obsadenej Záporožskej elektrárne," uviedla spoločnosť Ukrenerho, ktorá zaisťuje prevádzku ukrajinskej rozvodnej siete. Upozornila, že k pôvodnej prevádzke sa jadrové zariadenia kvôli technologickým danostiam vracajú len postupne.

„Energetici, pracovníci komunálnych služieb a záchranári pracujú 24 hodín denne," povedal Tymošenko z prezidentskej kancelárie k obnovám dodávok prúdu. Uviedol tiež, že prioritne bola elektrina obnovená v objektoch kritickej infraštruktúry, a doplnil, že po celej Ukrajine vzniklo 4 000 špeciálne vybavených miest, kde si ľudia môžu dobiť telefón, ohriať sa a dať si teplé pitie.

22:20 Viac ako 15 000 ľudí je nezvestných v dôsledku ruskej invázie na Ukrajine. Agentúre Reuters to povedal Matthew Holliday z Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby (ICMP), ktorý však zároveň upozornil, že nie je jasné, koľko ľudí bolo násilne prevezených alebo je zadržiavaných v Rusku. Nie je podľa neho zrejmé, či sú niektorí ľudia na žive a boli oddelení od svojich rodín, alebo zomreli a sú pochovaní v provizórnych hroboch.

Údaj 15 000 nezvestných je konzervatívny, vzhľadom na to, že len úrady prístavného mesta Mariupoľ odhadujú, že až 25 000 ľudí tam zomrelo alebo je nezvestných, píše Reuters. „Tie čísla sú obrovské a rovnako tak výzvy, ktorým Ukrajina čelí," uviedol Holliday, podľa ktorého bude proces vyšetrovania týkajúci sa nezvestných na Ukrajine trvať roky aj potom, čo utíchnu boje.

vojna na ukrajine, deti, ženy, Mariupol Čítajte viac Ukrajinské matky svoje deti už nemusia nikdy nájsť. Rusi im menia mená i dátumy narodenia

Organizácia, ktorá vznikla po balkánskych vojnách v 90. rokoch minulého storočia, otvorila svoju kanceláriu v Kyjeve v lete, aby pomohla tamojším úradom zdokumentovať a vypátrať nezvestných ľudí. Vďaka ukladaniu vzoriek DNA do databázy a hľadaním zhôd s príbuznými dohľadala ICMP viac ako 27 000 zo 40 000 nezvestných počas konfliktov v bývalej Juhoslávii.

V Kyjeve začala ICMP zhromažďovať vzorky DNA a zvyšuje svoju kapacitu pre dlhoročný proces, ktorý tiež pomôže prokurátorom pri vyšetrovaní vojnových zločinov. „Drvivá väčšina nezvestných osôb, teda tých, ktorí zomreli, sú obete vojnových zločinov a je potrebné, aby páchatelia niesli zodpovednosť,“ uviedol Holliday.

21:58 Rezignácia diplomata zastupujúceho Rusko v Organizácii OSN pre výchovu, vedu a kultúru (UNESCO) ukončí patovú situáciu vo Výbore pre svetové dedičstvo. Agentúre AFP to povedal diplomatický zdroj. Alexander Kuznecov výboru predsedal, čo viedlo po ruskej invázii na Ukrajinu k zablokovaniu tohto dôležitého orgánu, dodala agentúra.

„Mám tú česť vás informovať o ukončení svojej misie stáleho delegáta Ruskej federácie pri UNESCO,“ uviedol Kuznecov podľa AFP v liste členom výboru. Rezignácia umožní výboru rýchlo vymenovať nového predsedu a obnoviť svoju činnosť, povedal agentúre nemenovaný diplomat OSN.

Postavenie Ruska ako predsedníckej krajiny vo výbore vyvolalo medzi ostatnými členmi po februárovej invázii na Ukrajinu pobúrenie. Zasadnutie Výboru pre svetové dedičstvo sa malo konať v júni v ruskej Kazani, ale 46 krajín vrátane Francúzska alebo Británie akciu bojkotovalo. Na zasadnutí sa mal ako každý rok aktualizovať Zoznam svetového dedičstva UNESCO o nové lokality a pamiatky.

V prípade odstúpenia predsedu výboru stanovujú predpisy UNESCO, že jeho náhradníka vymenuje ďalšia krajina v abecednom poradí (v angličtine), píše AFP. Po Rusku nasleduje Saudská Arábia, od ktorej sa teraz očakáva, že počas nasledujúcich dní oznámi, či prevezme predsedníctvo vo výbore, alebo nie.

21:15 Pri dnešnom ruskom ostreľovaní rezidenčnej časti Chersonu na juhu Ukrajiny zahynuli štyria ľudia, uviedol na telegrame šéf oblastnej správy Jaroslav Januševyč. Ruské sily sa nedávno z Chersonu stiahli, usadili sa ale na druhej strane rieky Dnepra, takže Cherson je voči ich ostreľovaniu stále zraniteľný.

Na Cherson Rusi podľa gubernátora zaútočili delostrelectvom a salvovými raketometmi dnes popoludní. „Kvôli ostreľovaniu začala horieť výšková budova. Strely vypálené nepriateľom zasiahli aj detské ihrisko," uviedol. Štyria ľudia podľa neho zomreli a 10 ďalších utrpelo zranenie.

„Úprimnú sústrasť všetkým príbuzným, ktorým tieto neľudské bytosti vzali to najcennejšie. Neodpustíme!“ napísal Januševyč.

20:55 Ukrajina a Rusko si po vyjednávaniach odovzdali po 50 zajatých vojakov. Výmenu vo štvrtok potvrdili predstavitelia oboch znepriatelených strán, uviedla britská televízia Sky News.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina prepustila 50 ruských vojakov, ktorí boli v zajatí. Výmenu potvrdil aj vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnej sieti Telegram, kde napísal, že Ukrajina dostala naspäť 48 vojakov a dvoch dôstojníkov.

ukrajina, výmena zajatcov Čítajte viac Rusi bili zajaté ženy kladivom, potetovaným chceli odseknúť ruky

„Podarilo sa nám dostať naspäť 19 obrancov mesta Mariupol, ako aj 15 vojnových zajatcov z jadrovej elektrárne Černobyľ a sedem z Hadieho ostrova,“ spresnil Jermak.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine si Kyjev a Moskva vymenili už vyše 1000 vojnových zajatcov. Minulý mesiac bolo z ruského zajatia prepustených vyše 100 Ukrajiniek.

20:33 V kyjevskom kardiologickom centre museli v stredu lekári operovať srdce dieťaťa za svitu baterky, keď na operačnej sále počas ruských náletov na Ukrajinu prestalo svietiť svetlo. Podľa serveru Meduza to uviedol riaditeľ nemocnice Borys Todurov, ktorý natočil z operácie videozáznam.

„Takto dnes operujeme srdce,“ hovorí na zázname konsternovaný riaditeľ. Na videu je vidieť, ako jedna z osôb na sále svieti lekárom vykonávajúcim operáciu baterkou. Chirurgovia sa však zdajú byť plne sústredení na prácu a na riaditeľovu otázku, či je všetko „stabilné“, odpovedajú kladne.

„Nikto nevie, čo sa stalo, ale na operačnej sále zhaslo svetlo. Zapneme generátor, bohužiaľ to je otázka niekoľkých minút. Takže sa môžete, Rusi, radovať, na operačnom stole je dieťa,“ hovorí v druhej časti videozáznamu riaditeľ, zatiaľ čo ide temnou chodbou nemocnice.

Rusi v stredu podľa ukrajinských vzdušných síl vyslali na Ukrajinu okolo 70 striel s plochou dráhou letu. Nálety si vyžiadali najmenej desať obetí na živote.

19:44 Napriek obnoveniu dodávok prúdu vo všetkých ukrajinských oblastiach zostáva po stredajších plošných výpadkoch spôsobených masívnymi ruskými náletmi zostáva bez elektriny okolo 70 percent kyjevských domácností, informovala podľa agentúry Unian tamojšia správa.

V Kyjeve podvečer domácnostiam už ale tiekla aspoň voda. „K 17:20 miestneho času (16:20 SEČ) je 70 percent bytov v režime havarijného odpojenia prúdu. Dodávky vody boli obnovené vo všetkých štvrtiach," citovala agentúra Unian vyhlásenie správy mesta. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko upozornil, že v niektorých bytoch, najmä na vyšších poschodiach, môžu kvôli nízkemu tlaku vody problémy pretrvávať.

Ešte ráno bola veľká časť Kyjevčanov bez elektriny, kúrenia aj vody, uviedol bývalý minister hospodárstva Tymofij Mylovanov.

18:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyzval na prehodnotenie členstva Ruska v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vzhľadom na pokračujúcu ruskú inváziu na Ukrajinu. Uviedol to prostredníctvom videoodkazu na zasadnutí Parlamentného zhromaždenia OBSE vo Varšave. TASR prevzala správu z agentúry AFP.

Zelenskyj povedal, že v súčasnosti hľadajú rôzne medzinárodné platformy riešenia, aby „pomohli zastaviť ruský teror, čo najviac izolovať teroristický štát a nájsť cestu von z brutálnych svetových kríz, ktoré Rusko spôsobilo“.

„Prečo však medzi týmito platformami stále nie je OBSE? Prečo je teroristický štát – aj po deviatich mesiacoch nepretržitých zločinov – stále členom vášho Parlamentného zhromaždenia?“ pýtal sa ukrajinský prezident.

Dodal, že „vojna Ruska proti Ukrajine je skúškou pre každú medzinárodnú organizáciu“.

18:08 Vo všetkých ukrajinských oblastiach sa po stredajších plošných výpadkoch prúdu spôsobených masívnymi ruskými náletmi podarilo obnoviť dodávky prúdu, domácnosti sú ale k sieti pripájané postupne. Dnes popoludní to uviedol na telegrame Kyrylo Tymošenko z ukrajinskej prezidentskej kancelárie. Prioritne boli dodávky prúdu obnovené do objektov kritickej infraštruktúry, spresnil. K rozvodnej sieti bol pripojený prvý reaktor Chmeľnyckej jadrovej elektrárne, kde boli po stredajších útokoch rovnako ako v ďalších jadrových zariadeniach v krajine odpojené všetky bloky, uviedol šéf správy Chmeľnyckej oblasti Serhij Hamalij.

„Energetici, pracovníci komunálnych služieb a záchranári pracujú na obnove 24 hodín denne,“ povedal Tymošenko z prezidentskej kancelárie. Doplnil, že po celej Ukrajine vzniklo 4000 špeciálne vybavených miest, kde si ľudia môžu dobiť telefón, ohriať sa a dať si teplé pitie.

Rusko v stredu podniklo ďalšie rozsiahle vzdušné údery na Ukrajinu, ktoré si podľa ukrajinských úradov vyžiadali životy najmenej desiatich ľudí. Úrady v ten istý deň oznámili, že hlavné mesto je bez vody a priľahlá Kyjevská oblasť bez prúdu. Rozsiahle výpadky energií postihli aj mnoho ďalších miest na Ukrajine.

17:58 Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová povedala, že rok pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu plánovala zorganizovať rozhovory európskych lídrov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Usúdila však, že pre svoje končiace funkčné obdobie už nemá dostatočný vplyv na ruského prezidenta. Merkelová to uviedla v rozhovore pre magazín Der Spiegel, ktorý bol zverejnený vo štvrtok. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

Bývalá spolková kancelárka povedala, že nezávislý formát rozhovorov s Putinom plánovala usporiadať v rámci summitu EÚ v lete 2021 spoločne s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Dospela však k záveru, že už nemá dostatočný mocenský vplyv, keďže „každý vedel, že na jeseň odchádza z politiky“.

17:44 Nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová dala najavo, že systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Berlín ponúkol Poľsku, sú súčasťou obrany územia Severoatlantickej aliancie. Poľský minister obrany Mariusz Blazsczak v stredu povedal, že požiadal nemeckú vládu, aby ich poskytla Ukrajine čeliacej ruským raketovým útokom na energetickú infraštruktúru.

„Systémy Patriot sú súčasťou integrovanej protivzdušnej obrany NATO, čo znamená, že majú byť použité na území NATO,“ uviedla nemecká sociálnodemokra­tická ministerka obrany. „Akékoľvek ich nasadenie mimo územia aliancie by vyžadovalo rokovania s NATO a spojencami,“ dodala.

Šéf poľského rezortu obrany Blaszczak v stredu v súvislosti s ďalšou vlnou ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru na twitteri napísal, že „sa obrátil na Nemecko, aby batérie Patriot ponúknuté Poľsku boli prevezené na Ukrajinu a rozmiestnené na jej západnej hranici“.

Nemecká vláda ponúkla Poľsku systém Patriot po tom, čo minulý týždeň dopadla pri poľskej obci Przewodów blízko ukrajinských hraníc raketa a zabila dvoch ľudí. Podľa západných činiteľov išlo zrejme o strelu ukrajinskej protileteckej obrany, ktorá sa bránila vtedajšej smršti ruských rakiet.

16:47 Bývalému britskému premiérovi Borisovi Johnsonovi udelili titul čestný občan ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Vo štvrtok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko pri oznamovaní tejto správy povedal, že Boris Johsnon je „veľký priateľ Ukrajiny“.

„Johnson urobil a som si istý, že bude ďalej robiť všetko, čo je v jeho silách, aby zaistil, že Británia a svetoví lídri budú Ukrajine poskytovať potrebnú pomoc. Vďaka za podporu! My v Kyjeve znova naňho čakáme, aby sme mu odovzdali toto čestné ocenenie!“ vyhlásil Kličko.

Johnson ako britský premiér bol jedným z prvých svetových lídrov, ktorí navštívili Kyjev po spustení ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára. Do ukrajinskej metropoly prišiel koncom apríla.

16:35 Bieloruský vodca Alexander Lukašenko povedal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa mal zastaviť a začať rokovať s Ruskom, ak sa chce vyhnúť obrovským stratám a úplnému zničeniu Ukrajiny. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na telegramový kanál Pul Perego, ktorý uverejnil videorozhovor Lukašenka pre ruské médiá.

„Všetko je v rukách Ukrajiny. Nie preto, že by som chcel tlačiť na Zelenského a Ukrajinu. Ak nechcú smrť, treba to zastaviť, lebo bude nasledovať úplné zničenie Ukrajiny,“ povedal Lukašenko.

Ten dodal, že počas druhej svetovej vojny zomrelo v ZSSR 30 miliónov ľudí, no teraz to „nikto ani nespomína“ a s Nemeckom „sú pripravení nielen rozprávať, ale aj spolupracovať“. Lukašenko si je istý, že to isté sa stane aj v prípade vojny medzi Ukrajinou a Ruskom.

16:25 Ministri zahraničných vecí krajín skupiny G7 budú počas zasadnutia v Bukurešti diskutovať o ďalšej pomoci pre Ukrajinu pri zabezpečovaní dodávok energií. Vo štvrtok to uviedla šéfka nemeckého rezortu diplomacie Annalena Baerbocková, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Ruské útoky na civilnú infraštruktúru sú neznesiteľným, neľudským zločinom. (Ruský prezident Vladimir) Putin môže svojimi raketami uvrhnúť obyvateľov Ukrajiny do chladu a temnoty. Nikdy však nezlomí ich vôľu po slobode a našu podporu,“ napísala Baerbocková na Twitteri.

Zasadnutie šéfov diplomacií krajín skupiny G7 sa v rumunskej metropole uskutoční 29. a 30. novembra.

15:40 Európska únia intenzívne pracuje na deviatom balíku sankcií voči Moskve za ruskú agresiu voči Ukrajine. Počas návštevy Fínska to vo štvrtok uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

„Usilovne pracujeme na tom, aby sme zasiahli Rusko na bolestivom mieste, aby sme znížili jeho kapacitu viesť vojnu voči Ukrajine. Dnes môžem oznámiť, že naplno pracujeme na deviatom balíku sankcií,“ povedala von der Leyenová na tlačovej konferencii v Helsinkách.

Aké opatrenia by mal pripravovaný deviaty balík sankcií obsahovať, predsedníčka EK nekonkretizovala. Predchádzajúci sankčný balík, ktorý okrem iného zaviedol obmedzenia na dovoz a vývoz rôznych priemyselných produktov, EÚ schválila začiatkom októbra.

15:07 Ruský oligarcha Jevgenij Prigožin, spojenec šéfa Kremľa Vladimira Putina a zakladateľ ruskej súkromnej polovojenskej organizácie známej pod názvom Vagnerova skupina, poslal do sídla Európskemu parlamentu balíček. V puzdre na husle sa skrývalo veľké kladivo s rukoväťou postriekanou červenou farbou. V kladive je vyrytý znak ruskej žoldnierskej jednotky a niekoľko lebiek. Zrejme ide o reakciu na výzvu europoslancov, aby boli vagnerovci označení za teroristickú organizáciu, píše The Jerusalem Post.

prigožin, kladivo, vagnerovci, wagnerovci Čítajte viac Prigožin poslal do Bruselu krvavé kladivo. Europoslanci navrhli vagnerovcov označiť za teroristov

14:24 Maďarská vláda rozhodla, že svoj podiel 187 miliónov eur z pomoci Európskej únie Ukrajine, ktorú Brusel rieši úverom v celkovej výške 18 miliárd eur, poskytne Maďarsko priamo Ukrajine bez čerpania úveru, a to z vlastných rozpočtových zdrojov. Uviedol to vo štvrtok na Facebooku politický riaditeľ úradu premiéra Balázs Orbán, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

„Maďarsko je pripravené pomôcť Ukrajine, ale výhradne na bilaterálnej báze, pretože spoločné čerpanie úveru neznamená nič iné než spoločné zadlžovanie sa a stratu finančnej suverenity. Spoločný dlh teda nie je riešením!“ varoval Balázs Orbán.

14:20 Ministerstvo vnútra (MV) SR pripravuje humanitárnu pomoc pre Ukrajinu na zimné mesiace. Rezort obstaráva elektrocentrály, deky či posteľné súpravy.

„Humanitárna pomoc posielaná na Ukrajinu nielenže pomáha zvládať krízové situácie spojené s nedostatkom komodít, ale zároveň vytvára predpoklad na lepšie zvládnutie prípadnej vlny odídencov. Mnoho občanov Ukrajiny chce na jej území aj ostať, ak však nebudú mať vhodné podmienky na prečkanie zimy, neostane im nič iné ako presunúť sa do bezpečných krajín, teda aj na Slovensko,“ vysvetlil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).

Odbor hospodárskeho zabezpečenia sekcie ekonomiky MV SR obstaráva elektrocentrály (119 kusov), flísové deky (12 940 kusov), paplóny (2 300 kusov), vankúše (2 300 kusov), plachty (2 300 kusov) či posteľné súpravy (2 300 kusov). Rezort tiež pracuje na zabezpečení autolekárničiek.

14:15 Európsky parlament (EP) vo štvrtok schválil rozhodnutie neakceptovať pasy a iné cestovné doklady vydávané Ruskou federáciou v nelegálne okupovaných regiónoch Ukrajiny a Gruzínska.

Parlament schválil dohodu s Radou EÚ (členské štáty) o neakceptovaní cestovných dokladov vydaných Ruskom na okupovaných ukrajinských územiach a v separatistických oblastiach Gruzínska. Takéto doklady by sa podľa tejto dohody nemali akceptovať na účely vydávania víz ani prekračovania vonkajších hraníc EÚ.

14:05 Kyjev môže ukončiť utrpenie ukrajinských civilistov tým, že splní požiadavky Moskvy, vyhlásil podľa agentúr hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Zástupca Kremľa sa tak vyjadril len deň po tom, ako ruské rakety, strely a drony opäť masívne ničili energetickú infraštruktúru Ukrajiny a pripravili milióny Ukrajincov o svetlo, teplo i vodu.

Vladimir Putin Čítajte viac Kremeľ radí Kyjevu, ako ukončiť utrpenie obyvateľov. Stačí splniť podmienky Moskvy

13:50 Europoslanci potvrdili finančnú pomoc Ukrajine na budúci rok vo výške 18 miliárd eur. Peniaze krajina dostane na zabezpečenie základných verejných služieb či na opravy vojnových škôd. Financie si Európska komisia (EK) mieni požičať na trhoch a úroky by v prvých rokoch mali zaplatiť členské krajiny bloku. Europoslanci dnes tiež kritizovali Maďarsko, že svojím postojom pomoc Ukrajine mešká.

Pomoc parlament schválil rozsiahlou väčšinou 507 poslancov zo 705. „Toto hlasovanie je významné hlavne z toho dôvodu, že uvoľní nevyhnutnú finančnú pomoc ukrajinskému ľudu,“ povedala po schválení opatrení predsedníčka EP Roberta Metsolaová. Podľa nej sa ukázalo, že parlament dokáže konať rýchlo, keďže opatrenia schvaľoval v skrátenom konaní.

13:45 Europoslanci odsúdili zapojenie Bieloruska do ruskej invázie na Ukrajine a domnievajú sa, že by sa bieloruský autoritársky vodca Alexander Lukašenko mal stať pred medzinárodnými súdmi za vojnové zločiny páchané v susednej krajine. Uvádza sa v stanovisku, ktoré schválila výrazná väčšina 513 zo 705 poslancov. Európsky parlament (EP) tiež vyzval na väčšiu podporu demokratickej opozície v Bielorusku a varoval európske firmy pred spoluprácou s bieloruskými dodávateľmi, ktorí využívajú prácu väzňov.

13:40 Rusko vo štvrtok poprelo, že útokmi zámerne cielilo na ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Zo spôsobenia škôd na kritickej energetickej infraštruktúre v ukrajinskej metropole obvinilo „zahraničné a ukrajinské“ rakety protivzdušnej obrany.

„Na ciele v Kyjeve nebol podniknutý ani jediný útok,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Všetky škody sú podľa ministerstva „výsledkom dopadu rakiet zo zahraničných a ukrajinských systémov protivzdušnej obrany, umiestnených v obytných oblastiach ukrajinského hlavného mesta“.

Ruský rezort obrany však priznal „masívne útoky… na vojenské velenie Ukrajiny a s ním spojené energetické zariadenia“.

13:35 Rusko vydalo obyvateľom štyroch ukrajinských oblastí, ktoré boli v októbri anektované po predchádzajúcich „referendách“, viac ako 80 000 cestovných pasov, informovalo ruské ministerstvo vnútra.

„Od pripojenia štyroch (ukrajinských) regiónov k Ruskej federácii a v súlade s platnou legislatívou získalo viac ako 80.000 ľudí ruské pasy,“ uviedla Valentina Kazakovová, ktorá má na ruskom ministerstve vnútra na starosti problematiku migrácie.

13:25 Ako sa vojna Ruska proti Ukrajine posúva k hranici jedného roka, ukazuje sa, ako Turecko využilo svoje jedinečné postavenie, keď ako členský štát Severoatlantickej aliancie predstavuje jediné zostávajúce spojenie Ruska so Západom, a súčasne vyzbrojuje Ukrajinu. Tiež hostilo niekoľko kôl mierových rozhovorov a rokovaní o obilnej dohode umožňujúce vývoz ukrajinskej poľnohospodárskej produkcie z čiernomorských prístavov. Píše to holandský server Oryx, ktorý sa obvykle venuje sledovaniu a sčítaniu strát vojenskej techniky na ukrajinskom bojisku.

Russia Ukraine War Drones Čítajte viac Turecké zbrane môžu Ukrajinci použiť aj v Rusku. Napriek vzťahom Moskvy s Ankarou

12:09 Všetky tri jadrové elektrárne na Ukrajine, ktoré stále ovláda Kyjev, sú po stredajších ruských útokoch opäť pripojené k elektrickej rozvodnej sieti, uviedlo vo štvrtok ukrajinské ministerstvo pre energetiku. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

V dôsledku ruských útokov boli spomínané elektrárne od siete automaticky odpojené. „Po včerajšom rozsiahlom ostreľovaní sa energetikom podarilo zjednotiť elektrizačnú sústavu a do rána znovu pripojiť tri jadrové elektrárne k rozvodnej sieti,“ uviedlo ministerstvo na sociálnej sieti. Dodalo, že elektrárne by mali začať s dodávkami elektriny vo štvrtok vo večerných hodinách.

Po stredajšej vlne útokov na Ukrajinu bolo vo štvrtok ráno bez dodávok elektriny ešte stále 70 percent územia Kyjeva, uviedol tamojší primátor Vitalij Kličko. Dodávky vody boli zatiaľ obnovené v Kyjeve len na ľavom brehu rieky Dneper.

11:38 Zástupcovia Ruska a Ukrajiny sa minulý týždeň zišli v Spojených arabských emirátoch, aby prerokovali možnosť výmeny zajatcov, ktorá by bola spojená s obnovením vývozu ruského čpavku do Ázie a Afriky cez ukrajinské potrubie. Píše to dnes agentúra Reuters s odkazom na tri nemenované zdroje oboznámené s rokovaním. Dodáva, že sa jej nepodarilo zistiť, aký pokrok sa dosiahol pri rokovaniach v SAE.

Schôdzku podľa zdrojov, ktoré nechceli byť menované vzhľadom na citlivosť rozhovorov, sprostredkovali Spojené arabské emiráty a OSN sa jej nezúčastnila, hoci hrá kľúčovú úlohu pri vyjednávaní o exporte poľnohospodárskych produktov z troch ukrajinských čiernomorských prístavov. Čpavok sa používa na výrobu hnojív.

Rozhovory majú podľa zdrojov za cieľ odstrániť zostávajúce prekážky v obilnej dohode predĺženej minulý týždeň a zmierniť celosvetový nedostatok potravín odblokovaním ukrajinského a ruského exportu.

11:22 Ruská tajná služba FSB uviedla, že prekazila pokus Ukrajiny o sabotáž „na plynovode South Stream“, ktorý podľa jej oznámenia privádza ruský plyn do Turecka a Európy. Informovala o tom dnes agentúra Interfax. Tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov, ukrajinskí predstavitelia sa k záležitosti nevyjadrili.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti upozornila, že projekt plynovodu South Stream, ktorý mal prepravovať ruský plyn cez Čierne more do Bulharska, nebol nikdy realizovaný a bol zrušený v prospech projektu nazvaného TurkStream, ktorý vedie z Ruska do európskej časti Turecka.

„Vďaka súboru vyšetrovacích opatrení sa podarilo zabrániť pokusu ukrajinských špeciálnych služieb o sabotáž a teroristický čin na plynovode South Stream, ktorý dodáva energetické zdroje do Turecka a Európy,“ citoval Interfax z vyhlásenia FSB.

10:50 Ruské sily presunuli značnú časť svojich výsadkových jednotiek na východ Ukrajiny. Nasadené by mohli byť v okolí miest Svatove a Kreminna v Luhanskej oblasti, či do bojov pri meste Bachmut, uviedlo vo štvrtok britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb.

V septembri a októbri boli ruskí výsadkári nasadení na obranu pozícií na západnom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti. Niektoré zo značne oslabených výsadkových jednotiek sa doplnili mobilizovanými záložníkmi, uvádza britské ministerstvo.

10:45 Synoda ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) moskovského patriarchátu odvolala z funkcie troch biskupov, ktorých Bezpečnostná služby Ukrajiny (SBU) obvinila z proruskej orientácie. Z funkcií boli oficiálne uvoľnení aj dvaja biskupi, ktorí medzičasom ušli do Ruska.

K odvolaniu biskupov došlo deň po tom, ako ukrajinské bezpečnostné zložky v utorok vykonali raziu na území pravoslávneho kláštora Kyjevsko-pečerská lavra v Kyjeve, ako aj v ďalších viac než 350 objektoch spojených s ruskou pravoslávnou cirkvou.

10:25 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa domnieva, že Rusko by mohlo na Ukrajine použiť chemické zbrane predtým, ako by sa pustilo do eventuálnej jadrovej konfrontácie s NATO. Stať by sa tak mohlo v prípade, že Moskva bude aj naďalej prehrávať na bojisku, napísal server Politico s odvolaním sa na anonymné zdroje.

plynová maska, plyn, plynové masky, chemické zbrane Čítajte viac Politico: USA nevylučujú, že Rusko použije na Ukrajine chemické zbrane

9:25 Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak v stredu oznámil, že požiadal Nemecko, aby dodalo Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré ponúklo Poľsku. Berlín ponúkol Varšave zmienené obranné systémy po minulotýždňovom dopade rakety v poľskej obci Przewodów pri hraniciach s Ukrajinou, pri ktorom prišlo o život dve osoby.

Podľa Varšavy aj NATO na Przewodów zrejme dopadla raketa ruskej výroby, ktorú vypálila ukrajinská protivzdušná obrana. Konečnú vinu však Západ pripísal Rusku, pretože postavilo Ukrajinu do pozície, v ktorej sa musí brániť pred ruskými raketovými údermi. „Po ďalších raketových útokoch Ruska (na Ukrajinu) som požiadal nemeckú stranu, aby odovzdala Ukrajine batérie Patriot, ktoré ponúkla Poľsku, a rozmiestnila ich na ich (ukrajinských) západných hraniciach,“ napísal Blaszczak na Twitteri.

„Ukrajine to pomôže zabrániť ďalším obetiam na životoch ako aj výpadkom prúdu a zvýši to tiež bezpečnosť na našich východných hraniciach,“ dodal poľský minister. Takýto krok korešponduje s postojom, aký už skôr v stredu vyslovil líder poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczyňski.

Ten v rozhovore pre agentúru PAP privítal ponuku Nemecka týkajúcu sa Patriotov. Zároveň však uviedol, že tieto systémy by mali lepšie využitie na západnej Ukrajine, kde by ich nasadenie bolo osožnejšie aj pre bezpečnosť samotného Poľska. (pap, tasr)

8:34 Rezignáciou ruského veľvyslanca pri Organizácii Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) sa skončí patová situácia vo Výbore svetového dedičstva, ktorému predsedal. Výbor je poverený ochranou kultúrnych pamiatok na svete.

Výbor zodpovedný za priraďovanie pamiatok na Zoznam svetového dedičstva UNESCO už niekoľko mesiacov nebol schopný fungovať v dôsledku medzinárodnej reakcie na ruskú vojenskú inváziu na Ukrajinu.

„Mám tú česť vás informovať o ukončení svojej misie stáleho delegáta Ruskej federácie pri UNESCO,“ uviedol ruský veľvyslanec Alexandr Kuznecov v liste adresovanom členom Výboru svetového dedičstva, ktorý k nahliadnutiu získala agentúra AFP. Nemenovaný diplomat OSN následne pre túto agentúru potvrdil, že Kuznecovovo odstúpenie z funkcie umožní výboru „rýchlo vymenovať nového predsedu“ a obnoviť jeho aktivity".

Pozícia Ruska ako predsedu výboru vyvolala medzi jeho ostatnými členmi protesty po tom, čo Moskva presne pred deviatimi mesiacmi – 24. februára – vojensky napadla Ukrajinu. Výbor sa mal v júni tohto roka stretnúť v ruskom meste Kazaň, 46 jeho členských krajín vrátane Francúzska a Británie však schôdzku bojkotovalo.

Z pravidiel UNESCO vyplýva, že náhradníkov za odstupujúceho predsedu výboru menuje krajina, ktorá nasleduje v abecednom poradí v angličtine. V tomto prípade to bude Saudská Arábia, ktorá by mala v nasledujúcich dňoch podľa očakávania oznámiť, či predsedníctvo vo výbore prevezme. UNESCO uviedla, že v nadchádzajúcich týždňoch sa uskutoční mimoriadna schôdzka, na ktorom sa určí dátum i miesto jej ďalšieho pravidelného zasadnutia. Očakáva sa, že to bude v prvej polovici roku 2023. (afp, tasr)

7:53 Bez dodávok elektrického prúdu je po stredajších útokoch Ruska na ukrajinskú kritickú infraštruktúru stále 70 percent Kyjeva. Obmedzené sú naďalej aj dodávky vody a do ulíc metropoly nevyšli ani električky, uviedol starosta Vitalij Kličko.

„Sedemdesiat percent hlavného mesta je stále bez elektriny,“ uviedol na Telegrame Kličko s tým, že energetici vyvíjajú maximálne úsilie, aby boli dodávky čo najskôr úplne obnovené. „Na ľavom brehu mesta sme už obnovili dodávky vody. Na pravom brehu ich plánujeme obnoviť v dopoludňajších hodinách,“ dodal. V ukrajinskej metropole vo štvrtok nejazdia električky, radnica na siedmich linkách nasadila náhradnú autobusovú dopravu.

„Nie je elektrina, kúrenie ani voda. Vonkajšia teplota sa pohybuje okolo nuly. V byte je ešte teplo z predchádzajúcich dní. Uvidíme, ako dlho to vydrží,“ opísal situáciu v Kyjeve Tymofij Mylovanov, bývalý minister hospodárstva, ktorý teraz vedie Kyjevskú ekonomickú školu. „Voda je iný problém. Problémom sú záchody. Máme v zásobe asi 100 litrov vody. Na našom balkóne je aj sneh. Je to prekvapivo veľká zásoba vody,“ dodal. Mobilný signál aj banky podľa neho fungujú a obchody sú dostatočne zásobené potravinami. Často je však na platenie nutná hotovosť, pretože nefungujú terminály pre bankové karty.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v noci na štvrtok uviedol, že obnovenie dodávok elektriny v Kyjeve sa očakáva dnes dopoludnia. (čtk)

7:15 Na väčšine územia Moldavska sa do stredajšieho neskorého večera podarilo obnoviť dodávky elektriny, ktorých výpadok spôsobili ruské útoky v susednej Ukrajine. Informuje o tom agentúra Reuters odvolávajúca sa vyjadrenia miestnych predstaviteľov. Bez prúdu sa v dôsledku ruských útokov ocitla v stredu veľká časť Ukrajiny a tiež zhruba polovica Moldavska.

Moldavský vicepremiér Andrei Spinu, ktorý zastáva aj post ministra infraštruktúry, v stredu večer informoval, že na severe Moldavska boli dodávky elektriny obnovené v plnom rozsahu. Moldavská energetická spoločnosť Premier Energy, ktorá zásobuje strednú a južnú časť krajiny, oznámila, že v týchto častiach krajiny sa elektrický prúd obnovil na 90 percent. Obnovenie dodávok elektriny oznámil aj moldavský odštiepenecký región Podnestersko podporovaný Ruskom.

Vicepremiér Spinu tiež povedal, že v stredu sa v podstate zopakovala situácia z 15. novembra, keď Moldavsko taktiež utrpelo výpadky prúdu v dôsledku ruských raketových útokov na Ukrajine. Postsovietske Moldavsko patrí medzi najchudobnejšie európske krajiny a má spoločnú hranicu s Ukrajinou a tiež s Rumunskom, ktoré je členským štátom EÚ. Moldavská prozápadná vláda ruskú inváziu na Ukrajinu odsudzuje. (tasr, reuters)

6:31 V meste Ľvov a viacerých ďalších ukrajinských oblastiach sa už podarilo obnoviť dodávky elektriny a vody. V noci na štvrtok o tom informovala spravodajská stanica CNN. Výpadky dodávok spôsobili stredajšie ruské útoky cielené na energetickú infraštruktúru v celej Ukrajine.

Spravodajkyňa CNN v Kyjeve citujúc predstaviteľov miestnych úradov krátko pred polnocou informovala, že dodávky energie sa na takmer 90 percent podarilo obnoviť v Ľvove.

Starosta tohto mesta Andrij Sadovyj na platforme Telegram upozornil, že Ľvov bude naďalej pokračovať s plánovanými výpadkami prúdu, aké sa počas ruskej invázie už stali pravidelnými. Treba tak podľa jeho slov počítať s tým, že „niektoré domy môžu byť bez elektriny“. Sadovyj však dodal, že v Ľvove už boli obnovené aj dodávky vody, kúrenie a fungujú tiež všetky mestské služby.

Obdobná situácia je aj v Odeskej oblasti, kde sa taktiež podarilo obnoviť dodávky energie, vody aj kúrenie, ako uviedol zástupca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko. „Dodávky energie – táto oblasť je zásobovaná, spotrebitelia sú pripojení,“ uviedol.

Dodávky energie boli obnovené aj v Záporožskej oblasti.

Samospráva Ternopiľskej oblasti taktiež informovala, že tamojší energetický systém „sa stabilizuje“ a spotrebitelia sú „postupne pripájaní k sieti“. Elektrinu má približne tretina tejto oblasti, pričom prednostne sú pripájané zariadenia patriace do tzv. kritickej infraštruktúry.

6:15 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby podnikla kroky, ktoré zastavia ruské nálety na kľúčovú infraštruktúru v krajine. Okrem iného vyzval na to, aby bolo Rusku odopreté hlasovať o akomkoľvek rozhodnutí, ktoré sa týka jeho krokov. „Nemôžeme byť rukojemníkmi jedného medzinárodného teroristu,“ dodal.

Ako uviedla americká veľvyslankyňa pri OSN Linda Thomasová-Greenfieldová, ruský prezident Vladimir Putin „jasne využíva zimu ako zbraň, aby ukrajinskému ľudu spôsobil nesmierne utrpenie“.

Ruský veľvyslanec pri OSN Vasilij Nebenzja sa sťažoval, že je proti pravidlám Bezpečnostnej rady, že Zelenskyj hovoril prostredníctvom videohovoru. Rovnako odmietol to, čo nazval „bezohľadné vyhrážky a ultimáta“ Ukrajiny a jej priaznivcov na Západe.

Zároveň uviedol, že škody na ukrajinskej infraštruktúre spôsobili rakety vypálené ukrajinskými systémami protivzdušnej obrany. Tie podľa jeho slov cielili na ruské rakety a zrútili sa do obytných oblastí. Nebenzia v tejto súvislosti Západ vyzval, aby Ukrajine prestal dodávať systémy protivzdušnej obrany.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyzval Bezpečnostnú radu OSN, aby podnikla kroky, ktoré zastavia ruské nálety na kľúčovú infraštruktúru v krajine. Rusko podniklo ďalšie masívne vzdušné údery na Ukrajinu, ktoré si vyžiadali niekoľko ľudských životov, desiatky zranených a rozsiahle výpadky prúdu.

„Len počas jedného dnešného dňa to bolo 70 rakiet. Tak vyzerá ruský teror,“ povedal Zelenskyj prostredníctvom videohovoru, ktorý sledovali ostatní účastníci prítomní v rokovacej sále Bezpečnostnej rady v New Yorku. Ako Zelenskyj dodal, zasiahnuté boli aj nemocnice, školy, dopravná infraštruktúra a rezidenčné oblasti.

Ukrajina očakáva „veľmi tvrdú reakciu“ sveta na stredajšie nálety, doplnil ukrajinský prezident. Ako k tomu však poznamenala agentúra Reuters, je veľmi nepravdepodobné, že by Bezpečnostná rada v reakcii na výzvu nejaké kroky podnikla. Jej členom je totiž Rusko, ktoré má právo veta.

© Autorské práva vyhradené

326 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine