Ankara obviňuje sýrske kurdské milície YPG a organizáciu Strana kurdských pracujúcich (PKK), že zorganizovali útok, pri ktorom 13. novembra v Istanbule zomrelo šesť ľudí a vyše 80 ich bolo zranených. Kurdské skupiny zodpovednosť za atentát odmietajú. Týždeň po ňom začalo Turecko ostreľovať kurdské pozície na severe Sýrie a Iraku a prezident Recep Tayyip Erdogan už vtedy povedal, že nevylučuje pozemnú ofenzívu do Sýrie.

„Turecké ozbrojené sily potrebujú len niekoľko dní, aby boli takmer plne pripravené,“ uviedol dnes podľa agentúry Reuters jeden z vysokých tureckých predstaviteľov. Dodal, že sýrski povstalci v oblasti, ktorí sú spojencami Turecka, boli na takú operáciu pripravení už niekoľko dní po bombovom útoku. „Nebude trvať dlho a operácia sa začne. Záleží iba na tom, či prezident dá pokyn,“ uviedol turecký činiteľ.
Podľa zdroja agentúry Reuters Ankara vojenské aktivity konzultuje s Moskvou a Washingtonom. USA a Rusko ale tureckú vládu minulý týždeň vyzvali na zdržanlivosť a apelovali na ňu, aby nezvyšovala napätie v Sýrii.

Organizácia PKK vedie od roku 1984 ozbrojené povstanie proti tureckému štátu s cieľom získať autonómiu a väčšie práva pre kurdskú menšinu. V Turecku, Európe a Spojených štátoch je PKK považovaná za teroristickú organizáciu. YPG predtým bojovali na strane medzinárodnej koalície vedenej Spojenými štátmi a pomohli jej poraziť teroristickú organizáciu Islamský štát. Ankara ich však považuje za teroristickú skupinu.
Turecko od roku 2016 vykonalo niekoľko vojenských operácií na severe Sýrie, kde žije kurdská komunita a kde počas občianskej vojny v Sýrii vznikla de facto kurdská autonómia, ktorú ale Damask neuznáva. V týchto regiónoch, z ktorých turecké jednotky podľa mimovládnych organizácií vyhnali niekoľko desiatok tisíc kurdských obyvateľov, Ankara buduje takzvané bezpečné zóny. Do nich chce premiestniť väčšie množstvo sýrskych utečencov, ktorých v Turecku žije okolo 3,6 milióna.