280. deň: Meduza: 55 percent Rusov je za vyjednávanie, 25 percent za boj

23:26 Za vyjednávanie s Ukrajinou je 55 percent Rusov, za pokračovanie vojny len 25 percent, napísal dnes spravodajský server Meduza o výsledkoch neverejného prieskumu verejnej mienky, uskutočneného za zákazku Kremľa. Súčasne portál pripustil, že Kremeľ, ktorý nie je ochotný ustúpiť a nemieni sa vzdať zabraného územia Ukrajiny, sa sotva bude obzerať na názor účastníkov prieskumu. Väčší vplyv bude mať skôr ďalší priebeh vojny.

„Počet stúpencov mieru sa počas pol roka zdvojnásobil,“ napísal server o hlavnom poznatku z prieskumu, ktorý podľa portálu uskutočnil úrad FSO, ktorý sa stará o prezidentovu ochranu. Za obrat v názoroch ruskej verejnosti môže séria porážok na ukrajinskom bojisku a nepopulárna mobilizácia, ktorú Kremeľ podnikol na doplnenie jednotiek preriedených stratami.

Získané čísla zodpovedajú poznatkom z októbrového prieskumu nezávislého strediska Levada, podľa ktorého sa za mierové rokovania vyslovilo 57 percent opýtaných, zatiaľ čo za vojnu 27 percent. Podľa prieskumov FSO sa postoj Rusov k vojne prudko zhoršil v poslednom čase. Ešte v júli prieskumy tvrdili, že mier s Ukrajinou žiada iba 30 percent Rusov.

Kvôli tomuto stavu chcú úrady obmedziť počet verejných prieskumov zaoberajúcich sa postojmi Rusov k vojne, píše Meduza s odvolaním sa na dva nemenované zdroje blízke prezidentskej kancelárii. Predtým tieto prieskumy pravidelne vykonávala štátna agentúra VCIOM. „Namerať sa dá teraz všeličo, a tak je lepšie to nerobiť,“ vysvetlil zdroj.

22:54 Britský canterburský arcibiskup Justin Welby v stredu pricestoval na trojdňovú návštevu Kyjeva, aby prejavil solidaritu s ukrajinským obyvateľstvom a cirkevnými spoločenstvami. Stretne sa s predstaviteľmi tamojších cirkví, utečencami a vnútorne vysídlenými ľuďmi. TASR správu prevzala z denníka The Guardian a stanice Sky News.

Najvyšší duchovný anglikánskej cirkvi po príchode do Kyjeva vyzdvihol odvahu ukrajinského ľudu, s ktorou čelí „ruskej nezákonnej, nespravodlivej a brutálnej invázii“. Dodal, že jeho návšteva Kyjeva je prejavom solidarity s Ukrajincami v súvislosti s blížiacimi sa zimnými mesiacmi, ktoré pre nich budú mimoriadne náročné.

„Teším sa na stretnutie s predstaviteľmi cirkví a miestnymi kresťanskými komunitami v Kyjeve, aby som zistil, ako ich môžem podporovať uprostred tohto ničenia, strát a skazy, ktoré priniesla vojna,“ vyhlásil Welby.

22:30 Zambijský študent, ktorý si v Rusku odpykával väzenský trest a nedávno vyšlo najavo, že zahynul v bojoch na Ukrajine, bol údajne zamestnancom ruskej súkromnej polovojenskej organizácie známej ako Vagnerova skupina. Tvrdí to jej šéf, ruský podnikateľ Jevgenij Prigožin, informuje v stredu TASR odvolávajúc sa na správu agentúry AP.

Prigožin ešte v utorok na ruskej sociálnej sieti VKontakte uviedol, že mladý Zambijčan „zomrel ako hrdina“. Napísal tiež, že sa väzneného študenta pýtal na to, prečo sa chce zapojiť do bojov, keďže je veľká šanca, že neprežije.

Zambijčan mu vraj odpovedal: „Vy Rusi ste nám Afričanom pomáhali získať nezávislosť po mnoho rokov. Keď nám bolo ťažko, podali ste nám ruku a pokračujete v tom doteraz… To najmenej, čo môžem urobiť, aby som splatil naše dlhy, je ísť s vami do vojny“.

Úmrtie 23-ročného Lemekhaniho Nyirendu oznámil v polovici novembra zambijský minister zahraničných vecí Stanley Kakubo s tým, že Zambiu o tom upovedomilo Rusko. Zambijská ambasáda v Moskve podľa jeho slov zistila, že Nyirenda zahynul 22. septembra na jednom z ukrajinských bojísk. Jeho telesné pozostatky previezli – pred repatriáciou do Zambie – do ruského mesta Rostov na Done.

22:03 Zbrane a hotovosť v rubľoch našli v stredu predstavitelia Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) počas prehľadávania nehnuteľností v okolí Kyjeva spojených s bývalým proruským politikom Jevhenijom Murajevom. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

SBU vo vyhlásení uviedla, že vykonala prehliadky v domoch a kanceláriách patriacich Murajevovi, ktorý sa podľa SBU „ukrýva pred spravodlivosťou v zahraničí“, ako aj v priestoroch jeho spolupracovníkov. Išlo o súčasť vyšetrovania súvisiaceho s podozreniami z vlastizrady.

Politická strana Naši, ktorú Murajev viedol od roku 2018, a tento rok v júni ju súd zakázal, ako aj televízna stanica pod jeho kontrolou, boli považované za nástroje presadzujúce záujmy Kremľa na Ukrajine ešte pred začiatkom ruskej invázie.

21:22 V centre Kyjeva plánujú osadiť 12 metrov vysoký „vianočný stromček neporaziteľnosti“. Bude ozdobený úsporným osvetlením napojeným na generátor elektrickej energie. Oznámil to v stredu starosta Kyjeva Vitalij Kličko, informuje TASR podľa správy americkej televízie CNN.

Strom bude stáť na Sofijskom námestí a bude vraj ozdobený rovnako ako predchádzajúce roky, teda tisíckou vianočných gúľ a iných dekorácií a tiež 500 bielymi holubicami. Zaplatia to miestni podnikatelia. Na špici stromu bude umiestnený ukrajinský štátny znak. Naspodku budú zase vlajky krajín podporujúcich Kyjev počas vojny.

Pod vianočným stromom si budú môcť ľudia nabíjať svoje mobilné telefóny. Po sviatkoch dodávateľ odovzdá generátor ukrajinskej armáde.

19:37 Británia v stredu oznámila nové kolo sankcií voči ruským predstaviteľom v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Týkajú sa osôb, ktoré sa podieľali na nedávnej mobilizácii záložníkov do bojov na Ukrajine a na nábore „zločineckých žoldnierov“. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Medzi 22 osobami, ktorých sa týkajú najnovšie sankcie Londýna, je napríklad podpredseda ruskej vlády Denis Manturov, ktorý je podľa Británie zodpovedný za zbrojný priemysel v Rusku a dodávky vybavenia pre novomobilizované jednotky.

Sankcie sa zameriavajú aj na desiatich gubernátorov a šéfov regionálnych vlád v Dagestane, Ingušsku či Kalmycku, odkiaľ bol podľa Británie odvedený značný počet brancov.

Nový balík sankcií cieli tiež na šéfa ruskej Federálnej služby pre výkon trestu (FSIN) Arkadija Gosteva za „podporu náboru väzňov“ do súkromnej polovojenskej Vagnerovej skupiny. Západní predstavitelia, ako aj ruské ľudskoprávne organizácie obviňujú šéfa Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, podnikateľa blízkeho Kremľu, z osobnej účasti na nábore ľudí v ruských väzniciach, ktorí mali byť vyslaní na Ukrajinu.

19:10 Členské krajiny NATO v stredu prisľúbili susedom Ruska, že im pomôžu udržať si svoju nezávislosť. Zároveň uviedli, že výsledok vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, bude mať pre krajiny ako Moldavsko a Gruzínsko „existenčný význam“, informuje TASR.

Podporu Moldavsku, Gruzínsku, ale aj Bosne a Hercegovine – teda krajinám ležiacim v susedstve Aliancie – vyslovili členské krajiny NATO v Bukurešti po stretnutí ich ministrov zahraničných vecí s ministrami dotknutých krajín. Informujú o tom stanica Sky News a agentúra AP.

„Odkaz je jasný: Všetky členské krajiny NATO sú si vedomé toho, že šelma (Rusko) chce ovládnuť aj západný Balkán a my týmto krajinám musíme pomôcť prežiť, a to pomocou, ktorú je možné prakticky dodať,“ povedal estónsky minister zahraničných vecí Urmas Reinsalu.

Moldavsko aj Gruzínsko majú na svojom území odštiepenecké regióny okupované ruskými vojakmi, pripomína Sky News. V Bosne je dlhodobo politicky nestabilná situácia, pričom túto krajinu sužujú etnické spory, ale aj zasahovanie zo strany Ruska, pripomenul Stoltenberg.

18:25 Deväť ľudí zahynulo za posledných 24 hodín na Ukrajine pri požiaroch spôsobených nedodržaním pravidiel požiarnej bezpečnosti, informuje agentúra AFP.

K takýmto nehodám dochádza podľa miestnych úradov čoraz viac, keďže Ukrajinci sú v dôsledku ruských útokov na energetickú sieť nútení uchyľovať sa k alternatívnym spôsobom vykurovania.

Ruské útoky v ostatných týždňoch odrezali v ostatných týždňoch od dodávok prúdu a vody na Ukrajine milióny ľudí. Mnohí z nich sa tak uchýlili k využívaniu núdzových generátorov a tlakových fliaš, respektíve plynových bômb.

Čítajte viac Prežiť. Zima ohrozí milióny ukrajinských životov

Výpadky prúdu spôsobené útokmi viedli podľa ukrajinskej záchrannej služby k nárastu nehôd zapríčinených porušením pravidiel požiarnej bezpečnosti. Za uplynulých 24 hodín vypuklo podľa záchranárov vyše 130 takýchto požiarov, pri ktorých zahynulo deväť ľudí a osem utrpelo zranenia.

„Zvýšil sa počet požiarov a výbuchov vo výškových budovách a rodinných domoch,“ uviedli hasiči.

**17:55 Pôvodná zvuková stopa použitá v zmanipulovanom videu pochádza z videa z roku 2013, v ktorých počuť rovnaké nadávky ako v zmanipulovanom videu s ukrajinským prezidentom. Video s vulgarizmami z videa sa našlo aj v ešte staršej verzii z roku 2008 s názvom „Zlá babka“.

Čítajte viac HOAX: Šíri sa zmanipulované video z návštevy Volodymyra Zelenského v Chersone

17:29 Predstavitelia mestskej rady v ukrajinskom čiernomorskom prístave Odesa hlasovali za odstránenie a premiestnenie pamätníka Zakladateľom Odesy so sochou ruskej cárovnej Kataríny II. Veľkej nachádzajúcou sa v jeho strede, ktorý aktivisti od začiatku ruskej invázie najmenej dva razy natreli červenou farbou, informuje agentúra Reuters.

Poslanci schválili tiež presun pamätníka ruskému generálovi z 18. storočia Alexandrovi Suvorovovi.

Tesná väčšina obyvateľov Odesy odsúhlasila predtým odstránenie sochy Kataríny II. Veľkej v on-line prieskume verejnej mienky. Na odstránenie sochy vyzývali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského aj mnohé petície. Reuters pripomína, že právomoci v týchto veciach majú len miestne orgány.

Verejnoprávna vysielacia spoločnosť Suspiľne spresnila, že pamätník, ktorého súčasťou sú aj sochy ďalších osobností z éry cárskeho Ruska, bude premiestnené do dočasného depozitára a neskôr ho presunú do múzea. Tento pamätník bol po prvý raz odhalený v roku 1900, no v roku 1920 za sovietskych čias bol demontovaný a na svoje miesto sa opäť vrátil v roku 2007.

16:47 Európa roky vedela, že potrebuje systém spoločnej protivzdušnej obrany, ale až teraz sa podarilo začať rokovania. Dnes to v prejave na Berlínskej bezpečnostnej konferencii vyhlásila nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.

„Európa roky vedela o nedostatku v podobe chýbajúceho systému protivzdušnej obrany," povedala Lambrechtová. „Teraz ale nastala zmena a rokujeme. A som rada, že k projektu sa pripojilo 15 krajín,“ uviedla. Záujem na obrannom systéme proti balistickým raketám a ďalším hrozbám zo vzduchu majú okrem Nemecka aj Česko, Slovensko, Británia, Nórsko, Maďarsko, Bulharsko, Belgicko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Rumunsko a Slovinsko. Tieto krajiny v októbri podpísali príslušné vyhlásenie.

Tento systém je podľa Lambrechtovej tým správnym krokom, ktorý musí Európa pre svoju bezpečnosť urobiť. „To, čo robíme teraz, nestačí,“ povedala.

Ministerka v prejave na bezpečnostnom fóre hovorila aj o tom, čo nielen pre Nemecko znamená zmena epochy, ktorá podľa kancelára Olafa Scholza nastala vo februári ruským vojenským vpádom na Ukrajinu. Nemecko a jeho spojenci sa teraz podľa Lambrechtovej musia snažiť, aby Ukrajina naďalej dokázala ruskej invázii vzdorovať. Poznamenala, že Nemecko tak robí a bude robiť niekoľko krokov, okrem iného dodávkami zbraní a vybavenia na Ukrajinu.

16:14 Britská vláda oznámila rozšírenie sankčného režimu voči Moskve. Na zoznam novo zaradila 22 ruských predstaviteľov, ktorí podľa nej stoja za čiastočnou mobilizáciou stoviek tisíc Rusov. Informovala o tom agentúra Reuters.

Medzi sankcionovanými osobami je aj ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov, ktorý bol podľa britskej vlády zodpovedný za dohľad nad ruským zbrojným priemyslom a vybavovaním mobilizovaných jednotiek. Čiastočnú mobilizáciu na konci septembra vyhlásil ruský prezident Vladimír Putin.

Čítajte viac Do Kazachstanu ušli pred mobilizáciou nielen státisíce Rusov, ale aj miliardy rubľov

„Rozhodnutie ruského režimu čiastočne mobilizovať ruských občanov bolo zúfalým pokusom premôcť statočných Ukrajincov brániacich svoje územie. Neuspel,“ uviedol vo vyhlásení šéf britskej diplomacie James Cleverly. „Dnes sme sankcionovali osoby, ktoré tento odvod presadili a poslali tisíce ruských občanov bojovať v Putinovej nezákonnej a odpornej vojne,“ dodal Cleverly.

15:38 Pri výbuchu listovej bomby na ukrajinskom veľvyslanectve v Madride utrpel ľahké zranenia zamestnanec ambasády. Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z tamojšej polície.

Polícia dostala informácie o tomto incidente v stredu okolo 13.00 h, priblížil nemenovaný zdroj. „Tento zamestnanec bol zranený, podľa všetkého ľahko a sám odišiel do nemocnice,“ povedal zdroj.

Prípad už vyšetruje polícia, uviedol zdroj bez ďalších podrobností.

Spravodajská stanica Telemadrid uviedla, že polícia oblasť v okolí veľvyslanectva, ktoré sa nachádza v rezidenčnej oblasti na severe Madridu, uzavrela a na mieste zasahujú pyrotechnici.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v reakcii na tento čin vyzval všetky veľvyslanectvá Ukrajiny na svete, aby sprísnili bezpečnostné opatrenia, píše stanica Sky News.

15:12 Po skončení podpory pre zdravotne postihnutých odídencov z Ukrajiny** od Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a UNICEF bude podpora týmto skupinám na Slovensku vyplácaná formou dotácie. Vyplýva to z nariadenia, ktoré v stredu schválila vláda.

„Nariadenie sa predkladá s cieľom riešiť potreby osôb so závažným zdravotným postihnutím, ktoré odišli z Ukrajiny v súvislosti s ozbrojeným konfliktom a zdržiavajú sa na území Slovenskej republiky,“ uviedlo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR. Ide o osoby, ktoré v SR získali status odídenca, alebo ktorým takýto status zanikol z dôvodu, že si podali žiadosť o azyl, alebo o doplnkovú ochranu alebo z dôvodu získania prechodného pobytu.

Mesačná podpora by sa mala pohybovať v závislosti od miery závažnosti zdravotného postihnutia od 300 do 508 eur. Písomná žiadosť o dotáciu podľa sa predkladá úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode má žiadateľ pobyt.

14:52 Kroky Ruska a jeho agresia proti Ukrajine nám pripomínajú, aké nebezpečné sú závislosti na nedemokratických režimoch, uviedol počas zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Bukurešti šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer.

„Ruská agresia proti Ukrajine nám nastavuje zrkadlo. Dostali sme bolestivú, ale potrebnú lekciu,“ povedal Káčer. Rôzne hybridné hrozby podľa neho jasne ukázali nebezpečenstvo závislosti na krajinách, s ktorými nemáme rovnaké hodnoty a videnie sveta.

„Je preto našou povinnosťou čo najviac diverzifikovať vzťahy v ekonomike, energetike, kritických technológiách a ďalších oblastiach citlivých pre našu bezpečnosť,“ zdôraznil s tým, že nesmieme opakovať chyby a vytvárať nové škodlivé závislosti.

„Je dôležité ukázať Moskve, že jej agresia nás od spolupráce s partnermi neodstraší, ale že ju, naopak, budeme posilňovať. Slovensko je dlhodobým podporovateľom všetkých troch štátov a v tejto podpore a pomoci chceme vytrvať,“ dodal Káčer.

14:24 Ruský prezident Vladimír Putin v tejto chvíli nemá záujem o diplomaciu. Konflikt na Ukrajine chce zmraziť, získať čas a zaútočiť znova, vyhlásil v Bukurešti po rokovaní so svojimi kolegami z ďalších členských krajín NATO americký minister zahraničia Antony Blinken. Cestou k čo najrýchlejšiemu diplomatickému riešeniu konfliktu je podľa neho teraz ďalšia podpora Ukrajiny.

„Súhlasíme s Volodymyrom Zelenským, že diplomacia je jediným riešením konfliktu na Ukrajine. Ruské brutálne útoky na energetickú infraštruktúru a proti civilistom ale ukazujú, že Putin nemá o diplomaciu teraz záujem,“ povedal Blinken a dodal, že Spojené štáty podporujú „spravodlivý a dlhotrvajúci mier“.

NATO podľa neho pri poskytovaní materiálnej podpory Kyjevu zohľadňuje, že ruské jednotky od 10. októbra útočia na energetickú infraštruktúru po celej Ukrajine.

„Je dôležité, aby sme neboli uväznení v nekonečnom cykle opráv, ničenia a ďalších opráv elektrární,“ uviedol minister a dodal, že USA v najbližších dňoch a týždňoch na Ukrajinu doručia generátory a náhradné diely potrebné na opravu elektrickej infraštruktúry v hodnote 53 miliónov dolárov.

13:58 Ukrajinského inžiniera Jurija Černičuka vymenovala Moskva za nového šéfa Záporožskej atómovej elektrárne, okupovanej ruskými silami už od prvých dní invázie na Ukrajinu, informuje agentúra AFP.

Niekdajší hlavný inžinier jadrovej elektrárne Černičuk uviedol, že s prevzatím funkcie súhlasí, lebo je to „podľa jeho názoru jediné správne rozhodnutie“.

Jeho vymenovanie potvrdila aj ruská energetická spoločnosť Rosenergoatom, ktorá túto jadrovú elektráreň, najväčšiu svojho druhu v Európe, fakticky riadi od začiatku jej obsadenia ruskými silami.

Černičuk vo vyhlásení na sociálnych sieťach napísal, že jeho prioritou je „zostať s našimi ľuďmi v elektrárni, v našom meste a pokračovať v plnení svojich profesionálnych povinností“.

Vo vyhlásení ocenil „statočnosť“ zamestnancov záporožskej elektrárne.

„Robili sme a stále robíme všetko možné aj nemožné, aby svet nezažil novú Fukušimu alebo Černobyľ,“ dodal.

„Toto si zaslúži bezvýhradné uznanie a veľkú úctu, a nie obvinenia zo zrady,“ upozornil.

Vyzval medzinárodné organizácie, aby „riešili budúce a bezpečné fungovanie záporožskej elektrárne výlučne prostredníctvom mierových rokovaní a civilizovaných rozhodnutí“.

13:36 Ruská agresia spôsobila za viac ako deväť mesiacov na Ukrajine neopísateľné utrpenie a zomrelo kvôli nej už odhadom vyše 100-tisíc ukrajinských vojakov a viac ako 20-tisíc civilistov, uviedla ešte ráno Šéfka EK Ursula von der Leyenová. Európska komisia ale neskôr vetu o stratách zo zverejneného vyhlásenia svojej šéfky vymazala.

Čítajte viac Stodvadsať tisíc zabitých Ukrajincov? Brusel na žiadosť Kyjeva vymazal údaj von der Leyenovej

13:18 Európska únia navrhla zriadenie špecializovaného súdu podporovaného Organizáciou Spojených národov (OSN), aby vyšetril možné ruské vojnové zločiny na Ukrajine.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Brusel začne pracovať na vytvorení osobitného tribunálu, ktorý má vyšetriť a odsúdiť možné zločiny páchané Ruskom na Ukrajine.

„Sme pripravení začať pracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby sme získali najširšiu možnú medzinárodnú podporu pre tento súd,“ povedala von der Leyenová.

„To je presne to, čo už dlho navrhujeme,“ reagoval na návrh na sociálnej sieti Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. „Rusko za svoje zločiny a ničenia zaplatí, je to nevyhnutné,“ podčiarkol.

Do vyšetrovania možných vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti sa zapojil Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC). Ten však nemôže súdiť zločiny vojnovej agresie, pokiaľ s tým nebude súhlasiť okrem Ukrajiny aj Rusko.

Podľa von der Leyenovej bude EÚ naďalej spolupracovať s ICC, zároveň ale chce získať podporu Organizácie Spojených národov pre vytvorenie tribunálu. Práve podpora Valného zhromaždenia OSN je podľa právnych odborníkov pre prípadný vznik osobitného orgánu kľúčová.

12:39 Ruská armáda testuje na Ukrajine nové spôsoby využitia raketových a delostreleckých vojsk, povedal ruský minister obrany Sergej Šojgu. Tieto pozemné vojská podľa agentúry TASS slúžia okrem iného na zasiahnutie nepriateľa jadrovými prostriedkami. Rusko sa okrem toho chystá vybaviť svoje jadrové sily, takzvané raketové vojská strategického určenia (RVSN), novými raketovými komplexmi, vyhlásil na schôdzi zboru Šojgu.

Raketové sily a delostrelectvo sú podľa Šojgua jedným zo základov úspechu na bojisku. „Počas špeciálnej operácie sa testujú nové spôsoby ich využitia,“ povedal minister. Špeciálnou operáciou nazýva Rusko svoju agresiu voči Ukrajine. Podľa agentúry TASS ruský minister hovoril o ruských raketových a delostreleckých vojskách (RViA), ktoré používajú aj jadrové prostriedky.

„V danej chvíli je v piatich súčastiach raketových vojsk strategického určenia zaistená výstavba infraštruktúry slúžiaca na rozmiestnenie nových raketových komplexov,“ uviedol Šojgu. Doplnil, že práve na výstavbu „v záujme strategických jadrových síl“ sa bude klásť dôraz pri plánovaní projektov na rok 2023.

12:16 Ukrajina má od septembra zriadenú horúcu linku pre ruských vojakov, ktorí sa chcú vzdať. Súčasťou tohto projektu s názvom „Chcem žiť“ sú aj odkazové aplikácie.

Čítajte viac 100 žiadostí denne. Rusi sa Ukrajine môžu vzdať telefonicky či cez „apku“

11:44 Stratégiou ruského prezidenta Vladimíra Putina je vojnu na Ukrajine čo najviac natiahnuť a spojenci Kyjeva mu to musia prekaziť, uviedol v rozhovore so stanicou Slobodná Európa estónsky minister zahraničia Urmas Reinsalu. Spojenci by to ale mali dosiahnuť zvýšením dodávok ťažkých zbraní na Ukrajinu, nie vyvíjaním tlaku na Kyjev, aby súhlasil s rokovaním s Ruskom a robil mu ústupky.

„Teraz to vyzerá, že Putinov strategický cieľ, na ktorý vsádza, je vojnu natiahnuť. A my ju musíme ukončiť skôr,“ povedal Reinsalu v Bukurešti, kde rokujú ministri zahraničia krajín NATO. „Ale nie tak, že budeme Ukrajinu nútiť k pseudomierovým rozhovorom a ústupkom, ale že jej naopak poskytneme viac ťažkých zbraní vrátane prostriedkov protivzdušnej obrany, vrátane rakiet dlhého doletu bez toho, aby sme požadovali akékoľvek politické záruky, vrátane tankov,“ dodal.

Na otázku, či vníma tlak vyvíjaný Západom na Ukrajinu, aby sa vrátila k mierovým rozhovorom s Ruskom, odpovedal šéf estónskej diplomacie záporne. „Nie, žiadne oficiálne vyjadrenia zo západných metropol v tomto zmysle neboli a dúfam, že to tak aj zostane,“ povedal.

Západ by podľa estónskeho ministra zahraničia mal pokračovať v izolovaní Ruska a pozorne počúvať to, čo hovoria o vojne s Ruskom ukrajinskí lídri. „Po prvé úplné oslobodenie celého ukrajinského územia. Po druhé odškodnenie zo strany štátu agresora všetkých spôsobených strát. A po tretie spravodlivosť. Tí, čo zodpovedajú za tento akt agresie, musia stať pred tribunálom,“ dodal estónsky minister.

11:10 Pri ruských útokoch v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zahynulo najmenej päť civilistov. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na ukrajinského vojenského predstaviteľa.

Šéf regionálnej vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko v stredajšom vyhlásení uviedol, že dvaja ľudia zahynuli v meste Bachmut, ďalší dvaja v Drobyševe a jeden v susednom Lymane. Dodal, že ďalších 15 osôb bolo zranených.

V okolí Bachmutu, ktorý už niekoľko mesiacov obliehajú ruské sily, sa odohrávajú jedny z najostrejších bojov na východe Ukrajiny.

10:37 Európska komisia navrhuje zabaviť majetok, ktorý krajiny Európskej únie zmrazili Rusku v reakcii na inváziu na Ukrajinu. Oznámila to dnes predsedníčka komisie Ursula von der Leyenová, podľa ktorej by konfiškované imanie malo slúžiť pre náhradu vojnových škôd a povojnovú obnovu Ukrajiny, píše spravodajca ČTK. Úniová exekutíva tiež navrhuje vytvoriť osobitný medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny, povedala jej šéfka.

Ruská agresia spôsobila za viac ako deväť mesiacov na Ukrajine podľa von der Leyenovej neopísateľné utrpenie a zomrelo kvôli nej už odhadom vyše 100-tisíc ukrajinských vojakov a viac ako 20-tisíc civilistov. Spôsobila tiež škody, ktoré sa odhadujú na 600 miliárd eur.

„Rusko a jeho oligarchovia musia odškodniť Ukrajinu za škody a pokryť náklady na obnovu krajiny. A my máme prostriedky, ako prinútiť Rusko platiť,“ vyhlásila von der Leyenová. Únia podľa nej v rámci bezprecedentných sankcií zablokovala 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky a zmrazila 19 miliárd eur z majetku ruských oligarchov. Únia by podľa von der Leyenovej chcela spolu s partnermi vytvoriť štruktúru, ktorá by peniaze investovala a zisky využívala pre pomoc Ukrajine.

Najmä krajiny východného krídla únie už od jari navrhujú, aby európsky blok zabavoval zmrazený majetok a využil ho na financovanie ekonomickej pomoci Ukrajine a jej povojnovej obnovy. Štáty EÚ sa v pondelok zhodli na tom, že zaradia obchádzanie sankcií medzi celoúniové zločiny, čo má k zabavovaniu majetku otvoriť cestu. Právni experti pritom upozorňujú, že nebude jednoduché majetok oligarchov či bankových ústavov konfiškovať a môžu hroziť dlhoročné súdne spory.

Šéfka komisie dnes tiež uviedla, že Brusel začne pracovať na vytvorení špeciálneho tribunálu, ktorý má vyšetriť a odsúdiť možné zločiny páchané Ruskom na Ukrajine. Do vyšetrovania možných vojnových zločinov či zločinov proti ľudskosti sa zapojil Medzinárodný trestný súd v Haagu (ICC). Ten však nemôže súdiť zločiny vojnovej agresie, ak s tým nebude súhlasiť okrem Ukrajiny aj Rusko.

Čítajte viac Stíhanie Putina? Podľa odborníkov by bolo právne problematické

9:52 Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko dnes podľa agentúry Unian uviedol, že situácia v energetickom systéme sa každým dňom zlepšuje a technici pracujú na zvýšení objemu výroby energií. Ak nedôjde k ďalšiemu ruskému bombardovaniu energetickej sústavy, bude podľa neho možné v blízkej budúcnosti stabilizovať systém a skrátiť čas výpadkov v dodávkach prúdu, uviedol Haluščenko. Premiér Denys Šmyhal v utorok uviedol, že po ruských raketových útokoch z minulého týždňa v krajine stále chýba asi 30 percent elektriny.

9:11 Šéf vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v stredu informoval, že ruské útoky v oblasti počas noci zasiahli plynovú distribučnú stanicu. Spôsobilo to požiar, ktorý medzičasom uhasili. Správu priniesol v stredu portál britského denníka The Guardian.

„V jednej obci v Záporožskej oblasti bola po zásahu rakety (zrejme S-300) poškodená plynová distribučná stanica. Následkom toho vznikol požiar. Bol rýchlo zneškodnený, ale tri ulice zostali bez plynu. Našťastie, ľudia neutrpeli zranenia,“ napísal Staruch skoro ráno na sociálnej sieti Telegram.

8:40 Ruskí okupanti sú nútení spoliehať sa na nedostatočne vycvičené a dočasne organizované formácie po tom, ako upustili od koncepcie práporových taktických skupín. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Inštitút poukázal na tvrdenia britského ministerstva obrany, ktoré uviedlo, že ruské sily pravdepodobne prestali v ostatných troch mesiacoch nasadzovať práporové taktické skupiny, pretože sa takéto skupiny ukázali ako neúčinné v bojoch na Ukrajine. Podľa ISW boli takéto skupiny degradované po neúspešných vojenských operáciách vrátane útokov na Kyjiv, Mariupoľ, Sjevjerodoneck a Lysyčansk.

Namiesto toho Rusi pravdepodobne vrhli svoje zostávajúce sily a nový personál, vrátane zmobilizovaných osôb, do zle vycvičených, vybavených a dočasne organizovaných formácií s nízkou morálkou a disciplínou.

7:56 Ukrajinské ozbrojené sily odrazili za uplynulý deň útoky ruskej inváznej armády pri šiestich obciach na východe krajiny, informuje vo svojej pravidelnej rannej zvodke o vývoji bojov ukrajinský generálny štáb. Prezident Volodymyr Zelenskyj podľa agentúry Reuters situáciu na fronte označil za zložitú.

„Napriek extrémne veľkým stratám sa okupanti stále pokúšajú postúpiť v Doneckej oblasti, získať oporu v Luhanskej oblasti, posunúť sa do Charkovskej oblasti, plánujú niečo na juhu,“ uviedol Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoposolstve.

„V uplynulých 24 hodinách jednotky obranných síl (Ukrajiny) odrazili útoky okupantov pri obciach Stelmachivka v Luhanskej oblasti a Bilohorivka, Bachmutske, Pervomajske, Nevelske a Marjinka v Doneckej oblasti,“ uvádza ukrajinský generálny štáb.

Velenie ukrajinských ozbrojených síl ďalej okrem iného tvrdí, že ruská armáda vykonala dva raketové údery na civilné objekty v obci Kivšarivka v Charkovskej oblasti a v meste Slovjansk v Doneckej oblasti. „Nepriateľ neprestáva ostreľovať jednotky nášho vojska a obce na pravom brehu rieky Dneper, vrátane Chersonu,“ píše generálny štáb. Upozornil tiež, že naďalej existuje hrozba raketových úderov Rusov na kritickú infraštruktúru krajiny.

Server Ukrajinska pravda tiež s odvolaním sa na miestne úrady informuje o ruskom delostreleckom ostreľovaní miest v Dnepropetrovskej oblasti, kde v utorok popoludní utrpela zranenia jedna staršia žena. Ostreľovaná bola tiež severoukrajinská Sumská oblasť, píše web. O prípadných ranených tam neinformuje.

7:13 Vdova po ruskom plukovníkovi Vadimovi Bojkovi, ktorého našli v polovici novembra zastreleného v jeho kancelárii, napísala rozhnevaný otvorený list ruskému prezidentovu. Uvádza v ňom, že z jej manžela, ktorý mal na starosti odvody brancov, urobili pre nedostatky nariadenej mobilizácie „obetného baránka“ a donútili ho k „poprave samého seba“. Informoval o tom v utorok na svojej webovej stránke týždenník Newsweek odvolávajúci sa na správy ruských médií.

Bojko (44) bol zástupcom riaditeľa Makarovovej pacifickej vyššej námornej školy vo Vladivostoku a v rámci mobilizácie zohrával významnú úlohu. Našli ho 16. novembra mŕtveho a s viacnásobnými strelnými zraneniami v jeho kancelárii.

O jeho smrti sa v ruských médiách objavili protichodné informácie. Viaceré médiá uvádzali, že smrť bola klasifikovaná ako samovražda. Ruský spravodajský server BAZA však poukazoval na isté nezrovnalosti, napríklad aj na to, že pred smrťou plukovníka sa z jeho kancelárie ozvalo až päť výstrelov.

Julija Bojková vyzvala Putina, aby dohliadal na vyšetrovanie smrti jej manžela. V otvorenom liste uviedla, že Bojko upadol do depresívneho stavu po tom, ako nedokázal splniť náborové kvóty a v dôsledku toho „trpel zhruba mesiac nespavosťou a schudol 15 kilogramov“.

Podľa vdovy sa skutočné „represie“ voči jej manželovi začali 14. novembra, keď bol vykonaný audit týkajúci sa mobilizácie.

Inšpektori vtedy podľa jej slov Bojka upovedomili o tom, že za vzniknuté nedostatky a problémy pri mobilizácii mu bude vyrubený dlh vo výške 100 miliónov rubľov (1,6 milióna eur), pričom bude potrestaný aj konfiškáciou majetku. Podľa jeho manželky to už bola pre neho „posledná kvapka“.

Podľa slov Bojkovej chcel dať jej manžel spôsobom, akým „sám seba popravil“ prostredníctvom piatich výstrelov zo služobnej zbrane, najavo, že jeho „vlasť je v ohrození“.

6:45 Český projekt „Dárek pro Putina“ zverejnil petíciu, v ktorej navrhuje odstrihnúť tamojšie budovy, ktoré sú v majetku Ruskej federácie, od energií. Ide o reakciu na sústavné ničenie ukrajinskej energetickej infraštruktúry ruskými okupantmi.

Čítajte viac Darček pre Putina. Česi spustili petíciu, chcú odstrihnúť ruské veľvyslanectvo od energií

6:27 Na severe ruskej Brjanskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, horí veľká nádrž s ropnými produktmi. Na telegrame to uviedol gubernátor oblasti Alexander Bogomaz. O pôvode požiaru sa nezmienil, obete podľa neho nie sú. Na hasení ohňa s rozlohou 1800 metrov štvorcových sa podieľa vyše 80 ľudí a 30 jednotiek, uviedol Bogomaz. Oheň zasiahol oblasť na severe, v okolí mesta Suraž, ktoré leží zhruba 75 kilometrov od hranice s Ukrajinou. Na tú Rusko tento rok vo februári zaútočilo.

Problémy v noci na stredu hlásila aj ďalší ruský región priliehajúci k Ukrajine. Gubernátor Kurskej oblasti Roman Starovojt podľa ruskojazyčného serveru BBC uviedol, že niektoré okresy susediace s Ukrajinou sú čiastočne bez prúdu. Kyjev obvinil, že na ruskom území útočil na energetické zariadenie. Správy nemožno nezávisle overiť, Ukrajina sa k obvineniu nevyjadrila.

Rusko od začiatku októbra masívne útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Dôsledkom sú okrem iného rozsiahle výpadky v dodávkach elektrickej energie, tepla a vody. Ukrajinské úrady po nich tiež hlásia obete z radov civilistov.

6:15 Podľa generálneho tajomníka NATO sa na utorkovej schôdzke ministrov zahraničných vecí NATO hovorilo aj o tom, či by malo NATO poskytnúť Ukrajine systémy protivzdušnej obrany Patriot. Napríklad nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková bola po rokovaní k takejto možnosti skeptická.

„Dokázali sme, že môžeme poraziť Rusko, dokázali sme, že môžeme vyhrať spoločne v záujme celého euroatlantického sveta,“ uviedol pri spoločnom vyjadrení pre médiá so Stoltenbergom ukrajinský minister Dmytro Kuleba. „Rýchlejšie, rýchlejšie, rýchlejšie,“ poznamenal tiež s tým, že to je presne to, čo teraz Ukrajina potrebuje, či už ide o dodávky zbraní či generátorov.

Kyjev podľa neho potrebuje hlavne systémy protileteckej a protivzdušnej obrany, ako sú Patriot, Iris-T alebo Hawk. „Keď budeme mať transformátory a generátory, budeme môcť znovu naplniť naše energetické potreby. Keď budeme mať systémy protivzdušnej obrany, budeme sa môcť chrániť pred ďalšími ruskými raketovými údermi,“ uviedol.

Ministri zahraničných vecí NATO v utorok tiež v Bukurešti podľa agentúry Reuters potvrdili závery summitu NATO z roku 2008, ktoré počítajú s tým, že sa Ukrajina časom môže stať členskou krajinou. Žiadne konkrétne kroky ale odvtedy aliancia v tomto ohľade neprijala.

Podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, bývalý prezident a niekdajší premiér Ruska Dmitrij Medvedev v utorok Severoatlantickú alianciu varoval, aby Ukrajine žiadne systémy Patriot nedodávala. NATO pritom označil za zločinný útvar.

„Ak, ako naznačil Stoltenberg, by NATO ukrajinským fanatikom dodalo systémy Patriot spoločne s vojakmi aliancie, okamžite by sa stali legitímnym cieľom našich ozbrojených síl,“ napísal Medvedev na telegrame.

Stoltenberg už v pondelok vyjadril presvedčenie, že Rusko bude v útokoch na ukrajinskú energetickú sieť, plynovú infraštruktúru a základné služby pokračovať. Kvôli nim Ukrajine aj šesť dní po poslednej vlne týchto útokov chýba približne 30 percent elektriny, uviedol ukrajinský premiér Denys Šmyhal.

Severoatlantická aliancia bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako bude potrebné, ubezpečil v Bukurešti šéf tejto organizácie Jens Stoltenberg. Je dôležité, aby ruský prezident Vladimir Putin na Ukrajine nezvíťazil, povedal tiež po prvom dni rokovania ministrov zahraničia NATO. Bola by to podľa neho tragédia nielen pre Ukrajinu.

„Sme všetci šokovaní útokmi na ukrajinské mestá a ukrajinskú infraštruktúru. Prezident Putin sa snaží Ukrajincov pripraviť o vodu, elektrinu, kúrenie, svetlo. Používa zimu ako zbraň,“ povedal Stoltenberg. O to dôležitejšie je podľa neho Ukrajinu podporovať.

„Neustúpime,“ dodal generálny tajomník. Ak by totiž Rusko, ktoré Ukrajinu napadlo vo februári, uspelo, stal by sa celý svet podľa neho nebezpečnejším a zraniteľnejším.