277. deň: Kyjev čaká mráz a sneženie. Zmrznutá pôda môže zosilniť boje na fronte

V zložitej situácii bude počas mrazivých dní aj hlavné mesto Ukrajiny Kyjev, kde množstvo ľudí nemá dostatok tepla a elektriny. V meste sa podľa predpovedí očakáva celodenný mráz a silné sneženie. Keď pôda na Ukrajine zmrzne, môžu sa zvýšiť bojové aktivity oboch strán. Teraz im v tom na fronte bráni blatistý terén.

27.11.2022 06:30 , aktualizované: 22:52
vojna na Ukrajine, Cherson Foto: ,
Ľudia v autách opúšťajú z Chersonu na juhu Ukrajiny v sobotu 26. novembra 2022. Stovky civilistov na úteku pred ostreľovaním prúdili v sobotu z mesta na juhu Ukrajiny, ktorého znovudobytie oslavovali len nedávno.
debata (378)

VIDEO: Veľvyslanec USA: Putin si dáva veľký pozor, aby nevyprovokoval NA­TO.

Video

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 277. deň
  • Do Poľska prišlo od začiatku vojny už osem miliónov utečencov z Ukrajiny
  • Podľa Britov je nepravdepodobné, že Rusko v Doneckej oblasti dosiahne prielom
  • V Kyjeve boli takmer úplne obnovené dodávky elektrického prúdu, vody a tepla
  • Rusi sa podľa šéfa Enerhoatomu už možno pripravujú na odchod zo záporožskej elektrárne

22:52 Šéf ukrajinského štátneho energetického podniku Enerhoatom Petro Kotin sa domnieva, že Rusi sa už možno chystajú opustiť Záporožskú atómovú elektráreň (ZAES), ktorej sa zmocnili ešte v marci – krátko po začatí invázie.

„V posledných týždňoch skutočne dostávame správy o tom, že sa objavujú náznaky toho, že sa možno chystajú odísť (z elektrárne),“ povedal Kotin v ukrajinskej štátnej televízii. Šéf Enerhoatomu ďalej uviedol, že v ruských médiách sa v ostatnom čase vyskytlo množstvo správ naznačujúcich, že by možno stálo za to odovzdať kontrolu nad elektrárňou Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE)

Podľa Kotina sa z toho dá ľahko nadobudnúť dojem, že Rusi „si balia kufre a ukradnú všetko, čo dokážu“. Šéf Enerhoatomu však zároveň pripustil, že na takéto dohady je ešte trochu priskoro.

Ak by informácia potvrdila, znamenalo by to zásadnú zmenu stratégie Ruska, pre ktoré má elektráreň v Záporoží strategický význam na tamojšej frontovej línii, ktoré sa už celé mesiace prakticky nehýbe. ZAES bola od marcového obsadenia Rusmi opakovane vystavená ostreľovaniu, ktoré na nej zatiaľ zanechalo len menšie škody. Z ostreľovania, ktoré vyvolalo obavy z jadrovej katastrofy, sa už celé mesiace navzájom obviňujú Kyjev a Moskva. (tasr)

22:50 Pri zrážke autobusu s kamiónom v Lotyšsku sa zranilo 25 ukrajinských a jeden estónsky vojak, ktorých následne hospitalizovali. Vojaci cestovali autobusom z Tallinnu do Rigy. Pri nehode zahynul aj estónsky vodič autobusu a zranenia podľa lotyšských úradov utrpel aj vodič kamiónu, informovala v nedeľu estónska verejnoprávna televízna stanica EER.

K nehode došlo ešte v sobotu večer na diaľnici neďaleko lotyšského mesta Ainaži ležiaceho pri hraniciach s Estónskom. Časť diaľnice po zrážke na niekoľko hodín uzavreli. Stav hospitalizovaných vojakov nie je vážny, uvádzajú estónske médiá.

Autobus mala prenajatá estónska armáda. Zo správ estónskych ani lotyšských médií nebolo bezprostredne zrejmé, čo robili ukrajinskí vojaci v Lotyšsku. Podľa lotyšských médií bolo na rovnakom úseku diaľnice v sobotu hlásených viacero ďalších dopravných nehôd. Dôvodom bola klzká vozovka, ktorej šmykľavosť spôsobil sneh a námraza. (tasr)

21:25 Ruskí okupanti pokračujú v úsilí o deportáciu ukrajinských detí do Ruska pod zámienkou liečebných rehabilitačných a adopčných programov. V najnovšej správe o tom informuje americký Inštitút pre štúdium vojny s odvolaním sa na Centrum ukrajinského národného odporu.

Podľa uvedených zdrojov ruská okupačná správa v Luhanskej oblasti vykonala lekárske prehliadky 15-tisíc detí vo veku od dvoch do 17 rokov a nariadila, že 70 % detí potrebuje „špeciálnu lekársku starostlivosť“, ktorá si vyžaduje, aby boli deti odvezené do Ruska na „liečbu“.

Inštitút podotýka, že táto správa je v súlade s jeho predchádzajúcim hodnotením, že ruskí predstavitelia vedú cielenú vyľudňovaciu kampaň na okupovaných ukrajinských územiach. (sita)

21:16 Slovenské školy navštevuje takmer 10 300 žiakov z Ukrajiny. Vyplýva to z údajov o počte odídencov z Ukrajiny k 31. októbru, ktoré zverejnilo Ministerstvo školstva na svojom webe v týchto dňoch.

Najviac žiakov podľa údajov navštevuje základné školy, je ich cez 7 026. Do základných škôl chodí najviac žiakov z Ukrajiny v Bratislavskom kraji (2 252), v ostatných krajoch základné školy navštevuje pod tisíc žiakov. Najmenej žiakov v základných školách (452) je v Banskobystric­kom kraji.

Do materských škôl chodí 1 652 žiakov. Najviac ukrajinských detí je v materských školách v Bratislavskom kraji (466). Naopak, najmenej ich je v Banskobystrickom kraji, 126.

Podľa zverejnených údajov gymnáziá navštevuje do 500 žiakov z Ukrajiny. Opäť najviac ich je v Bratislavskom kraji (154), najmenej v Trnavskom kraji (30). Na stredné odborné školy chodí 866 Ukrajincov. V Bratislavskom kraji, kde je ich najviac, ich počet dosiahol 253. Najmenej študentov navštevuje stredné odborné školy v Banskobystrickom kraji (48). (tasr, minedu.sk)

21:13 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu povedal, že Kyjev robí „chybu“, keď si kladie podmienky na to, aby začal rokovať s Ruskom. Podľa Lukašenka práve kladenie podmienok začatie takýchto rokovaní znemožňuje.

„Chyba Ukrajincov, (ukrajinského prezidenta) Volodymyra Zelenského, je v tom, že porušujú typické princípy vyjednávacieho procesu. Obzvlášť pri rozhovoroch s obrovským Ruskom. Nuž, nemôžete si klásť podmienky vopred,“ povedal Lukašenko v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu, z ktorého cituje spravodajská stanica CNN.

„Sadnite si k rokovaciemu stolu a (až) tam predložte všetky podmienky. A druhý typický princíp (vyjednávania) – kompromisy,“ dodal bieloruský prezident. Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal ešte začiatkom októbra dekrét, ktorým možnosť akýchkoľvek rokovaní s Putinom vylúčil. „Sme pripravení na dialóg s Ruskom, avšak s iným ruským prezidentom,“ povedal.

Poprední americkí predstavitelia v ostatných týždňoch vyzývajú Ukrajinu, aby naznačila, že je stále otvorená rozhovorom s Ruskom. Zdroje oboznámené so situáciou však tvrdia, že USA nebudú Ukrajinu tlačiť k rokovaciemu stolu, a to obzvlášť pre to, že samotné Rusko dosiaľ zjavne nepreukázalo ochotu rokovať. (tasr, cnn.com)

20:46 V Kyjeve boli k nedeľňajšiemu dopoludniu takmer úplne obnovené dodávky elektrického prúdu, vody a tepla. Opravy rozvodnej siete, ktorú poškodili stredajšie ruské vzdušné útoky, sú podľa úradov trojmiliónovej ukrajinskej metropoly v záverečnej fáze.

„Od dnešného rána má väčšina obyvateľov elektrinu a nedochádza ani k núdzovým alebo dokonca stabilizačným výpadkom dodávok,“ uviedla kyjevská vojenská správa na Telegrame. Neskôr oznámila, že predsa len nastávajú čiastkové výpadky kvôli nadmernému zaťaženiu prenosovej sústavy.

Kvôli niekoľkodenným výpadkom dodávok elektriny v Kyjeve prezident Volodymyr Zelenskyj nezvyčajne otvorene kritizoval kyjevského starostu Vitalija Klička. Ten v reakcii varoval pred politickými spormi a vyzval Ukrajincov k súdržnosti. Denníku Bild am Sonntag povedal, že na obnovení dodávok elektriny sa pracuje „rekordnou rýchlosťou“. (čtk)

20:11 Skupina matiek ruských vojakov sa pridala k hnutiu aktivistov a spoločne v nedeľu spustili internetovú petíciu žiadajúcu stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny. Za iniciatívou stojí ruské Feministické protivojnové združenie. Pre spustenie petície, zverejnenej na webstránke Change.org, zvolili nedeľu, na ktorú v Rusku pripadá Deň matiek.

Ruská mobilizácia, vojaci Čítajte viac Aktivisti vrátane matiek ruských vojakov spustili petíciu za ich odsun z Ukrajiny

19:43 Belgický premiér Alexander De Croo a belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová v nedeľu spoločne navštívili ukrajinské mestá Boroďanka a Buča nachádzajúce sa neďaleko metropoly Kyjev. Tieto mestá boli od začiatku ruskej okupácie vo februári ťažko zasiahnuté bombardovaním.

„Brutalita tejto ruskej vojny sa zdá byť úplne neskutočná,“ poznamenal De Croo pri pohľade na bojisko opustené Rusmi. Premiér a jeho delegácia si v Boroďanke prezreli škody spôsobené raketovou paľbou a leteckými útokmi Moskvy, následne sa zastavili pred dielom britského streetartového umelca Banksyho vytvoreným na stene zničenej budovy.

„Je to dojímavý pohľad. Žili tu stovky ľudí a desiatky z nich zomreli. Nie sú tu žiadne vojenské zariadenia – Rusi ostreľovali obytné oblasti,“ povedal De Croo. Boroďanka sa stala jedným z mnohých symbolov ukrajinského odporu proti ruskej agresii. Mesto bolo okupované niekoľko týždňov, oslobodenia sa dočkalo koncom marca.

Belgická delegácia sa potom presunula do Buče, kde sa po stiahnutí ruských okupantov z danej oblasti v apríli našli stovky tiel zastrelených civilistov. „Bežní obyvatelia vrátane detí boli bezdôvodne zavraždení. Toto zločinné konanie môžeme len odsúdiť. Musíme však myslieť aj na obnovu a nastolenie mieru,“ vyhlásila Lahbibová.

Boj proti ruskej propagande je podľa ministerky taktiež dôležitý. „Rusi tvrdia – napriek fotografiám, ktoré kolujú -, že ide o zinscenovanú udalosť. Musíme sa uistiť, že justičný systém si riadne plní svoju úlohu,“ dodala. De Croo a Lahbibová využili túto návštevu na oznámenie ďalšej belgickej podpory pre Ukrajinu vo výške 37,4 milióna eur.

Predseda vlády pricestoval so šéfkou diplomacie do Kyjeva v sobotu, pričom ich návšteva bola do poslednej chvíle utajovaná. De Croo a Lahbibová sa v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Dosiahli dohodu o vývoze ukrajinských obilnín; Belgicko sa zaviazalo spolufinancovať vývoz obilnín z ukrajinských prístavov na juh a do najchudobnejších krajín. Po tomto stretnutí si belgickí činitelia uctili pamiatku obetí tzv. holodomoru – veľkého hladomoru, ktorý na Ukrajine nastal v rokoch 1932–1933 a je všeobecne považovaný za jednu z najväčších európskych genocíd 20. storočia.

Charitatívne združenie Convoi de la solidarité Belgique priviezlo v sobotu do nemocnice v meste Ľubaševka v centre Ukrajiny viac ako 15 ton zdravotníckeho materiálu. (tasr, brusselstimes.com, belga.be, rtl.be)

15:33 Ruské sily utrpeli ťažké straty počas bojov v centrálnej časti Doneckej oblasti na východe Ukrajiny a je nepravdepodobné, že by tam dosiahli prielom, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany. Ministerstvo s odvolaním sa na najnovšie poznatky britských tajných služieb ďalej uviedlo, že územie v okolí obce Pavlivka a mesta Vuhledar na východe Ukrajiny bolo počas uplynulých dvoch týždňov dejiskom „intenzívnych bojov“.

„Rusko aj Ukrajina majú pre tento sektor vyčlenené značné sily, pričom ruská námorná pechota utrpela ťažké straty,“ uviedol britský rezort obrany na sociálnej sieti Twitter.

O spomínané územie sa podľa neho vedú ťažké boje. Je to čiastočne z toho dôvodu, že Rusko toto územie považuje za potenciálny štartovací bod pre budúci väčší postup s cieľom dobyť zvyšok Doneckej oblasti ovládanej Ukrajinou. „Je však nepravdepodobné, že by Rusko dokázalo sústrediť dostatočne kvalitné sily na dosiahnutie operačného prielomu,“ dodalo ministerstvo.

Ministerstvo obrany v Londýne od začiatku ofenzívy s odvolaním sa na poznatky svojich tajných služieb každodenne zverejňuje informácie o priebehu vojny na Ukrajine. Moskva v tejto súvislosti Londýnu vyčíta cielenú dezinformačnú kampaň. (theguardian.com, tas­r)

14:25 Rusko nie je ani po deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine zásadne oslabené a hrozba, ktorú predstavuje pre západné krajiny, sa nijako nezmenšila. Počas návštevy Berlína to uviedol estónsky minister obrany Hanno Pevkur.

Vladimir Putin Čítajte viac Estónsky minister Pevkur: Rusko nie je ani po deviatich mesiacoch vojny zásadne oslabené

13:46 Suverénna Ukrajina je potrebná na to, aby Rusko nepredstavovalo pre Európu hrozbu, vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán. V čase vrcholiaceho sporu o vyplatenie peňazí z regionálnych fondov Európskej únie ide o zmenu rétoriky šéfa maďarskej vlády, ktorý v súvislosti s ruskou agresiou voči susednej krajine dával podľa západných pozorovateľov opakovane najavo skôr proruské postoje.

Viktor Orbán Čítajte viac Orbán: Je potrebná suverénna Ukrajina, aby Rusko nebolo hrozbou pre Európu

12:49 Faerské ostrovy, dánske autonómne územie, obnovili dohodu o rybolovných kvótach s Ruskom na jeden rok napriek ruskej invázii na Ukrajine. „Faerské ostrovy majú plné právo predĺžiť existujúcu dohodu o rybolove s Ruskom,“ uviedol v sobotu faerský minister rybolovu Arni Skaale pre dánsky denník Jyllands-Posten. Dodal však, že Faerské ostrovy, ktoré nie sú súčasťou EÚ, odsudzujú „všetky formy vojny – aj vojnu na Ukrajine“.

Dohoda o rybolove medzi Ruskom a Faerskými ostrovmi platí od roku 1977 a obnovuje sa každý rok. Stanovujú sa v nej kvóty na výlov niekoľkých druhov tresky a sleďa pre faerských rybárov v Barentsovom mori severne od Ruska a pre ruské lode vo vodách pri pobreží tohto súostrovia.

Faerské ostrovy sú vysoko závislé z hľadiska svojich príjmov od rybolovu a spomínaná dohoda s Ruskom podľa miestneho ministerstva rybolovu pokrýva 5 percent hrubého domáceho produktu krajiny. Rusko sa v posledných rokoch stalo kľúčovým obchodným partnerom Faerských ostrovov, odkedy sa súostrovie spolu s neďalekým Islandom dostali v rokoch 2010 až 2014 do sporu s EÚ pre kvóty na lov makrel a sleďov. Embargo EÚ na ryby ulovené Faerskými ostrovmi poškodilo hospodárstvo tohto autonómneho územia, čo ho prinútilo obrátiť sa na iné trhy.

Skaale vysvetlil, že Faerské ostrovy majú v súčasnosti dohody o voľnom obchode len so šiestimi krajinami, a ak by sa od jedného z týchto trhov odrezali, budúca generácia na súostroví by to mohla negatívne pocítiť. Miestne úrady však uviedli, že po parlamentných voľbách naplánovaných na 8. decembra budú uvažovať o alternatívach k dohode s Ruskom. Minulý mesiac sa na budúcoročných kvótach na výlov rýb v Barentsovom mori s Ruskom dohodlo aj Nórsko, ktoré je členom NATO. (afp, tasr)

11:29 Mesto Kryvyj Rih na juhu Ukrajiny sa stalo terčom ruského raketového útoku, uviedli v nedeľu tamojšie úrady. Šéf miestnej oblastnej vojenskej správy Valentyn Rezničenko na platforme Telegram spresnil, že dve ruské rakety zničili v meste objekt dopravnej infraštruktúry v nedeľu v ranných hodinách, podrobnosti však neuviedol.

Vojenská správa vyzvala miestnych obyvateľov, aby sa ukryli v bombových krytoch. Letecký poplach bol vyhlásený aj v niekoľkých ďalších oblastiach na východe a juhu Ukrajiny. Nikopolský okres severne od rieky Dneper bol podľa ukrajinských zdrojov takisto zasiahnutý raketami a delostrelectvom.

V noci na nedeľu zasiahli dve strely aj statok na okraji juhoukrajinského mesta Záporožie, uviedla ukrajinská armáda. Ruská invázia na Ukrajinu sa začala 24. februára a Moskva odvtedy vyhlásil štyri oblasti na východe a juhu Ukrajiny za súčasť ruského územia. Bojové línie sa v uplynulých týždňoch zmenili len v malej miere. (dpa, tasr)

10:40 Na územie Poľska vstúpilo od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 8,01 milióna ukrajinských utečencov. Informovala o tom v nedeľu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž, podľa ktorej sa za rovnaké obdobie vrátilo na Ukrajinu 6,19 milióna osôb.

Len v priebehu soboty vstúpilo do Poľska z územia Ukrajiny približne 25 300 ľudí. Podľa oficiálnych údajov je v Poľsku aktuálne zhruba 1,3 milióna utečencov z Ukrajiny. Poľsko pre Ukrajincov otvorilo svoj pracovný trh, ako aj vzdelávací, zdravotnícky a sociálny systém.

V súvislosti s nadchádzajúcou zimou sa Poliaci pripravujú na prijatie novej vlny utečencov z Ukrajiny, a to aj vzhľadom na pokračujúce ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, v dôsledku ktorých zostali mnohí Ukrajinci bez dodávok elektriny, kúrenia či vody. V poľských prijímacích centrách je pre nich pripravených vyše 100-tisíc miest.

Veľký počet Ukrajincov si už v Poľsku našiel aj prácu – vďaka tamojšej nízkej úrovni nezamestnanosti, ako aj kultúrnej a jazykovej blízkosti oboch národov. Poľská vláda v októbri rozhodla, že od februára budúceho roku si budú utečenci z Ukrajiny čiastočne financovať vlastné náklady spojené so životom v Poľsku. Výnimku budú mať zraniteľné osoby vrátane ľudí s postihnutím a seniorov. Podľa prieskumov väčšina Poliakov tento krok vlády podporuje. (pap, tasr)

9:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pri príležitosti 90. výročia Holodomoru na Ukrajine poznamenal, že „Rusi nás kedysi chceli zničiť hladom, teraz tmou a chladom“. Komentoval tak prebiehajúce ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: Rusi nás kedysi chceli zničiť hladom, teraz tmou a chladom

7:52 Intenzita bojov na Ukrajine sa v posledných dňoch znížila pre zlé počasie. Je ale pravdepodobné, že sa v najbližších niekoľkých týždňoch opäť zvýšia, len čo ďalej klesnú teploty a pôda na fronte zmrzne. Vo svojom pravidelnom hodnotení vojny na Ukrajine to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Ukrajinské a ruské správy z kritických oblastí frontu na východe a juhu Ukrajiny, vrátane Svatova, Bachmutu či Vuhledaru, naznačujú, že vojenské operácie na oboch stranách sú v súčasnosti komplikované silným dažďom a následným veľkým množstvom bahna.

„Je pravdepodobné, že pôde bude trvať niekoľko dní stálych mrazivých teplôt, kým stuhne, čo znamená, že terénne podmienky pravdepodobne umožnia zvýšenie intenzity operácií na celej Ukrajine až cez víkend 3. až 4. decembra a v nasledujúcom týždni,“ uviedol ISW.

Nie je jasné, či niektorá zo strán na tento čas aktívne plánuje veľké ofenzívne operácie, zdôrazňujú americkí experti. Meteorologické faktory, ktoré týmto operáciám teraz bránia, sa však podľa nich začnú v každom prípade vytrácať. (tasr)

6:30 V Kyjeve sa od nedele očakáva silné sneženie a teploty pod nulou vo dne aj v noci. Milióny obyvateľov ukrajinskej metropoly a jej okolia pritom podľa nej naďalej nemajú dostatočné dodávky elektriny a tepla. To je dôsledok skorších ruských vzdušných úderov na energetickú infraštruktúru krajiny. Spoločnosť Ukrenerho uviedla, že výrobcovia elektriny sú schopní pokryť len tri štvrtiny potrieb spotrebiteľov, čo si vyžaduje obmedzenia a výpadky v dodávkach energií v celej krajine.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve uviedol, že obmedzenie dodávok elektriny sa v súčasnosti týka Kyjeva a 14 ukrajinských regiónov. V každom z nich sa to podľa neho dotýka viac ako 100-tisíc odberateľov.

Ukrajinskí energetici aj v sobotu pokračovali v obnove energetickej siete krajiny. „A máme už ďalšie možnosti výroby a dodávok elektriny. Ale žiaľ to nestačí na to, aby boli dodávky úplne stabilné,“ povedal Zelenskyj podľa agentúry Ukrinform. Prezident poznamenal, že ak spotreba elektriny večer vzrastie, môže sa množstvo výpadkov zvýšiť. „To opäť ukazuje, aké dôležité je teraz šetriť energiou a spotrebovať ju s rozumom,“ dodal.

Podľa Serhija Kovalenka, šéfa ukrajinskej energetickej spoločnosti Yasno, ktorá poskytuje elektrickú energiu v Kyjeve, sa situácia v meste zlepšila, ale zostáva „celkom zložitá“. Naznačil, že obyvatelia metropoly by mali mať dodávky elektriny aspoň štyri hodiny denne, píše Reuters. Podľa sobotňajšieho vyhlásenia starostu Vitalija Klička zostávalo v Kyjeve bez elektriny na 25 percent odberateľov.

Vo vzácnej verejnej roztržke medzi ukrajinskými predstaviteľmi, Zelenskyj v piatok kritizoval kyjevského starostu za to, že podľa neho mesto neprichystalo dobre núdzové prístrešky, ktoré majú pomôcť ľuďom bez elektriny a tepla.

Starosta ukrajinského hlavného mesta Kyjev Vitalij Kličko varoval v sobotu po kritických vyjadreniach zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského pred politickým sporom. „Kľúčom k úspechu Ukrajiny po útoku Ruska je súdržnosť, národná i politická,“ povedal Kličko pre noviny Bild am Sonntag. (reuters, tasr)

© Autorské práva vyhradené

378 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine