275. deň: Odveta za slobodu. Rusi vytrvalo bombardujú Cherson: 25 obetí, nemocnice evakuujú

VIDEO: Veľvyslanec USA: Putin si dáva veľký pozor, aby nevyprovokoval NATO.

23:31 Ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin uviedol, že veliteľom jedného z práporov súkromnej polovojenskej organizácie, známej aj ako Vagnerova skupina, je aj bývalý generál americkej námornej pechoty.

Prigožin, ktorý sa k založeniu Vagnerovej skupiny, ktorá pôsobí v Sýrii, Afrike a aj vo vojne na Ukrajine, oficiálne prihlásil len v septembri. O zložení tejto polovojenskej organizácie hovoril pre fínske noviny Helsingin Sanomat. „Nie je v nej príliš veľa fínskych občanov, asi 20 ľudí. Ale z pochopiteľných dôvodov o nich nemôžem poskytnúť presné informácie,“ povedal.

Čítajte viac Vagnerovci? Sú na rovnakej úrovni ako ministri, tvrdí Chodorkovskij

Dodal, že na bojisku má o Fínoch veľmi dobrú mienku. „(V rámci Vagnerovej skupiny) bojujú v britskom prápore, ktorý vedie americký občan, bývalý generál námornej pechoty,“ povedal Prigožin, ktorého citovalo tlačové oddelenie jeho firmy Concord.

Prigožin, známy vďaka rozsiahlemu podnikaniu v oblasti cateringu a zmluvám s Kremľom aj pod prezývkou Putinov kuchár, sa vypracoval na jednu z najvplyvnejších postáv ruského biznisu a čoraz viac zasahuje aj do politiky.

23:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že výpadky elektriny ešte trápia vyše šesť miliónov domácností na Ukrajine. Povedal to dva dni po mohutnom ruskom raketovom útoku cielenom na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Dnes večer ešte pokračujú výpadky elektriny vo väčšine (ukrajinských) oblastí a v Kyjeve. Celkovo je nimi postihnutých vyše šesť miliónov odberateľov,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore, zverejnenom na sociálnych sieťach.

Dodal, že počet domácností postihnutých výpadkami elektriny sa od stredy znížil „o polovicu“.

Zelenskyj ďalej informoval, že výpadky prúdu zažíva okolo 600.000 odberateľov v hlavnom meste Kyjev, pričom medzi najviac postihnutými oblasťami je Odeská, Ľvovská, Vinnycká a Dnepropetrovská oblasť.

22:20 Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo opozičného politika Jevgenija Rojzmana medzi takzvaných zahraničných agentov, informoval ruský servis BBC. Organizácie alebo jedinci, ktorí sa ocitnú na zozname zahraničných agentov, sú vystavení oveľa prísnejšej úradnej kontrole. Bývalý starosta Jekaterinburgu Rojzman je jedným z posledných známych ruských opozičných predstaviteľov, ktorí neskončili vo väzení alebo neutiekli v posledných rokoch do exilu.

Rojzmana ruské úrady okrem toho stíhajú kvôli podozreniu, že sa dopustil diskreditácie ruskej armády. Podľa agentúry AP mu hrozí až päť rokov väzenia. Diskreditáciou armády sa rozumie akékoľvek oznámenie o činnosti ruských vojakov na Ukrajine, ktoré nie je v súlade s oficiálnym ruským výkladom. V auguste bol politik zadržaný na 48 hodín.

Rojzmanovi súd na jar uložil tri pokuty vo výške 50-tisíc rubľov za vyjadrenie a odkazy na sociálnych sieťach. Obhajoba sa odvolala, ale oblastný súd uznal všetky pokuty v súlade so zákonom. V máji dostal Rojzman ďalšiu pokutu, vo výške 85-tisíc rubľov, za komentár na sociálnej sieti v podobe otázky k správe o vyjadrení ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Aj v tomto prípade odvolací súd verdikt nezmenil. Interfax potrestanú Rojzmanovu repliku necitoval.

21:28 Dodávky elektrickej energie v ukrajinskej metropole Kyjev sa vrátia na „takmer normálnu úroveň“ v sobotu. Uviedol to v piatok poradca ministerstva energetiky Olexandr Charčenko.

Riaditeľ Výskumného energetického centra Charčenko na brífingu povedal, že kľúčovým faktorom obnovenia dodávok elektriny v Kyjeve i celej Ukrajine je prevádzka troch fungujúcich jadrových elektrární v krajine.

„Súdiac podľa situácie, naše jadrové elektrárne dosiahnu normálnu plánovanú kapacitu do dnešného večera. To bude znamenať, že sa vrátime k harmonogramom plánovaných odstávok a ľudia budú dostávať elektrinu minimálne 16 až 18 hodín denne,“ uviedol Charčenko.

„Kyjev bude mať viac-menej normálne pokrytie elektrinou zajtra,“ spresnil s tým, že po ruských raketových útokoch je poškodená viac než polovica z „kľúčových zariadení“ vysokonapäťovej prenosovej siete. V tejto súvislosti vyzval zahraničie na poskytnutie generátorov s cieľom zmierniť následky ďalších útokov.

21:05 Západné krajiny a humanitárne organizácie posielajú na Ukrajinu desiatky generátorov. Miliónom Ukrajincov, ktorí čelia ruským útokom na kritickú infraštruktúru as nimi spojenými výpadkami dodávok energie, tak chcú pomôcť zaistiť teplo a energiu v zimných mesiacoch.

Francúzsko dnes oznámilo, že vyslalo na Ukrajinu 100 vysoko výkonných generátorov, z ktorých každý môže plne zásobovať elektrinou niekoľko desiatok bytov alebo domov. Americká vládna agentúra pre humanitárnu pomoc USAID poskytla Ukrajincom 80 generátorov a celkom ich krajine podľa ruskojazyčnej BBC sľúbila 1 600.

Generátory do nemocníc posiela aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po dnešnom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským podľa agentúry Reuters oznámila, že Európska únia zintenzívni úsilie v poskytovaní pomoci Ukrajine pri obnovovaní a udržaní dodávok elektriny a tepla. EÚ podľa nej poskytne cez niektoré krajiny alebo rezervy Európskej komisie cez 200 transformátorov a 40 vysoko výkonných generátorov. „Každý z týchto generátorov môže zaistiť nepretržité napájanie malej až stredne veľkej nemocnice,“ uviedla von der Leyenová.

17 štátov EÚ sa už pripojilo k pomoci ťažko poškodenému ukrajinskému energetickému sektoru a posiela do krajiny v rámci Mechanizmu civilnej ochrany EÚ 500 generátorov elektrickej energie. Konkrétne ide o Slovinsko, Slovensko, Írsko, Rakúsko, Švédsko, Španielsko, Nemecko, Taliansko, Dánsko, Fínsko, Estónsko, Belgicko, Bulharsko, Luxembursko, Cyprus, Poľsko a Francúzsko.

V Európe tiež vznikla iniciatíva „Generátory nádeje“, do ktorej sa má zapojiť cez 200 európskych miest v 38 krajinách, ktoré sú vyzvané, aby poskytli Ukrajine generátory. Podľa starostu Florencie Daria Nardellu by ich mohla Ukrajina získať cez tento program stovky.

O podobnej pomoci Ukrajine rozhodli tento týždeň zastupitelia Prahy, ktorá pošle do Kyjeva a Mykolajivu 626 naftových ohrievačov a 18 elektrocentrál z majetku Správy služieb hlavného mesta Prahy. „V súčasnosti sa rieši spôsob prepravy,“ povedal primátor Zdeněk Hřib. Dodal, že vybavenie zaberá 350 europaliet.

20:42 „Plán je asi taký – zatiaľ získať čas a stabilizovať front s pomocou mobilizovaných. A so všetkým začať znova na jar,“ povedal portálu jeden z jeho ruských zdrojov.

Čítajte viac Kremeľ počíta so stratou až 100-tisíc mobilizovaných. Putina to neznepokojuje

20:18 Označenie Ruska za štát podporujúci terorizmus nemá nič do činenia so skutočným bojom s medzinárodným terorizmom, uviedlo dnes na svojom webe ruské ministerstvo zahraničných vecí. Rezolúciu, ktorá takto označila Rusko, v stredu schválili europoslanci, podľa ktorých ruská armáda zámerne útočí na Ukrajine na civilné ciele.

„Tento nepriateľský krok je súčasťou objednanej informačnej a politickej kampane, ktorú Západ vedie proti našej krajine. Nemá nič spoločné s reálnou situáciou ohľadom boja s medzinárodným terorizmom,“ uviedol vo vyhlásení námestník ruského ministra zahraničných vecí Oleg Syromolotov.

Čítajte viac Rusko je teroristický štát

V stredajšej rezolúcii Európsky parlament označil Rusko „za štát podporujúci terorizmus a za štát, ktorý používa teroristické prostriedky“. Súčasne vyzval úniové štáty, aby prijali podobnú deklaráciu a aby obmedzili diplomatické vzťahy s Ruskom na „nevyhnutné minimum“.

19:58 Maďarská prezidentka Katalin Nováková odcestuje do Kyjeva, kam ju pozval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Napísal to v piatok server Index.hu, termín návštevy však nespresnil.

Server pripomína, že pôjde o prvú návštevu najvyššieho predstaviteľa Maďarska od začiatku rusko-ukrajinskej vojny.

Nováková podľa informácií Index.hu poletí do Poľska, odkiaľ bude pokračovať v ceste do hlavného mesta Ukrajiny vlakom. Kancelária prezidentky tieto informácie nepoprela, ale ani nepotvrdila.

Maďarská prezidentka sa pripojila k vyhláseniu prezidentov krajín Bukureštskej deviatky (B9), v ktorom odsúdili útoky na Ukrajinu z 10. októbra. Do B9 patria Bulharsko, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko.

19:05 Pri ruskom ostreľovaní juhukrajinského mesta Cherson zahynulo počas dneška 15 jeho obyvateľov, ďalších 35 ich utrpelo zranenie. Je medzi nimi aj dieťa. S odvolaním sa na mestskú radu Chersonu to napísala agentúra Ukrinform. Nedávno oslobodený Cherson zasiahla smršť ruského ostreľovania už druhý deň v rade. Je to výrazná eskalácia útokov od chvíle, keď sa Rusko po osemmesačnej okupácii z mesta stiahlo, napísala skôr agentúra AP. Vo štvrtok zahynulo podľa ukrajinských úradov v Chersone kvôli ruským útokom desať ľudí.

„Pri útokoch bolo poškodených niekoľko súkromných domov a výškových budov," uviedla starostka mesta Halyna Luhovová.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili moskovské jednotky. Ukrajinská armáda pri úspešnej protiofenzíve opätovne obsadila Cherson 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.

18:52 Ukrajinské úrady evakuujú pacientov z nemocníc v Chersone, dôvodom je ruské ostreľovanie mesta. Na telegrame to uviedol šéf správy Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč. Nedávno oslobodený Cherson dnes – už na druhý deň v rade – zasiahla smršť ruského ostreľovania. Je to výrazná eskalácia útokov od chvíle, keď sa Rusko nedávno po osemmesačnej okupácii z mesta stiahlo, napísala agentúra AP.

„Deti z chersonskej oblastnej nemocnice sme previezli do Mykolajiva, kde sa im naďalej bude dostávať potrebná lekárska starostlivosť," napísal Januševyč a dodal, že stovka pacientov psychiatrického zdravotníckeho zariadenia v Chersone sa bude liečiť v Odese.

Januševyč dnes tiež uviedol, že pri ruskom ostreľovaní vo štvrtok zahynulo desať civilistov a 54 ďalších ich utrpelo zranenia. Dve štvrte Chersonu sa podľa neho ocitli „pod masívnou delostreleckou paľbou“. Útoky spôsobili skazu v niektorých obytných štvrtiach, ktoré doteraz neboli bojmi priamo zasiahnuté, uviedla AP.

18:16 Ruské útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny sú znakom „zúfalstva“ ruského prezidenta Vladimira Putina. Vyhlásil to britský minister obrany Ben Wallace, informuje televízia Sky News.

Wallace v príhovore počas návštevy lodenice v Glasgowe uviedol, že Ukrajinci „musia pritlačiť, aby dokázali Rusov zatlačiť späť“. „Na civilnom fronte musia chrániť národnú infraštruktúru, na ktorú sa Putin schválne zameriava v nádeji, že zničí ich ekonomiku. Znamená to, že cez zimu budú mať ťažkosti,“ povedal šéf britského rezortu obrany.

Zároveň poukázal na to, že zámerné útočenie na civilnú infraštruktúru, je podľa medzinárodného práva nezákonné. „Nedovolíme, aby takýto typ zastrašovania a brutality uspel,“ uviedol Wallace.

„Časť tohto ukazuje, že (Putin) sa cíti zúfalo, že jeho armáda nie je úspešná,“ uviedol Wallace. Zároveň poukázal na nedávne stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského mesta Cherson a „zaujímavé“ prepustenie celého radu ruských vojenských veliteľov.

„Myslím si, že aby to zamaskoval, tak sa Putin snaží vyhodiť do vzduchu celú infraštruktúru určenú pre (ukrajinský) ľud,“ vyhlásil na záver.

17:50 Kyjev žiada zahraničné firmy, aby prestali vyrábať čipy kompatibilné s ruským navigačným systémom Glonass. Tento systém totiž používa ruská armáda na raketové útoky na Ukrajinu. Pokiaľ nebude mať Rusko k zahraničným čipom prístup, bude musieť začať s výrobou vlastných, a to od nuly, uviedla podľa agentúry Unian ukrajinská vojenská rozviedka.

Glonass je sovietska analógia amerického systému GPS. Sovieti systém vyvíjali na zákazku ministerstva obrany od konca 70. rokov minulého storočia. Prvá družica systému bola umiestnená na obežnú dráhu v roku 1982. Glonass sa síce používa ako na vojenské, tak civilné účely, podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky z neho ale ťaží hlavne ruská armáda, ktorá s jeho pomocou navádza rakety na ukrajinské mestá. Systém závisí na mikročipoch vyrábaných zahraničnými spoločnosťami, čo je jeho slabé miesto.

„Obvykle ide o čipy pre civilné použitie, ale Rusi ich používajú na armádne účely. Čipy dostávajú od systému Glonass súradnice a spracovávajú ich. Rakety sa s pomocou týchto informácií orientujú v priestore a cielia na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru,“ povedala rozviedka na telegrame .

Čítajte viac Odborník spochybnil plány Putina s raketami Zirkón: Nemá technológie, nemá čipy

Čipy s podporou systému Glonass vyrábajú napríklad americké firmy Linx Technologies, Broadcom, Qualcomm, Telit, Maxim Integrated, Trimble alebo Cavli Wireless, kanadské Sierra Wireless a NovAtel, švajčiarske U-blox a STMicroelectronics, britská Antenova a belgická Sept. Podľa nej sa tieto čipy používajú napríklad v dronoch Orlan-10 a Šáhíd-136, v raketách Iskander a Kinžal, Kaliber, Ch-101, Ch-555, Ch-38 alebo v salvových raketometoch Tornado-S a Smerč.

17:28 Ruská ropa sa už obchoduje hlboko pod navrhovaným cenovým stropom, o ktorom sa diskutuje v Európskej únii (EÚ). Uviedla to v piatok agentúra Bloomberg.

Diplomati EÚ tento týždeň debatovali o strope niekde medzi 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Očakáva sa, že tento limit zavedú všetky krajiny skupiny G7.

Ale už tento rozsah je vysoko nad súčasnou cenou ruskej ropy Ural, podľa údajov spoločnosti Argus Media. Vo štvrtok (24. 11.) klesla napríklad cena ropy Ural na približne 52 USD (50,12 eura) za barel na dvoch kľúčových západných exportných termináloch Ruska.

Čítajte viac Prichádza embargo a strop na ruskú ropu. Čo to spraví s cenami benzínu a nafty?

Po zavedení cenového stropu bude platiť zákaz na transport, poistenie a iné služby s spojené s predajom ruskej ropy za cenu vyššiu ako stanovený limit. Cieľom cenového stropu je zabrániť Rusku financovať vojnu na Ukrajine vďaka vysokým príjmom z ropy.

Ak by bol zavedený strop v rozmedzí 65 až 70 USD za barel, Rusko by mohlo získať vyššie ceny a jeho klienti by nemali problém s prístupom k tankerom a službám spojeným s týmito obchodmi. Práve neistota v súvislosti s prepravou nákladu odstrašuje niektorých potenciálnych kupujúcich. Samotná EÚ zakáže od 5. decembra takmer všetok dovoz ruskej ropy po mori.

16:15 Ukrajinské úrady začali pre neustále ruské ostreľovanie evakuáciu pacientov z nemocníc v nedávno oslobodenom meste Cherson na juhu Ukrajiny, uviedol gubernátor Chersonskej oblasti Jaroslav Januševyč.

O evakuácii pacientov z nemocníc informoval Januševyč v príspevku na sociálnej sieti. Dodal, že deti z miestnej nemocnice previezli do susednej Mykolajivskej oblasti.

15:55 Nemecký kancelár Olaf Scholz ubezpečil Ukrajinu, že Nemecko ju bude podporovať tak dlho, ako bude potrebné. Povedal to v interview pre nemecký magazín Focus, ktoré bolo zverejnené v piatok, deväť mesiacov po začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

„Ukrajina sa môže na nás spoľahnúť, že jej budeme ďalej poskytovať rozsiahlu finančnú a humanitárnu pomoc a aj zbrane – tak dlho, ako bude treba,“ uviedol Scholz.

Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine najväčšiu pomoc vrátane dodávok zbraní. Veľmi účinné sú najmä samohybné húfnice, protilietadlové tanky Gepard, raketomety a systém protivzdušnej obrany IRIS-T.

15:15 Videozáznamy, ktoré majú zachytávať ukrajinských vojakov strieľajúcich na ruských vojnových zajatcov, sú podľa predbežnej analýzy „s vysokou pravdepodobnosťou autentické“, uviedla v piatok Organizácia Spojených národov (OSN).

Záznam podľa všetkého zachytáva zabitie 11 ruských vojakov vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti, ktorí sa predtým vzdali.

Na zázname je vidieť, ako ruskí vojaci ležia na zemi, keď sa jeden z nich objaví v pozadí a spustí paľbu. Ukrajinskí vojaci paľbu opätujú. Vzápätí nasleduje strih a opäť je vidieť tých istých ruských vojakov, ako ležia na zemi mŕtvi, opisuje Sky News. Televízia konštatuje, že video je na niektorých miestach upravované a je preto ťažké usúdiť, čo sa presne stalo.

14:30 Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) preskúma bezpečnostné opatrenia vo všetkých jadrových elektrárňach na území Ukrajiny.

Návštevy Juhoukrajinskej, Chmeľnyckej a Rivnenskej jadrovej elektrárne, ako aj odstaveného reaktora v Černobyle sú v súčasnosti v štádiu prípravy a mali by sa uskutočniť v najbližšom čase. Túto inšpekciu, o ktorú požiadal Kyjev, naznačil vo štvrtok večer na sociálnej sieti Twitter aj generálny tajomník MAAE Rafael Grossi.

13:40 Rusko musí na Ukrajine zlyhať politicky, ekonomicky aj vojensky – len tak bude Európa v bezpečí. V piatok to v litovskom meste Kaunas povedal poľský prezident Andrzej Duda.

„Zlyhanie Ruska znamená zaistenie bezpečnosti Ukrajine, Poľsku, Litve, Lotyšsku, Rumunsku i zvyšku Európy,“ vyhlásil Duda.

Podľa poľského prezidenta by európske krajiny mali navýšiť svoje obranné kapacity aj napriek tomu, že Európa sa v súčasnosti nachádza v ekonomickej kríze spôsobenej koronavírusovou pandémiou a ruskou inváziou na Ukrajinu.

13:25 Poľský prezident Andrzej Duda v piatok uviedol, že systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Varšave ponúklo Nemecko, by mali byť rozmiestnené priamo v Poľsku. Duda je proti návrhu ministra obrany Mariusza Blaszczaka, ktorý Berlín vyzval, aby ich dal Kyjevu a boli rozmiestnené na západných hraniciach Ukrajiny.

Čítajte viac Poliaci nechcú prenechať Patrioty Kyjevu. Nech radšej chránia nás, odkázal Duda

13:20 Ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo americkú technologickú spoločnosť Meta Platforms na zoznam extrémistických organizácií, napísala agentúra TASS. Meta je majiteľom sociálnych sietí Facebook a Instagram či komunikačnej služby WhatsApp.

Už tento rok v marci ruský súd označil firmu Meta za extrémistickú organizáciu a zakázal prevádzku sociálnych sietí Facebook a Instagram v Rusku. Meta sa proti verdiktu odvolala, v júni však súd jej odvolanie zamietol.

13:15 ** Vo Švédsku sa v piatok začal proces s bývalým príslušníkom švédskej bezpečnostnej polície a ozbrojených síl a s jeho bratom, ktorí sú obvinení zo špionáže v prospech Ruska.**

Prokuratúra začiatkom novembra uviedla, že konanie bratov vo veku 42 a 35 rokov bolo namierené proti švédskej tajnej službe a bezpečnosti štátu.

Oboch mužov, ktorí všetky obvinenia odmietajú, zatkli vlani. Sú podozriví, že desať rokov poskytovali dôverné informácie ruskej tajnej službe GRU. Starší z bratov je tiež obvinený z neoprávneného zaobchádzania s dôvernými informáciami, uviedla prokuratúra.

13:00 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk uviedol, že ruské vzdušné útoky na kritickú infraštruktúru Ukrajiny od 10. októbra zabili najmenej 77 civilistov a milióny ďalších uvrhli do krajnej núdze.

„Útoky uvrhli milióny ľudí do extrémnej núdze a otrasných životných podmienok,“ uviedol Türk vo vyhlásení. „V súhrne to vyvoláva vážne problémy z hľadiska medzinárodného humanitárneho práva, ktoré si vyžaduje (získanie) konkrétnej a priamej vojenskej výhody pre každý napadnutý objekt,“ dodal.

12:40 Britský minister zahraničia James Cleverly navštívil Kyjev, kde ho prijal prezident Volodymyr Zelenskyj a rokoval tiež so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom. Šéf britskej diplomacie v ukrajinskej metropole prisľúbil ďalšiu britskú pomoc, konkrétne dodávku 24 sanitiek a poskytnutie troch miliónov libier na rekonštrukciu infraštruktúry, poškodenej ruskými útokmi.

„Pán prezident Zelenskyj, Spojené kráľovstvo vás podporuje činmi, nielen slovami,“ napísal Cleverly na Twitteri po stretnutí s hlavou štátu. „Slová nestačia. Slová v tejto zime neobstarajú elektrinu. Slová neochránia pred ruskými raketami. Spojené kráľovstvo o Ukrajine len nehovorí, poskytujeme konkrétnu podporu obrane Ukrajiny,“ zdôraznil po rokovaní so šéfom ukrajinskej diplomacie.

12:30 Severoatlantická aliancia nepoľaví v podpore Ukrajiny a bude jej naďalej poskytovať zbrane a vojenskú techniku potrebnú pre ťažké zimné mesiace obrany proti ruskej agresii. Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, podľa ktorého aliančné krajiny navýšia dodávky aktuálne potrebného vybavenia ako sú rušičky dronov, palivo či zimná výstroj.

„Najlepší spôsob, ako zvýšiť šance na mierové riešenie, je podporovať Ukrajinu,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii, kde predstavil program rokovania aliančných ministrov zahraničia začínajúceho sa na budúci utorok v Bukurešti. Od schôdzky očakáva zhodu na zvýšení dodávok spomínaného vybavenia, ktoré už v súčasnosti podľa neho aliancia Ukrajine poskytuje. Kyjev sa v poslednom čase potýka s útokmi Iránom dodaných dronov explodujúcich po útoku na cieľ, proti ktorým mu má pomôcť technika rušiaci signál bezpilotných strojov.

12:20 Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ukrajinské jednotky za uplynulých 24 hodín zabili 430 ruských vojakov. Ruské straty od začiatku vojny odhadol na celkovo 86 150 vojakov.

11:40 Nová ruská ponorka s dieselovým pohonom Magadan odpálila v Japonskom mori strely s plochou dráhou letu Kaliber, ktoré zasiahli stanovené námorné a pobrežné ciele. Oznámilo ruské ministerstvo obrany podľa agentúry Interfax.

„Prvá strela úspešne zasiahla námorný cieľ, imitujúci loď pomyselného nepriateľa,“ uviedlo ministerstvo. „Druhá strela zasiahla cieľ na pobreží na cvičisku Sjurkum v Chabarovskom kraji. Strela preletela viac ako 1 000 kilometrov,“ dodalo.

Strely Kaliber použili ruské sily pri sýrskom ťažení, teraz ich často využívajú na ostreľovanie Ukrajiny. Ruskí propagandisti v tejto súvislosti začali hovoriť o „kalibrovaní“ ukrajinských miest.

11:30 Trvalý mier sa nedosiahne, kým nebude Krym vrátený Ukrajine. V piatok to v rozhovore pre britský ekonomický denník Financial Times povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj zdôraznil, že ruské jednotky by mali byť vytlačené zo všetkých častí ukrajinského územia – nielen z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ktoré boli anektované v októbri, ale aj z polostrova Krym. Ten Rusko anektovalo ešte v roku 2014.

„Ak sa nepodarí získať späť územie v plnom rozsahu, vojna sa dostáva na bod mrazu. A je len otázkou času, kedy sa opäť obnoví,“ upozornil najvyšší ukrajinský predstaviteľ.

Zelenskyj dodal, že zmätkom spôsobeným súčasnou situáciou a budúcim osudom Krymu on rozumie. Zároveň uviedol, že privíta všetky návrhy na to, ako sa nevojenským spôsobom pričiniť o stiahnutie vojenských jednotiek z tohto polostrova.

„Ak také riešenie nebude zahŕňať stiahnutie ruských jednotiek z Krymu, bude to len stratou času,“ vyhlásil Zelenskyj.

11:15 Tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany (RNBO) Olexij Danilov potvrdil, že na anektovanom Krymskom polostrove boli zabití iránski poradcovia pomáhajúci Rusku. Danilov zároveň upozornil, že cieľom útoku na okupovaných územiach Ukrajiny budú aj všetci ostatní Iránci podporujúci vojenskú inváziu Moskvy, píše The Guardian.

Čítajte viac Na Kryme zabili iránskych poradcov, ktorí pomáhali Rusom

11:10 Polovica obyvateľov Kyjeva je dva dni po masívnych ruských raketových útokoch stále bez dodávok elektriny. V piatok ráno to na platforme Telegram uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko.

Ako ďalej uviedol Kličko, do tretiny domácností v Kyjeve už boli obnovené dodávky tepla. Úplne funkčné je už v celom Kyjeve znova zásobovanie vodou, uviedla vojenská správa hlavného mesta s tým, že niektorí odberatelia môžu mať nízky tlak vody.

V nasadení sú tímy, ktoré opravujú zasiahnuté energetické zariadenia. Hneď, ako bude zastabilizovaná rozvodná sieť, začne vo všetkých obvodoch Kyjeva znova fungovať aj mobilná sieť.

10:45 Britský minister obrany Ben Wallace vyzval Ukrajincov, nech zachovajú tempo svojej protiofenzívy a pokračujú v útokoch na ruské vojská aj v zimných podmienkach. „Vzhľadom na prevahu, ktorú majú Ukrajinci vo výcviku so zbraňami i kvalite síl oproti demoralizovaným, zle vycvičeným a zle vybaveným Rusom, je v záujme Ukrajiny zachovať tempo aj v zime,“ povedal Wallace portálu The Daily Beast s tým, že ide o radu, ktorú dal ukrajinským kolegom. Poukázal tiež na to, že ukrajinská armáda dostala od medzinárodného spoločenstva 300 000 súprav vybavenia vhodného do polárnych podmienok, zatiaľ čo Moskva posiela na bojisko jednotky nezaopatrené stravou, ani zimným vybavením. „Len krajina, ktorá sa nestará o svojich ľudí, môže poslať 100 000 svojich občanov, aby buď zahynuli, utrpeli zranenia, alebo dezertovali,“ do­dal.

10:30 V Armjansku na anektovanom Kryme spustila paľbu protivzdušná obrana, uviedol podľa ruských médií starosta mesta, ležiaceho na Perekopskej šiji, spájajúcej polostrov s pevninou. Bližšie podrobnosti nie sú známe, v nedávnej minulosti sa ruské letiská, námorná základňa či muničné sklady na Kryme stali terčom útoku ukrajinských dronov.

Ruský denník Kommersant pripomenul, že úrady posilňujú pri Armjansku opevnenie, ale šéf správy Krymu Sergej Aksjonov ako nepravdivé odmietol správy o evakuácii mesta, ktoré má asi 20 000 obyvateľov. Tieto fámy podľa Aksjonova šíria ukrajinské tajné služby, aby destabilizovali situáciu na polostrove.

10:10 Väčšina Poliakov chce, aby si utečenci z Ukrajiny žijúci momentálne v Poľsku sami hradili aspoň časť životných nákladov, vyplýva z nového prieskumu poľského inštitútu pre výskum trhu a spoločnosti IBRiS pre denník Rzeczpospolita.

Poľská vláda v októbri rozhodla, že od februára budúceho roku si budú utečenci z Ukrajiny čiastočne financovať vlastné náklady spojené so životom v Poľsku. Výnimku majú zraniteľné osoby vrátane ľudí s postihnutím a starších ľudí, napísala v piatok Rzeczpospolita.

Tento krok vlády vo Varšave podľa prieskumu inštitútu IBRiS podporuje 57,7 percenta Poliakov. Len 21 percent respondentov uviedlo, že Poľsko by nemalo od Ukrajincov očakávať nijaké dodatočné platby.

10:05 Nemecký Spolkový snem na základe vôle vládnucej koalície a opozičných kresťanských demokratov uzná cielený hladomor, ktorý pred 90 rokmi vyvolal na Ukrajine sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin, za genocídu.

O návrhu tohto uznesenia má Bundestag rokovať i rozhodnúť v stredu. Počas hladomoru v rokoch 1932 a 1933 zahynuli takmer štyri milióny Ukrajincov. K obetiam na životoch vtedy došlo aj v ostatných častiach Sovietskeho zväzu vrátane Kazachstanu i juhu Ruska. Viacero krajín už tento hladomor odsúdilo a označilo za genocídu ukrajinského národa. Vo štvrtok tak v súvislosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine urobili aj Írsko, Moldavsko a Rumunsko.

10:00 Ukrajinskí vojaci za uplynulých 24 hodín odrazili ruské útoky pri 11 obciach v Doneckej a Luhanskej oblasti v Donbase na východe krajiny a spôsobili nepriateľovi straty ostreľovaním ruských síl v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedol ráno ukrajinský generálny štáb. Vojna Ruska proti Ukrajine pokračuje už viac ako deväť mesiacov. Rusi každým dňom na fronte prichádzajú o počet mužov zodpovedajúci sile práporu, poznamenal Oleksij Arestovyč, poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

"Dokonca aj v prípadoch, keď intenzita bojov klesá, ruské vojská na Ukrajine denne prichádzajú o 400 až 600 zabitých a zranených vojakov. V prípade aktívnych bojov je zabitých a ranených pri ruských vojskách až tisíc za deň, "povedal Arestovyč podľa agentúry Unian.

9:30 Ruskí záložníci vyslaní do bojov na Ukrajine sú slabo vycvičení a zle vybavení. Niektorí z nich musia slúžiť aj napriek svojmu „závažnému chronickému zdravotnému stavu“. Vo svojej pravidelnej správe to v piatok na sociálnej sieti Twitter uviedlo britské ministerstvo obrany s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb.

9:00 Ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská v rozhovore pre britskú stanicu BBC zverejnenom vo štvrtok zdôraznila, že jej krajina vydrží nadchádzajúcu zimu napriek výpadkom dodávok elektriny spôsobeným ruskými raketovými útokmi. Ukrajina bude podľa jej slov pokračovať vo „vojne svetonázorov“, pretože „bez víťazstva nemôže prísť mier“.

„Sme pripravení to vydržať,“ povedala manželka prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského. „Čelili sme toľkým strašným výzvam, videli sme toľko obetí, toľko skazy, že výpadky dodávok energií nie sú to najhoršie, čo sa nám stalo,“ uviedla.

Čítajte viac Ukrajinská prvá dáma Zelenská: Bez víťazstva nemôže prísť mier

8:30 Ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukázali na výstave projektov v oblasti umelej inteligencie „deepfake“ video nemeckého kancelára Olafa Scholza. Falošný kancelár hovoril po nemecky.

Čítajte viac Experti na umelú inteligenciu pobavili Putina deepfake videom s kancelárom Scholzom

8:00 V súvislosti s masívnymi výpadkami dodávok elektriny v ukrajinských mestách v dôsledku útokov ruských síl ocenil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nezlomnú vôľu ukrajinského ľudu, ktorý naďalej odoláva ruskej invázii.

„Deväť mesiacov sme vydržali rozsiahlu vojnu a Rusko nenašlo spôsob, ako nás zlomiť. A ani nijaký nenájde,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videopríhovore. „Musíme takto pokračovať ďalej — v jednote a vzájomne si pomáhať,“ dodal.

Obnovenie dodávok elektriny a vody po stredajšom masívnom ruskom ostreľovaní ukrajinských miest pokračovalo celý štvrtok i v noci na piatok. Podľa Zelenského Rusko nechce iba to, aby boli Ukrajinci bez elektriny a tepla, ale chce ich aj „navzájom izolovať“.

Ostreľovanie nedávno oslobodeného juhoukrajinského mesta Cherson si vo štvrtok vyžiadalo najmenej sedem obetí a 20 zranených. Útoky na civilné ciele sú podľa Zelenského „pomstou tých, ktorí prehrali“. „Oni nevedia, ako sa bojuje. Jediné, čo vedia, je terorizovať. Energetický teror, delostrelecký teror alebo raketový teror — k tomu sa Rusko pod svojím súčasným vedením znížilo,“ povedal v príhovore Zelenskyj.

7:00 Bývalá dlhoročná nemecká kancelárka Angela Merkelová v rozhovore s týždenníkom Spiegel priznala, že ku koncu svojho mandátu už nemala žiadne páky, ako prinútiť ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam. Putinovi podľa nej záleží len na moci a tú ona ako odchádzajúca politička nemala, povedala Merkelová.

Čítajte viac Merkelová: Na Putina som na konci už nemala žiadne páky

6:00 Rusko za deväť mesiacov na priamych výdavkoch minulo za vojnu na Ukrajine 82 miliárd dolárov, uviedlo ukrajinské vydanie ekonomického časopisu Forbes. Suma vynaložená na konflikt, ktorý odsudzuje Kyjev aj Západ, predstavuje zhruba štvrtinu príjmov vlaňajšieho rozpočtu Ruska. Príjmy Moskvy z predaja energetických surovín pritom kvôli sankciám klesajú a vojna sa Kremľu ďalej predražuje, píše Forbes.

Podľa prepočtov Forbesu sa tento rok na jeseň vojnové výdavky Ruska zdvojnásobili, boje Moskvu vyjdú najmenej na desať miliárd dolárov mesačne. Výdavky vzrástli kvôli počtu vojakov, ktorí sa do bojov na Ukrajine nanovo zapojili po mobilizácii vyhlásenej Ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Najobjemnejšou položkou v rozpočte ruskej armády, ktorá tvorí asi tretinu výdavkov, je podľa Forbesu samotná technika. Najdrahšie sú rakety, nasledujú zbrane, munícia alebo pohonné hmoty. Rusko vypálilo na Ukrajinu viac ako 4000 rakiet a priemerná cena jednej ruskej rakety je tri milióny dolárov, uvádza server.

Ďalšie významné položky ruských výdavkov sú platy vojakov a potom tiež odškodné vyplácané pozostalým po mŕtvych vojakoch aj pre ranených v bojoch.

Podľa Generálneho štábu ozbrojených síl Ukrajiny zomrel v bojoch od 24. októbra do 24. novembra rekordný počet ruských vojakov, 17.470. To je ešte viac ako v prvom mesiaci vojny. Celkové ruské straty sú podľa Ukrajincov vyše 85.000 mužov. Moskva priznáva len výrazne nižšie straty.