Potlačí režim covidové protesty? Si Ťin-pching má problém, tvrdí expert z Harvardu

Čína zažíva najviditeľnejšie protesty minimálne za posledných desať rokov od nástupu Si Ťin-pchinga k moci. Čo demonštrácie proti covidovým opatreniam znamenajú pre komunistický režim? Pre Pravdu to vysvetlil expert na Čínu Lawrence C. Reardon z univerzity v New Hampshire, ktorý pôsobí aj na Harvardovej univerzite.

, 01.12.2022 07:00
Si Ťin-pching Foto: ,
Čínsky komunistický líder Si Ťin-pching.
debata (13)

Nakoľko vás prekvapili súčasné protesty v Číne? Najmä, keď demonštranti kričia: Preč so Si Ťin-pchingom!

Samotné protesty ma neprekvapujú. Ale nemôžem povedať, že som bol celkom pripravený na to, že demonštranti budú skandovať: Preč so Si Ťin-pchingom! Preč so stranou! Je to však znak toho, že mnohí, najmä mladí ľudia, sú unavení z toho, že dva roky sú v podstate ako vo väzení, alebo im to minimálne hrozí. Príčinou je nulová tolerancia prípadov ochorenia COVID-19 zo strany režimu. Lenže nie je to len problém pandémie. Čína čelí viacerým ekonomickým výzvam a Si Ťin-pchinga práve po tretí raz potvrdili na čele štátu. V krajine sa však deje veľa vecí. Preto je možné, že ľudia si povedali, že nič nemôžu urobiť, okrem toho, že vyjdú do ulíc a tým prejavia svoj názor.

Prečo sa režim v Pekingu zubami-nechtami drží politiky nulového covidu? Ochorenie je určite stále vážnym zdravotným problémom, ale Čína je už jedinou krajinou, ktorá má takéto pravidlá. Je očividné, že majú zásadný vplyv na ekonomiku a spoločnosť.

Na začiatku pandémie v roku 2020 sa zdal prístup Číny ku covidu správny. Dokonca sa hovorilo o zázraku autoritatívneho režimu, ktorý bol schopný zastaviť šírenie choroby. Si Ťin-pching a komunistická strana to využili na to, aby ľuďom povedali, že potrebujú vládu, akú majú. Lebo prístup USA bol úplne chaotický a prezident Donald Trump hovoril o tom, že covid sa dá liečiť tak, že si strčíte infračervené svetlo – veď viete kam. Amerika a ďalšie krajiny sa však postupne spamätali vďaka moderným vakcínam. No Čína mala a má k dispozícii len svoje očkovacie látky, ktoré zjavne nemajú takú účinnosť. Peking odmietal vakcíny zo zahraničia. Čína postavila svoju reputáciu na tom, že sa zachráni sama a že svet by mal nasledovať jej model.

Ale Pekingu to nefunguje.

Čínske vakcíny sú založené na staršej technológii. Až 90 percent obyvateľov krajiny je zaočkovaných, ale väčšina ľudí má len jednu dávku. Ja už mám štyri. Hlavne starší ľudia by mohli mať problémy, keby sa covid v Číne šíril. Bolo by medzi nimi viac obetí. Ale úprimne si povedzme, že sa určite nedá veriť štatistikám Pekingu o počte mŕtvych na covid. Už nikdy sa nedozvieme, koľko ľudí zomrelo v roku 2020 vo Wu-chane. V celej Číne vraj covid zabil štyri- či päťtisíc ľudí. Ale to je menej ako v Hongkongu či na Taiwane. Si Ťin-pching založil svoju reputáciu na zvládnutí covidu. Jeho súčasné varianty už nie sú také smrteľné, takže pomáhajú vakcíny a imunita, ale Číňania nemajú ani jedno, ani druhé. A, ako som povedal, politika nulového covidu je založená aj na nacionalizme. Na tom, že Čína nepotrebuje pomoc zvonku, a keď preto zomrú ľudia, nie je to v dejinách krajiny nič nového. Stačí si spomenúť na Veľký skok vpred Mao Ce-tunga, ktorý mal za následok niekoľko miliónov obetí.

Protesty spustila tragédia v Urumči v Sin-ťiangu, kde pri požiari domu zomrelo 10 ľudí. Ale zdá sa, že Číňania reagovali aj na majstrovstvá sveta vo futbale, však? Vidia štadióny plné fanúšikov, ktorí nemajú ani len masky. Dokonca to vyzerá tak, že čínska televízia cenzuruje zábery z Kataru, aby ľudia v krajine nevedeli, že na šampionáte v podstate neplatia žiadne pandemické opatrenia.

Čínska štátna televízia často cenzuruje vysielanie zo zahraničia. Ale ľudia videli, že fanúšikovia sa v Katare zabávajú bez obmedzení. Futbal je v Číne veľmi populárny. Pamätám si, ako sa v roku 2002 dostala krajina po prvý raz na majstrovstvá sveta. Fanúšikovia šaleli. Teraz, keď vidia, čo sa deje v Katare, samozrejme, že sa Číňania zamýšľajú nad prístupom vlády, ktorá im povedala, že musia nosiť rúška a že všetci mimo ich krajiny zomierajú, lebo sa nedržia politiky nulového covidu.

Protesty proti tvrdým anticovidovým opatrenia v... Foto: SITA/AP, AP Photo
Čína, protesty Protesty proti tvrdým anticovidovým opatrenia v Číne prekvapili svet a asi aj komunistický režim.

Napriek tomu sa asi nedá predpokladať, že s protestami bude mať režim zásadnejšie problémy. Demonštrácie sa mu takmer určite podarí potlačiť. Prišli však krátko potom, ako si Si Ťin-pching zaistil pokračovanie svojej vlády. Dá sa teda povedať, že protesty komunistickému vládcovi minimálne narúšajú imidž?

Priznám sa, že keď sa protesty začali, mojou prvou myšlienkou bolo, kedy ich režim potlačí. Vypukli cez víkend, ale už strácajú na intenzite. Režim vyslal políciu do ulíc, čo je jeho rutinná reakcia. A všimnite si, že komunistickí lídri nemali k protestom žiadne formálne vyhlásenia. Keby s nimi prišli, znamenalo by to, že si priznali, že existuje nejaký problém. Ale v rámci strany ľudia vedia, že by mali niečo robiť. Študentské hnutia boli hýbateľom mnohých zásadných zmien, ktorými prešla moderná Čína. V roku 1919 sa mladí ľudia usilovali o šírenie jednoduchšej čínštiny, aby viac obyvateľov krajiny mohlo čítať. V konečnom dôsledku táto snaha viedla aj k založeniu Komunistickej strany Číny, ktorej pôvodní lídri študovali v zahraničí. Dianie medzi študentmi často odráža nálady v spoločnosti. Predpokladám, že teraz im dá režim veľa voľna v súvislosti s blížiacim sa čínskym novým rokom a zaplatí im cestu domov z univerzít. A okrem toho ich bude varovať, aby sa do ničoho nezapájali.

Ak to nie sú momentálne protesty, čo je najväčším problémom Si Ťin-pchinga? Nie je tak trochu v začarovanom kruhu? Nechce a možno zatiaľ ani v podstate nemôže zrušiť politiku nulového covidu, ale tá má vplyv na ekonomiku. Lenže bez hospodárskeho rastu budú Číňania ešte viac nespokojní. Nehovoriac o tom, že Si musí riešiť vzťahy s USA, Ruskom či Taiwanom.

Nemyslím si, že s politikou nulového covidu môže mať Čína hospodársky rast, ktorý potrebuje. Režim opäť začal očkovaciu kampaň, najmä pre starších ľudí. Uvidíme, nakoľko bude úspešná. Vidím to však tak, že komunistická strana čelí rastúcej kríze legitimity. Číňania vidia, že ľudia v zahraničí nenosia rúška, a to ich privádza k tomu, že sa inak pozerajú aj na iné veci doma. Vrátane toho, že ekonomika nerastie ako predtým. Skúmal som čínske hospodárstvo 80. a 90. rokov. Číňania síce zažili krízu na námestí Tchien-an-men v roku 1989, ale režim im umožnil zarábať peniaze. Lenže so Si Ťin-pchingom sa to mení. Štát viac zasahuje do súkromného biznisu. K tomu si prirátajte politiku nulového covidu a predpokladanú krízu na čínskom realitnom trhu, ktorá môže viesť až k čiastočnému bankrotu čínskeho finančného systému. Čínsky sen Si Ťin-pchinga je poškvrnený. A nemám pocit, že vie, ako to napraviť.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Si Ťin-pching #cínska politika #koronavírus #Covid-19
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy