Napriek tomu, že otázkou ustanovení osobitného tribunálu sa budú v najbližších týždňoch zaoberať členské štáty EÚ aj Európska komisia, odborníci na medzinárodné právo varujú, že súčasná legislatíva nie je dostatočná na to, aby bolo možné viesť súdne konanie vo veci ruskej agresie proti Ukrajine.
V jurisdikcii Medzinárodného trestného súdu (ICC) je vyšetrovanie genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti so súhlasom štátu, na území ktorého boli tieto činy údajne spáchané. Súd však nemôže vyšetrovať „zločin všetkých zločinov“, teda zločin agresie, ak s tým nesúhlasí ako napadnutý štát, tak aj agresor.
„Všetky možnosti sú právne problematické, pretože neexistuje žiadny špeciálny tribunál kompetentný na vyšetrovanie zločinu agresie,“ povedal európskym poslancom Olivier Corten, odborník na medzinárodné právo z bruselskej univerzity ULB (Université Libre de Bruxelles).
Čítajte viac Krvavé fiasko Putina. Je väčší babrák, ako bol Brežnev
Podpredseda Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) a bývalý švédsky premiér Carl Bildt navrhol riešenie v podobe dohody medzi EÚ a Ukrajinou, alebo riešenie s účasťou Rady Európy. Ďalšou možnosťou môže byť požiadať o ustanovenie tribunál Valného zhromaždenia OSN.
Zločin agresie je takzvaným „zločinom vedenia“ – spáchať ho môžu len ľudia pri moci, nie tí, ktorí ho vykonajú. V prípade Ruska by takéto obvinenie cielilo na prezidenta Vladimira Putina namiesto vojakov, ktorí jeho vôľu vykonali.
Na zločin agresie sa však rovnako ako na iných vzťahuje imunita čelných predstaviteľov štátov. Medzinárodný tribunál by tento problém teoreticky mohol obísť, ak by vznikol záväzným rozhodnutím OSN, ktoré by prinútilo Rusko k spolupráci, povedal Vaios Koutroulis, iný právny expert z ULB. To je však nepravdepodobný vývoj situácie, keďže Rusko je stálym členom Bezpečnostnej rady, exekutívneho orgánu OSN, s právom veta.
Čítajte aj Kde sa skryjú Rusi? Ukrajinci dostrelia ďalej ako s HIMARS-om
Koutroulis preto navrhol zodpovednosť delegovať na ICC, alebo vec riešiť prostredníctvom rezolúcie Valného zhromaždenia, ktoré by tribunál ustanovilo. Tým by však zhromaždenie prekročilo svoje právomoci, čo by podľa vysokopostaveného predstaviteľa ECFR Franka Hoffmeistera bolo pre štáty EÚ neprijateľné. Valné zhromaždenie podľa neho už ruské kroky voči Ukrajine za agresiu označilo.
Namiesto toho Hoffmeister navrhol vytvorenie dočasnej špeciálnej prokuratúry, ktorá by sa zaoberala prípravou obžaloby bez toho, aby rozhodovala o podobe tribunálu.
Koutroulis aj Corten sa zhodli, že nakoniec bude musieť byť upravený Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, na základe ktorého bola inštitúcia zriadená.
