Pred desiatimi minútami nabehla elektrina, nemali sme ju šestnásť hodín. Hádajte, čo som urobila ako prvé?
Presne tak, zapla som ohrievač. Kajám sa.
Všetci sme zmrznutí na kosť. Začínam závidieť ľuďom, ktorí píšu, koľko hodín dnes nemali elektrinu. Pre mňa je ľahšie zrátať, koľko sme ju mali. Za posledný týždeň možno 24 hodín.
Áno, aj mne sa páči slogan „Prežime spolu zimu“. Nechápem len, prečo to náprotivná strana našej ulice zažíva po svojom – tamojšie domy celý deň svietia ako vianočné stromčeky.
Myslím, že by bolo fér podeliť sa o utrpenie napoly, napríklad každej strane po osem hodín. Ale o to ani nejde.
Keď sa stane nehoda, priletí raketa alebo dôjde k inej nepredvídateľnej udalosti, tak nemám žiadne otázky. Len cítim nekonečnú vďačnosť voči ľuďom, ktorí toto všetko opravujú.
Čo mi prekáža, je toto osamotené trýznenie na našej strane Ulice akademika Pavlova, nazývané „plánovaná odstávka v záujme úspor“.
Naše radiátory majú takú teplotu, že ak do nich riadne trepnete, môže vám vypadnúť pár kociek ľadu do whisky.
Doberman chodí po byte v mojej starej vlnenej mikine. Ja som zabalená v dvoch károvaných dekách. A Kira, náš africký papagáj, sa stále tvári ako veľký sivý balón. Toľko si šuchorí perie, že som sa v šiestu hodinu odstávky elektriny zľakla – mám doma sovu!
Mohlo by to byť aj na smiech, ale susedovi v akváriu pokapali rybky.
Ale mimochodom, aj v takomto stave papagáj vrieska nadávky o šialenom kremeľskom trpaslíkovi. Preto si myslím, že najvzdorovitejšia „stanica nezlomnosti“, ako úrady nazvali centrá, kde sa občania pri výpadkoch elektriny, vody a kúrenia môžu prísť zahriať, dať si teplý čaj a nabiť si mobilné telefóny, je na našom 17. poschodí.
Nie, nie som pobúrená, nik mi nemusí pripomínať, že iní sú na tom ešte horšie. Viem to. Chcela by som len pochopiť spôsob, akým funguje toto šetrenie.
Pretože ako druhú vec som zapla kanvicu.
Opakujem, sme zmrznutí ako cencúle. Náš dom nie je plynofikovaný, všetko je na elektrinu.
Tretím je kotol. Horúca voda nie je a od jari nebola.
Štvrtá je televízia. Veď, prirodzene, chcete zistiť, čo sa za uplynulých 16 hodín stalo v meste, krajine, vo svete. Čo ak je už Kremeľ v plameňoch a ja o tom nič neviem.
Ruka sa, prirodzene, napriahla smerom ku kávovaru, ale, prosím, dajte do zápisnice, odolala som.
A u susedov hučí práčka. To do protokolu nepíšte, nie som predsa žiadny udavač.
Ale vážne, nie je mi vôbec jasné, ako systém dokáže odolať takému šialenému preťaženiu v priebehu jednej hodiny. A aká bohyňa teraz chráni náš dom pred sebaupálením.
A hlavne, aké sú potom úspory?