The Guardian: Putinovo zovretie spojencov po arménskom odmietnutí povoľuje

Arménsko požiadalo francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, aby predsedal mierovým rozhovorom s Azerbajdžanom. To predstavuje novú výzvu pre ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý má v dôsledku vojny na Ukrajine stále slabší vplyv na regionálnych spojencov Moskvy. Táto urážka od tradičného Putinovho spojenca nasledovala po katastrofálnom summite šiestich bývalých sovietskych republík, píše denník The Guardian.

26.11.2022 10:20
Nikol Pašinjan, Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin a arménsky premiér Nikol Pašinjan.
debata (61)

Počas stredajšej „rodinnej“ fotografie lídrov Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) v Jerevane arménsky premiér Nikol Pašinjan od Putina, ktorý stál po jeho ľavici, odstúpil. Následne odmietol podpísať spoločné vyhlásenie zo summitu, keď sa ohradil proti nedávnym neúspechom ODKB, teda dohody o vzájomnej obrane medzi Arménskom, Bieloruskom, Kazachstanom, Kirgizskom, Tadžikistanom a Ruskom.

Pašinjan vyjadril frustráciu nad tým, že sa mu nedostalo odpovede na jeho formálnu žiadosť, aby ODKB zasiahla v prospech Arménska po tom, ako sa jeho krajina v septembri stala terčom nového útoku z Azerbajdžanu. Arménsko a Azerbajdžan sú už tri desaťročia v prerušovanom konflikte o Náhorný Karabach, enklávu medzinárodne uznávanú ako súčasť Azerbajdžanu, ktorú však z veľkej časti ovláda väčšinové arménske etnikum.

Po tom, ako medzi krajinami vypukli v septembri zatiaľ posledné násilnosti, ktoré si vyžiadali životy 207 arménskych a 80 azerbajdžanských vojakov, sa na sociálnych sieťach objavili hrozné snímky údajných vojnových zločinov. Medzi nimi aj fotografia nahej arménskej vojačky s odrezanými nohami, vypichnutými očami a odrezaným prstom v ústach.

Náhorný Karabach Čítajte viac Medzi Baku a Jerevanom sa opäť rozhorel konflikt. Bilancia je najmenej sto mŕtvych

„Je deprimujúce, že členstvo Arménska v ODKB neodradilo Azerbajdžan od agresívnych akcií,“ predniesol Pašinjan na zasadnutí v arménskej metropole.

V piatok vyšlo najavo, že arménsky premiér sa usiloval o zapojenie Francúzska do posledného pokusu rozvíjať súčasné krehké prímerie. Rozhovory sú naplánované na 7. decembra v Bruseli. Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev však v reakcii na to vyhlásil, že summit ruší, pretože nemôže akceptovať úlohu Francúzska. Šéfa Elyzejského paláca obvinil z „protiazerbaj­džanského postoja“. „Je jasné, že za týchto okolností a s týmto postojom sa Francúzsko nemôže podieľať na mierovom procese medzi Azerbajdžanom a Arménskom,“ uviedol Alijev.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na otázku ohľadom Alijevových komentárov v piatok uviedol, že Moskva – ktorá v roku 2020 vyslala do regiónu 5 000 členov mierových síl – je pripravená pomôcť sprostredkovať ďalšie dohody.

Pre Putina poškodzujúca optika summitu poukazuje na rastúcu krehkosť ruského vplyvu na jeho bezprostredných susedov, uviedol Tom de Waal z think-tanku Carnegie Europe, ktorý sa špecializuje na východnú Európu a kaukazský región. Inštitúcie, prostredníctvom ktorých Kremeľ presadzuje tzv. mäkkú moc, podľa neho zlyhávajú a reálna sila ruskej tvrdej moci sa ukazuje na Ukrajine.

„Je to súčasť širšieho trendu, v ktorom Rusi stále žijú v sovietskom dedičstve, keď vnímajú svojich susedov ako akýchsi mladších partnerov, ktorí sú im zaviazaní, ale sú to suverénne krajiny. ODKB má byť obrannou organizáciou, avšak pokiaľ ide o Arménsko, neplní svoje záväzky,“ uviedol de Waal.

Rusko Kazachstan Tokajev Fórum Ekonomické Putin uarus Čítajte viac Kazašský prezident schladil Putina. Rusmi okupované 'republiky' neuzná

Arménska kritika nadväzuje na výroky kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva, ktorý na septembrovom Valnom zhromaždení OSN ruskú vojnu na Ukrajine kritizoval.

Demonštranti držia plagáty s menami... Foto: TASR/AP, Melik Baghdasaryan
Arménsko CSTO Putin lídri zasadnutie protest Demonštranti držia plagáty s menami ukrajinských miest zničených počas bojov v rámci zasadnutia lídrov krajín Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (CSTO) v arménskom Jerevane 23. novembra 2022.

Podľa Emila Avdalianiho, profesora na Európskej univerzite v gruzínskom Tbilisi, sa Arménsko pokúša diverzifikovať svoje zahraničné vzťahy s ohľadom na slabosť Ruska. „Závislosť od Ruska je smrtiaca, a preto sa Jerevan usiluje o zblíženie s Tureckom, užšie väzby s Európskou úniou, Iránom a Čínou,“ uviedol Avdaliani, ktorý pôsobí aj v think-tanku Geocase. „Je to dôsledok polovičného prístupu Moskvy k Arménsku a predovšetkým oslabenia pozície Ruska na južnom Kaukaze v dôsledku jeho čoraz menej úspešnej vojny na Ukrajine,“ dodal.

Arménski demonštranti medzitým vyzývali Rusko, aby z Ukrajiny odišlo. „Protesty naznačujú posun v arménskom vnímaní Ruska,“ domnieva sa Avdaliani. „Jeho nespoľahlivosť ako spojenca sa stala hmatateľnou. Protiruské nálady boli medzi arménskymi politickými elitami vždy prítomné, ale teraz sa menia na odpor,“ myslí si profesor. Protesty podľa neho prospeli Pašinjanovi, keďže mu umožnili poukázať na to, že Arménsko potrebuje konkrétne záruky, a nie len prázdne sľuby. „Neznamená to, že Arménsko z ODKB vystúpi, ale to, že sa Jerevan snaží ovplyvniť negatívnu dynamiku v tomto zoskupení,“ dodal Avdaliani.

61 debata chyba
Viac na túto tému: #Arménsko #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy